Zhrnutie:
Motívy sú faktory, kt.aktivizují lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ av tomto smere je udržiavajú po urč.dobu. Takto vyvolané rokovaní smeruje k uspokojovaniu nejaké potreby. Motív vzniká na zákl.interakce vnútorného stavu jednotlivca a vonkajších podnetov. Potreby možno rozlišovať z hľadiska ich vzniku aj zameranie na primárnej biologickej, primárny psych. a sekundárnu psychosoc. Rôzne teórie motivácie sa líšia svojim dôrazom na urč.potřeby, pudovo alebo psychosoc.charakteru. Komplexné poňatie ponúka napríklad hierarchizovaná štruktúra potreba A. Maslowa. Pud je definovaný ako vrodená tendencia k uspokojovanie biológ. potrieb, ale u čl.bývají tieto vystúpenia modifikovali skúseností. Medzi zákl.pudy patrí: ožije, sebezáchovy, sexuálnej, pud starostlivosti o potomstvo. Do kategórie zákl.psych., Resp.psychosoc. potrieb patrí: potř.bezpečí, stimulácia, orientácie, soc.kontaktu, seberealizace a zmysle vlastnej existencie. Pôsobenie potrieb az nich vyplývajúcich motívov na lids.chování môže byť variabilný. V jednotlivých fázach života sú dôležité iné potreby.
zvyšuje-li se motiv.napětí
zvyšuje-li se motiv.napětí →
- Zvyšuje-li se motiv.napětí → potreba je silnejšia → nároky na hodnotu cieľa sa znižujú → odhad úspechu môže byť skreslený. Napr. s narastajúcim hladovaním sa čl.může pustiť aj do pojídá nechutných potravín a môže sa pokúsiť získať je akýmkoľvek spôsobom
- Vzťah medzi konaním a jeho cieľom = VZŤAH MEDZI Motivace a kognitívnymi PROCESY = článku si vytvára subjekt.obraz situácie a podľa toho koná, napríklad na podnikovom večierku požiadam svojho šéfa o prosbu inak ako v jeho kancelárii
- Prekážka, nedosiahnutia potreby → NÁHRADNÉ CIEĽOVÝ OBJEKT (V + W "Není-li tu ta, kt.mám rád, potom mám rád tú, kt.ti je.)
- OČAKÁVANIA BUDÚCEHO napr. mnohí roky študujú, aby mohli vykonávať urč.povolání alebo tvrdo pracujú, aby si mohli postaviť dom apod → dlhodobé ciele
- Potrebné rozlišovať PODSYSTÉMY CIELE a ŽIV.LEITMOTIVY (vedúci dominantné živ.cíle): ľudia nežijú len prítomnosťou, ale aj budúcnosťou, nádejou
- Motivácia → SKLONY K ZACHOVANIE A RESTARACI PSYCH.ROVNOVÁHY (ta je na rozdiel od homeostázy dynamická, spočíva v zrušení vnútorných rozporov, konfliktov)
- Hl.aspektem lids.jednání SVET SUBJ.HODNOT - dominuje hodnota sama seba (ego = já), preto najsilnejšie motívy lids.jednání sú potreby obdivu, úcty, kompetencie, uznanie, súhlasu
- VÝVOJ LIDS.MOTIVACÍ od vrodených pudu (inštinkt) na ego-vzťažným motivaciu
- Zvyšuje-li se motiv.napětí → potreba je silnejšia → nároky na hodnotu cieľa sa znižujú → odhad úspechu môže byť skreslený. Napr. s narastajúcim hladovaním sa čl.může pustiť aj do pojídá nechutných potravín a môže sa pokúsiť získať je akýmkoľvek spôsobom
- Vzťah medzi konaním a jeho cieľom = VZŤAH MEDZI Motivace a kognitívnymi PROCESY = článku si vytvára subjekt.obraz situácie a podľa toho koná, napríklad na podnikovom večierku požiadam svojho šéfa o prosbu inak ako v jeho kancelárii
- Prekážka, nedosiahnutia potreby → NÁHRADNÉ CIEĽOVÝ OBJEKT (V + W "Není-li tu ta, kt.mám rád, potom mám rád tú, kt.ti je.)
