tag:blogger.com,1999:blog-63078402964784379072012-02-08T05:13:19.425-08:00referáty, maturitné otázky, seminárne prácemhttp://www.blogger.com/profile/15660426581505820308noreply@blogger.comBlogger4261100tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-30508673082530541982010-10-06T02:32:00.000-07:002010-10-06T02:33:52.611-07:00<span style="font-weight: bold;">Proces utvárania mravného vedomia</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Piagetova teória (švajčiarsky psychológ):</span><br />-skúmal ľudí v procese hry → ako pristupujú k pravidlám?<br /><span style="font-weight: bold;">- záver: mravné vedomie človeka sa vyvíja v 4 fázach:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. motorické a individuálne štádium (do 3 rokov)</span><br />- pravidlá hier ešte neuznávajú<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. egocentrické obdobie = obdobie vzdoru (2.-6.rok)</span><br />- vlastné pravidlá<br />- už sa snaží napodobňovať pravidlá → využíva ich individuálne<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. fáza začínajúcej spolupráce (do 10 rokov)</span><br />- pravidlá sa zjednocujú<br />- dieťa sa snaží vyhrať nad spoluhráčom<br />- interpretácia môže byť rôzna<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. fáza kodifikovania pravidiel (od 11 rokov)</span><br />- jasné pravidlá pre všetkých<br />- hra riadená pravidlami<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Obdobie anómie</span>- obdobie neexistencie; žiadne pravidlá<br /><span style="font-weight: bold;">Obdobie mravnej heteronómie</span>- mravné hodnoty a normy sú dieťaťu určované zvonka, prvé obdobie začínajúcej spolupráce<br /><span style="font-weight: bold;">Obdobie mravnej autonómie</span>- zvnútornenie hodnôt → vlastné hodnoty<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">L. Kohlbergova teória (americký psychológ):</span><br />-skúmal ako sa v jednotlivých vývinových štádiách riešia morálne dilemy<br /><span style="font-weight: bold;">- na tomto základe → dospel k: mravný vývin človeka v 3 rovinách:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. Predkonvenčné obdobie mravnosti (do 6 rokov)</span><br />- a; od narodenia do 3 rokov<br />- dieťa sa správa pre odmenu<br />- b; od 3-6 rokov<br />- morálnou snahou dieťaťa je vyhnutie sa trestu<br />- vytvárajú sa elementárne mravné návyky (pozdraviť, neubližovať,...)<br />- koniec tohto obdobia: prvý krát sa objaví elementárny mravný cit, pr. súcit<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. Konvenčné obdobie (do 10-12 rokov)</span><br />- dieťa sa riadi dospelým prostredím<br />- ďalej sa rozvíjajú mravné city, návyky, názory<br />- znak konca: prvý krát mravný motív, pr. pomoc<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. Postkonvenčné obdobie </span><br />- a; obdobie do konca puberty<br />- vyjasnenie si vzťahu medzi mravným motívom a mravným činom<br />- b; obdobie typické súladom medzi mravným motívom a mravným činom<br />- trvá celý život<br />- regulátor správania = svedomie<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3050867308253054198?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-10886919438482043242010-10-06T02:28:00.000-07:002010-10-06T02:31:21.677-07:00<span style="font-weight: bold;">Mravná výchova</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Etika</span><br />-chápe sa ako samostatná filozofická veda<br />- má svoj vlastný systém, metodológiu a predmet skúmania<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Etická výchova</span><br />-teoretická disciplína, zaoberá sa procesmi, ktoré súvisia s morálkou, aj rozvojom mravného vedomia; analyzuje aj pojmy<br />- skúma ich v teoretickej rovine<br />- je to aj vyučovací predmet<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Mravná výchova</span><br />- pojem používaný v pedagogike<br />- týka sa praktickej realizácie formovania mravného vedomia<br />- východiskom mravnej výchovy je etická výchova<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Pojem etika z gréckeho slova etos</span> = mrav, domov, zvyk- teoretická stránka<br />Pojem mravný výchova y latinského slova mos, moralis = mrav, domov, zvyk- praktická stránka<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Morálka</span><br />- súbor mravných hodnôt a noriem, ktoré platia v nejakom období a sú uvedomované členmi spoločnosti<br /><span style="font-weight: bold;">- druhy morálky (čo sa uznáva za dobro):</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. eudaimonistická</span><br />- morálka optimizmu, príjemného pocitu zo života<br />- dá sa odvodiť z Aristotelovho eudaimonizmu<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. asketická</span><br />- spočíva v ovládaní telesných