- OČAKÁVANIA BUDÚCEHO napr. mnohí roky študujú, aby mohli vykonávať urč.povolání alebo tvrdo pracujú, aby si mohli postaviť dom apod → dlhodobé ciele
- Potrebné rozlišovať PODSYSTÉMY CIELE a ŽIV.LEITMOTIVY (vedúci dominantné živ.cíle): ľudia nežijú len prítomnosťou, ale aj budúcnosťou, nádejou
- Motivácia → SKLONY K ZACHOVANIE A RESTARACI PSYCH.ROVNOVÁHY (ta je na rozdiel od homeostázy dynamická, spočíva v zrušení vnútorných rozporov, konfliktov)
- Hl.aspektem lids.jednání SVET SUBJ.HODNOT - dominuje hodnota sama seba (ego = já), preto najsilnejšie motívy lids.jednání sú potreby obdivu, úcty, kompetencie, uznanie, súhlasu
- VÝVOJ LIDS.MOTIVACÍ od vrodených pudu (inštinkt) na ego-vzťažným motivaciu
Abraham Maslow
Abraham Maslow
- Amer.psycholog
- Spoluzakladateľ humanistickej psychológie
- Vo svojej teórii špecificky lids.potřeb zdôraznil význam seberealizačních aktivít
- Novo vysvetlil mechanizmus uspokojovanie potrieb a ich aktualizáciu
- Hl.dílo: Motivation and Personality (Motivácia a osobnosť).
Motivácia
- Užšiu koncepcie = vedomé a zámerné úsilie o dosiahnutie cieľa
- V širšom = i nevedomé úsilie, napr subjektom si neuvedomuje, že jeho určité spôsoby vystupovaní sú druhom predvádzanie sa, kt.je motivované potrebou demonštrovať svoju kompetencii (→ nedostatok uznania), často nevědomá motivácia
Motivácia a rokovania
- Sám vznik potreby k instrumentálnímu rokovaní (vzorec rokovaní je prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia) nestačí
- Je spustených za urč.podmínek: vyhliadka na dosiahnutie cieľa, cieľ musí mať pre neho urč.hodnotu, např.pokusím sa "zbaliť" pre mňa přitažl.muže za predpokladu (subjekt.odhadu), že budem mať úspech → 3 činitelia: predvolené motiv.stav (potreba), subj.pravděpodobnost dosiahnutie cieľa a hodnota cí
- Amer.psycholog
- Spoluzakladateľ humanistickej psychológie
- Vo svojej teórii špecificky lids.potřeb zdôraznil význam seberealizačních aktivít
- Novo vysvetlil mechanizmus uspokojovanie potrieb a ich aktualizáciu
- Hl.dílo: Motivation and Personality (Motivácia a osobnosť).
Motivácia
- Užšiu koncepcie = vedomé a zámerné úsilie o dosiahnutie cieľa
- V širšom = i nevedomé úsilie, napr subjektom si neuvedomuje, že jeho určité spôsoby vystupovaní sú druhom predvádzanie sa, kt.je motivované potrebou demonštrovať svoju kompetencii (→ nedostatok uznania), často nevědomá motivácia
Motivácia a rokovania
- Sám vznik potreby k instrumentálnímu rokovaní (vzorec rokovaní je prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia) nestačí
- Je spustených za urč.podmínek: vyhliadka na dosiahnutie cieľa, cieľ musí mať pre neho urč.hodnotu, např.pokusím sa "zbaliť" pre mňa přitažl.muže za predpokladu (subjekt.odhadu), že budem mať úspech → 3 činitelia: predvolené motiv.stav (potreba), subj.pravděpodobnost dosiahnutie cieľa a hodnota cí
Potreba
Potreba
- Nedostatok: 1. organizmu (fyziol.potřeby → psych.odezvu např.pocit hladu, únavy)
- 2. v soc.podmínkách (např.potřeba exist.jistoty, opory, uznania, lásky)
- Biogénny (väčšinou cyklický priebeh) a sociogenní potreby (nedostatok v soc.vztazích, např.uznání)
- Potreba vyjadruje výsledný vnútorný stav psych.zpracování nedostatku
- "Vnútorný stav" → psych.pojetí potreby, v iných odboroch potreba aj bez psych.odezvy, např.potř.vitaminů (fyziológia), autá (ekonómia) apod
- Ciele a prostriedky
- Ten istý objekt u rôznych osôb → dosahovaní rôznych cieľov, napríklad auto má niekto zejm z potreby dopravy (např.na dedine, podnikateľ), iný pre potešenie z jazdy, ďalšie zejm ako demonštráciu majetku a vysokého postavenia (luxusné auto) apod .
- Potreby smerujú na uspokojenie, tzv.dovršující reakcie, tj.onen konečný cieľ, ku ktorému konanie smeruje. Např.potřeba jedla (pocit hladu) smeruje k najedení ako dovršující reakciu
- ZPŘEDMĚTNĚNÍ POTREBY = učením, nájdenie objektu, ktorý sa stáva prostriedkom uspokojenie potř, s každou konk.potř. spojený určitý vzorec uspokojenie
- Uspokojenie redukuje stav potreby
- Redukcia potreby → redukcia vnútorného napätia a neg.emocí → úzkej fční PREPOJENIE POTRIEB a emócie
- Nedostatok: 1. organizmu (fyziol.potřeby → psych.odezvu např.pocit hladu, únavy)
- 2. v soc.podmínkách (např.potřeba exist.jistoty, opory, uznania, lásky)
- Biogénny (väčšinou cyklický priebeh) a sociogenní potreby (nedostatok v soc.vztazích, např.uznání)
- Potreba vyjadruje výsledný vnútorný stav psych.zpracování nedostatku
- "Vnútorný stav" → psych.pojetí potreby, v iných odboroch potreba aj bez psych.odezvy, např.potř.vitaminů (fyziológia), autá (ekonómia) apod
- Ciele a prostriedky
- Ten istý objekt u rôznych osôb → dosahovaní rôznych cieľov, napríklad auto má niekto zejm z potreby dopravy (např.na dedine, podnikateľ), iný pre potešenie z jazdy, ďalšie zejm ako demonštráciu majetku a vysokého postavenia (luxusné auto) apod .
- Potreby smerujú na uspokojenie, tzv.dovršující reakcie, tj.onen konečný cieľ, ku ktorému konanie smeruje. Např.potřeba jedla (pocit hladu) smeruje k najedení ako dovršující reakciu
- ZPŘEDMĚTNĚNÍ POTREBY = učením, nájdenie objektu, ktorý sa stáva prostriedkom uspokojenie potř, s každou konk.potř. spojený určitý vzorec uspokojenie
- Uspokojenie redukuje stav potreby
- Redukcia potreby → redukcia vnútorného napätia a neg.emocí → úzkej fční PREPOJENIE POTRIEB a emócie
Kognitívný MODEL
Kognitívne MODEL =
- 3. Kognitívne MODEL = dôraz na orientáciu v aktuálnej situácii a jej rozumové hodnotenie. Motív = zameranie na nejaký cieľ. Dôležitá predstava želaných cieľov, tj.budoucího uspokojenie. Motivácia ovplyvňovaná minulú skúseností. Vývoj osobnej motivácie súvisí so socializačním rozvojom jedinca.
- 4. Činnostná MODEL = zdroj motivácie v činnosti, kt. nie je iba prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia, ale stáva sa cieľom. Např.čl.těší pohyb.aktivita sama o sebe a nie je pre neho tak dôležité dosiahnuť urč.výkon.
- 5. Emočné MODEL = motivácia aj uspokojenie signalizované em.prožitky. Telesnými (např.pocit nasýtenia) aj inými (např.prožitek úspechu alebo odmietnutie). Em.prožitky regulujúcich i Integračné ZLOŽKY MOTIVACE, jedna z variantov RETROAKTÍVNE PREPOJENIA, kt.čl.informuje o aktuálnej úrovni uspokojenie a reguluje intenzitu aj dĺžku trvania aktivity i jej zameranie.
- Rokovania čl.variabilní z hľadiska spôsobu (ako koná v tej či onej situácii) iz hľadiska cieľov
(prečo koná tak ako koná, čo chce dosiahnuť)
- SCHÔDZE = v širšom zmysle zaujatia nejakého vzťahu k určitej situácii (aj keď len "nerobí prihliada")
- Zákl.parametry jedn = (spôsob), SMĚR (cieľ), INTENZITA (sila) a TRVANIE V ČASE = PRILÁKANIE = proces zameraný na nejaký cieľ, jeho intenzitu, trvanie. V užšom zmysle PSYCH.DŮVODY alebo PRÍČINNÁ CIELE SCHÔDZE → uplatňuje sa tu interakcie subjektu a jeho živ.podmínek → vyúsťuje vo stav motivácie alebo motiv.stav, tzv.POTŘEBU.
- 3. Kognitívne MODEL = dôraz na orientáciu v aktuálnej situácii a jej rozumové hodnotenie. Motív = zameranie na nejaký cieľ. Dôležitá predstava želaných cieľov, tj.budoucího uspokojenie. Motivácia ovplyvňovaná minulú skúseností. Vývoj osobnej motivácie súvisí so socializačním rozvojom jedinca.