žiadostí<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. hedonistická</span><br />- kladie dôraz na zmyslovosť, príjemnosť zo života<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. altruistická</span><br />- opak egoizmu<br />- nezištná pomoc, podpora<br /><br /><span style="font-weight: bold;">5. pragmatická</span><br />- orientuje sa na výsledky mravných činov<br /><br /><span style="font-weight: bold;">6. utilitaristická</span><br />- smeruj k tvorbe nových mravných hodnôt a spája sa s osobným prospechom<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Mravnosť</span><br />-vlastnosť, charakterová črta, ktorá znamená, že si človek zvnútornil mravné hodnoty a normy- prijal ich za svoje<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Mravné hodnoty</span><br />-je to istý jav, ktorý je želateľný z hľadiska uznávania dobra<br /><span style="font-weight: bold;">- delíme ich na:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. mravné idey</span>- isté princípy (zdravie, život, viera)<br /><span style="font-weight: bold;">2. mravné vlastnosti</span>- hodnoty mravného konania, ako aj hodnoty medziľudských vzťahov (láska, priateľstvo)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Obsah morálnej výchovy tvoria mravné hodnoty. Sú v 4 rovinách:</span><br />1. mravné hodnoty vo vzťahu k sebe<br />2. mravné hodnoty vo vzťahu k iným ľuďom<br />3. mravné hodnoty vo vzťahu k k spoločnosti a k práci<br />4. mravné hodnoty vo vzťahu k zmyslu života, ako aj k viera<br /><br />Mravné hodnoty môže človek dosiahnuť vďaka mravným normám.<br /><span style="font-weight: bold;">Ciele mravnej výchovy:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. výchova mravného človeka</span><br />-aby bol človek považovaný za mravného, musí disponovať mravnými hodnotami a normami<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. mravná socializácia</span><br />-jednotlivec si osvojuje mravné hodnoty a mravné normy v spoločnosti, kde žije<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. rozvoj svedomia človeka</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Svedomie </span>= regulátor správania a hodnotenia<br /><span style="font-weight: bold;">1.nábožesnký princíp:</span> svedomie = boží hlas v nás<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. psychoanalytický princíp:</span> svedomie = výsledok napätia medzi našimi pudmi a vonkajšou reguláciou<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. behavioristický princíp:</span> svedomie = niečo naučené, vytvorené zvonka<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. kognitivistický princíp:</span> svedomie = uvedomenie si správania aj požiadaviek, ktoré nám ich pomáhajú aj zvnútorňovať<br /><br /><span style="font-weight: bold;">5. sociologický princíp:</span> svedomie = je také, aké je očakávanie skupiny voči mne<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1088691943848204324?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-36578565990117214472010-10-06T02:25:00.000-07:002010-10-06T02:27:39.018-07:00<span style="font-weight: bold;">Analýza procesu výchovy, vychovávania a sebavýchovy </span><br /><br />-<span style="font-weight: bold;">cieľom výchovy:</span> rozvinutie jednotlivých osobnostných štruktúr vychovávaného, a tým dosiahnuť jeho integráciu a socializáciu<br />Osobnosť = štruktúra biologická, psychická, sociálna → rozvíjame<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">1. Analýza podľa riadenia </span><br />-kto alebo čo riadi proces rozvoja osobnosti<br /><span style="font-weight: bold;">A; etapa impulzívnej aktivity </span><br />-od narodenia do 2-3 rokov<br />- je to fáza spontánneho rozvoja<br />- hnací motor: zvedavosť<br /><br /><span style="font-weight: bold;">B; etapa heteronómnej regulácie </span><br />-rodičia alebo niekto zvonku<br />- fáza vonkajšej pomoci<br />C; etapa autonómnej regulácie<br />-človek sa sám riadi<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. Analýza podľa obsahu </span><br />-aké obsahové komponenty tvoria výchovný proces<br /><span style="font-weight: bold;">A; organizačno-realizačné komponenty </span><br />-vedomosti, zručnosti, návyky<br /><br /><span style="font-weight: bold;">B; regulačné komponenty </span><br />-konkrétne sa osobnosť nedá rozvinúť, ale riadia proces a dávajú mu zmysel<br />- motívy, postoje, zvyky, hodnotové orientácie<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. Analýza podľa učiteľa alebo vychovávateľa </span><br /><span style="font-weight: bold;">A; fáza diagnostická = prípravná </span><br />-vytvorenie diagnózy (spoznať vychovávaných)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">B; fáza konkrétnej realizácie výchovných postupov </span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">C; fáza