- 4. Činnostná MODEL = zdroj motivácie v činnosti, kt. nie je iba prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia, ale stáva sa cieľom. Např.čl.těší pohyb.aktivita sama o sebe a nie je pre neho tak dôležité dosiahnuť urč.výkon.
- 5. Emočné MODEL = motivácia aj uspokojenie signalizované em.prožitky. Telesnými (např.pocit nasýtenia) aj inými (např.prožitek úspechu alebo odmietnutie). Em.prožitky regulujúcich i Integračné ZLOŽKY MOTIVACE, jedna z variantov RETROAKTÍVNE PREPOJENIA, kt.čl.informuje o aktuálnej úrovni uspokojenie a reguluje intenzitu aj dĺžku trvania aktivity i jej zameranie.
- Rokovania čl.variabilní z hľadiska spôsobu (ako koná v tej či onej situácii) iz hľadiska cieľov
(prečo koná tak ako koná, čo chce dosiahnuť)
- SCHÔDZE = v širšom zmysle zaujatia nejakého vzťahu k určitej situácii (aj keď len "nerobí prihliada")
- Zákl.parametry jedn = (spôsob), SMĚR (cieľ), INTENZITA (sila) a TRVANIE V ČASE = PRILÁKANIE = proces zameraný na nejaký cieľ, jeho intenzitu, trvanie. V užšom zmysle PSYCH.DŮVODY alebo PRÍČINNÁ CIELE SCHÔDZE → uplatňuje sa tu interakcie subjektu a jeho živ.podmínek → vyúsťuje vo stav motivácie alebo motiv.stav, tzv.POTŘEBU.
HODNOTA = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže ...
HODNOTA = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže ...
- HODNOTA = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže uspokojiť subjektívne dôležitú potrebu. HIERARCHICKÉ HODNOTAMI = rozvíja sa v priebehu života, mení sa v závislosti na skúsenostiach. Subjektívna hodnota akéhokoľvek vonkajšieho podnetu sa môže meniť v závislosti na okolnostiach aj vnútornom stave článku Např.čl. celý víkend pracoval na záhradke a už ho to prestalo baviť, hoci má túto činnosť rád (nasýtenia urč.podněty ich dočasné odmietanie). Či naopak, článok s dlhotrvajúcim špecifickým strádáním bude mať pozitívnu hodnotu k objektom, o kt.se domnieva, že by mohli uspokojiť jeho potrebu, např.jakékoliv jedlo alebo sexuálnej partner.
- Motivácia = vedomie rozpore medzi aktuálne prožívaným stavom a tým, čo by chcel jedinec dosiahnuť.
- Madsen rozlišuje rôzne spôsoby vzniku motívu aj možnosti, ako ho dosiahnuť, tj.jejich uspokojenie:
- 1. HOMESTATICKÝ MODEL = motivácia stimulovaná narušením homeostázy a čl.automaticky usiluje o dosiahnutie rovnováhy. Dve varianty: MODEL nedostatku vychádzajúce z nepríjemného pocitu prázdnoty, chýbania niečoho subjektívne dôležitého. Stimuluje správania, kt.by viedlo k naplneniu. Např.potřeba nasýtenia, túžba získať partnera či spoločenské uznanie. MODEL PREBYTKU vychádzajúceho z napätie, vyplývajúce z přesycenosti, pretlaku. K uspokojeniu dochádza vtedy, keď čl.ze seba niečo vydá. Např.potřeba vybiť energiu, vyprázdňovanie,, tendencia zbaviť sa nadmernej sociálnej stimulácie napr. v autobuse.
- 2. STIMULAčNÉ MODEL = kladie dôraz na vonkajšie činitele pre rozvoj motiv.jedn., Jeho reguláciu a popr. aj pre uspokojenie potreby.
- HODNOTA = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže uspokojiť subjektívne dôležitú potrebu. HIERARCHICKÉ HODNOTAMI = rozvíja sa v priebehu života, mení sa v závislosti na skúsenostiach. Subjektívna hodnota akéhokoľvek vonkajšieho podnetu sa môže meniť v závislosti na okolnostiach aj vnútornom stave článku Např.čl. celý víkend pracoval na záhradke a už ho to prestalo baviť, hoci má túto činnosť rád (nasýtenia urč.podněty ich dočasné odmietanie). Či naopak, článok s dlhotrvajúcim špecifickým strádáním bude mať pozitívnu hodnotu k objektom, o kt.se domnieva, že by mohli uspokojiť jeho potrebu, např.jakékoliv jedlo alebo sexuálnej partner.
- Motivácia = vedomie rozpore medzi aktuálne prožívaným stavom a tým, čo by chcel jedinec dosiahnuť.
- Madsen rozlišuje rôzne spôsoby vzniku motívu aj možnosti, ako ho dosiahnuť, tj.jejich uspokojenie:
- 1. HOMESTATICKÝ MODEL = motivácia stimulovaná narušením homeostázy a čl.automaticky usiluje o dosiahnutie rovnováhy. Dve varianty: MODEL nedostatku vychádzajúce z nepríjemného pocitu prázdnoty, chýbania niečoho subjektívne dôležitého. Stimuluje správania, kt.by viedlo k naplneniu. Např.potřeba nasýtenia, túžba získať partnera či spoločenské uznanie. MODEL PREBYTKU vychádzajúceho z napätie, vyplývajúce z přesycenosti, pretlaku. K uspokojeniu dochádza vtedy, keď čl.ze seba niečo vydá. Např.potřeba vybiť energiu, vyprázdňovanie,, tendencia zbaviť sa nadmernej sociálnej stimulácie napr. v autobuse.
- 2. STIMULAčNÉ MODEL = kladie dôraz na vonkajšie činitele pre rozvoj motiv.jedn., Jeho reguláciu a popr. aj pre uspokojenie potreby.
Motivácia
Faktory aktivizující lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ, udržiavajú ho po určitú dobu. Rokovania smerujúce k uspokojovaniu určiť potreby.
- Býva spojená s em.prožitkem, kt.slouží ako signál určité potreby, prostriedok hodnotenia aktuálneho stavu, stimuluje rokovania zamerané na jej uspokojenie. Např.prožitek hladu nepríjemný pocit navodzujúci činnosť smerujúcu k konzumavi jedla. Môžu aktivovať aj príjemné emócie, např.čl. si pripravia jedlo, na kt.mi chuť.
- Motívy určujú: SMĚR = zameranie aktivity, jej obsah, priebeh určitého správania. INTENZITA = aktivita, intenzita úsilie vedúce k dosiahnutiu cieľa. DĹŽKA TRVANIA = obv.ji ukončuje uspokojenie potreby, kt.ji vyvolala.
- Motívy = osobné príčiny určitého správania, kt.mu dávajú zmysel
- Vedomé a nevedomé motívy
- V motivácii sa odráža vnútorné psych.stav, somatický stav aj vplyvmi vonkajšieho prostredia
- Aktuálne motívy vznikajú v závislosti na interakcii vnútorných a vonkajších podnetov. Z hľadiska vnútorného stavu je zdrojom motívu POTREBNÝ dávajúce impulz na rokovaní, z hľadiska vonkajšieho prostredia INCENTIVE = motivačný stimul, tj.vnější podnet, kt.vyvolá vznik potreby az nej vyplývajúceho motívu.
- Býva spojená s em.prožitkem, kt.slouží ako signál určité potreby, prostriedok hodnotenia aktuálneho stavu, stimuluje rokovania zamerané na jej uspokojenie. Např.prožitek hladu nepríjemný pocit navodzujúci činnosť smerujúcu k konzumavi jedla. Môžu aktivovať aj príjemné emócie, např.čl. si pripravia jedlo, na kt.mi chuť.
- Motívy určujú: SMĚR = zameranie aktivity, jej obsah, priebeh určitého správania. INTENZITA = aktivita, intenzita úsilie vedúce k dosiahnutiu cieľa. DĹŽKA TRVANIA = obv.ji ukončuje uspokojenie potreby, kt.ji vyvolala.
- Motívy = osobné príčiny určitého správania, kt.mu dávajú zmysel
- Vedomé a nevedomé motívy
- V motivácii sa odráža vnútorné psych.stav, somatický stav aj vplyvmi vonkajšieho prostredia
- Aktuálne motívy vznikajú v závislosti na interakcii vnútorných a vonkajších podnetov. Z hľadiska vnútorného stavu je zdrojom motívu POTREBNÝ dávajúce impulz na rokovaní, z hľadiska vonkajšieho prostredia INCENTIVE = motivačný stimul, tj.vnější podnet, kt.vyvolá vznik potreby az nej vyplývajúceho motívu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)