hodnotiaca</span><br />-skúmame z hľadiska vychovávateľa<br />- hodnotí sa učiteľ alebo vychovávateľ<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. Analýza podľa učiteľa a žiaka (podľa J. Palikána) </span><br /><span style="font-weight: bold;">A; fáza situačná </span><br />-to čo požadujem, aby žiak dosiahol<br />- formulovať to vždy v nejakej pedagogickej situácií<br /><br /><span style="font-weight: bold;">B; fáza fixačná </span><br />-interiorizácia požiadaviek<br />- požiadavku spájať s emocionálnym zážitkom<br />- čo najčastejšie opakovať situáciu, v ktorej sa môže žiak stretnúť s danou požiadavkou<br /><br /><span style="font-weight: bold;">C; fáza generalizačná </span><br />-zovšeobecniť požiadavku<br /><br /><span style="font-weight: bold;">D; fáza osobnostno-integračná </span><br />-sebavýchova<br />- požiadavky voči sebe<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Podmienky sebavýchovy: </span><br /><span style="font-weight: bold;">- vnútorné: </span><br />• Intelektová úroveň vychovávaného (má byť schopný abstrakcie)<br />• Rozvoj vyšších citov<br />• Pevná vôľa<br />• Sebapoznanie<br />• Reálne sebahodnotenie<br />• Schopnosť organizácie si vlastného času<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- vonkajšie: </span><br />• Dostupnosť sebavýchovných vzorov a modelov<br />• Možnosť slobodne a samostatne sa rozhodovať v životných situáciách (prílišná kontrola brzdí nástup sebavýchovy)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3657856599011721447?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-65124468963334053872010-10-06T02:23:00.000-07:002010-10-06T02:25:18.066-07:00Proces učenia sa hodnôt = interiorizácia<br /><br /><span style="font-weight: bold;">1. Hodnoty nepoznané </span><br />-existujú okolo nás, ale ešte sme si ich neosvojili<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. Hodnoty poznané (racionálna znalosť) </span><br />-má racionálnu predstavu o danej hodnote<br />- a; želané- ak máme úspech, sme chválení,... } aké emócie sú späté s touto hodnotou<br />- b; neželané- ak sme karhaní, utláčaní,... }<br /><br /> <span style="font-weight: bold;">3. Hodnoty interiorizované </span><br />-racionálny poznatok<br />- pozitívne emócie<br />- hodnota sa prejaví aj v správaní<br />- vegatívno-vôľová stránka<br />- jednotlivec sa správa tak, ako mu určuje daná hodnota<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Hodnotový systém</span> = súbor zinteriorizovaných hodnôt<br /> -vzniká hierarchický systém (štruktúra) → nadradenosť a podriadenosť<br /> → ovplyvňuje náš výber, dilemy<br />Hodnoty, ktoré tvoria vrchol hodnotového systému ovplyvňujú, určujú hodnotovú orientáciu jednotlivca. Sú to hodnoty podobného charakteru.<br /><br /><span style="font-weight: bold;">E. Spranger vytvoril typológiu na základe hodnotovej orientácie: </span><br />1. osobnosť teoretická<br />2. osobnosť ekonomická<br />3. osobnosť sociálna<br />4. osobnosť mocenská<br />5. osobnosť estetická<br />6. osobnosť náboženská<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Etapy interiorizácie: </span><br /><span style="font-weight: bold;">1. Etapa informácie </span><br />-človek sa dozvie o existencií nejakej hodnoty<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. Etapa transformácie </span><br />-človek si preloží hodnotu do vlastného jazyka (čo znamená pre nás)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. Etapa angažovania sa </span><br />-či sa hodnota stane želaná alebo neželaná<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. Etapa inklúzie </span><br />-vďaka pozitívnym emóciám sa začneme správať<br /><br /><span style="font-weight: bold;">5. Etapa dynamizácie </span><br />-hodnota mení našu osobnosť<br /><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Delenie podľa S. Kučerovej: </span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">1. Hodnoty prírodné </span><br />A; vitálne<br />B; sociálne<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. Hodnoty civilizačné </span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. Hodnoty duchovné = kultúrne</span><br />A; etické<br />B; estetické<br />C; intelektuálne<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Delenie podľa zmyslu alebo prostriedku: </span><br />1. Hodnota cieľová<br />-tvorí zmysel snaženia, konania<br />2. Hodnota inštrumentálna -prostriedok k dosahovaniu cieľových hodnôt<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Normy </span><br />-určujú istú povinnosť<br />- imperatív hodnôt- podľa Kučerovej<br />- pomocou nich sa dopracujeme k hodnote<br />- <span style="font-weight: bold;">plnia 4 základné funkcie: </span><br />1. regulujú správanie ľudí medzi sebou<br />2. učia nás k sebakontrole<br />3. umožňujú predvídať správanie aj konanie<br />4. vytvárajú pocit bezpečia a istoty<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6512446896333405387?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-47060089696350453722010-10-06T02:22:00.000-07:002010-10-06T02:23:10.631-07:00<span style="font-weight: bold;">Proces utvárania hodnotového vedomia</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">- človek prechádza úrovňami vedomia:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. úroveň vedomia = úroveň hodnotiaceho vedomia</span><br />- do 2 rokov- človek hodnotí na základe pudov, vnútorných a biologických potrieb<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. obdobie poznávacieho vedomia</span><br />- do 10-12 rokov<br />- na základe poznatkov veci zhodnocuje- dokáže si určiť prečo- nachádza dôvod<br />- chcem a viem prečo chcem<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. úroveň axiologického (hodnotového) vedomia</span><br />- dospelý človek chce, vie prečo chce a vytvára si mieru významu (vytvára si poradie dôležitosti)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-4706008969635045372?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-77378535704343306472010-10-06T02:21:00.001-07:002010-10-06T02:21:51.799-07:00<span style="font-weight: bold;">Pedagogická axiológia</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Hodnoty- z hľadiska filozofie:</span> nejaká funkcia veci, javov alebo stavov<br /> - musí byť vždy spätá s človekom<br /> - je to nejaký antropologický pojem<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Úlohy pedagogickej axiológie:</span><br />1. potreba vyjasnenia si kľúčových hodnôt, ktoré sú odvodené z ideálov<br />2. analýza procesu hodnotenia subjektom<br />3. analýza príčin nepríťažlivosti, ako aj absencie niektorých všeľudských hodnôt<br />4. analýza zmien hodnotového systému a hodnotovej orientácie vplyvom sebavýchovy a pedagógie<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7737853570434330647?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-52852915706940817282010-10-06T02:18:00.000-07:002010-10-06T02:19:49.795-07:00<span style="font-weight: bold;">Teleologická analýza procesu vychovávania</span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">Ideál</span>- dokonalá predstava o človeku, ktorá sa reálne nedá dosiahnuť<br /> - z nich si odvodíme kľúčové hodnoty výchovy<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Cieľ</span>- istá úroveň vychovanosti, ktorú by sme chceli výchovným pôsobením dosiahnuť, ktorá<br /> je anticipovaná v časovej perspektíve<br /> - odlišnosť od ideálu: v zrealizovaní<br /> - s ideálom rovnaké: obsahová stránka<br /> - ak si stanovíme nereálny cieľ: môžu nás frustrovať<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Kritériá k formulácií výchovných cieľov:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. filozofický aspekt</span><br />- máme si stanoviť filozofiu (svetonázor) ku ktorej bude smerovať náš výchovný cieľ<br />- W. Brezinka: „Svetonázor je prvé východisko, z ktorého by sme mali vychádzať.“ ... keď si človek ujasní svoje miesto vo svete, svoje hodnoty,...<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. pedagogický aspekt</span><br />- pri formovaní výchovných cieľov máme zohľadniť možnosti a podmienky edukačného prostredia, v ktorom sa bude výchovný cieľ realizovať<br />- musíme si uvedomiť, či máme schopnosti viesť dieťa k danému cieľu<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. spoločenský (sociálny) aspekt</span><br />- pri formovaní výchovného cieľa zohľadniť čo sa aktuálne žiada v spoločnosti<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Funkcie výchovného cieľa (podľa Bližkovského):</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. motivačno-stimulačná</span><br />- pomôže vzbudiť záujem o dosiahnutie vyššej úrovne vychovanosti<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. anticipačná</span><br />- pomocou výchovného cieľa máme možnosť predvídať budúcu úroveň vychovanosti<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. realizačná</span><br />- pomocou výchovného cieľa si môžeme vymedziť obsah a určiť si vhodné metódy, prostriedky a formy vychovávania<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. kontrolno-hodnotiaca</span><br />- pomocou výchovného cieľa máme možnosť priebežne kontrolovať efektivitu výchovnej práce → dosiahnutú úroveň porovnávame so stanoveným cieľom → čím bližšie → efektívnejšie<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Všeobecné ciele pedagogiky:</span><br />- publikované P. Švecom ... nazýva ich generálne ciele<br />- <span style="font-weight: bold;">hovorí o 4 oblastiach edukácie:</span><br /><span style="font-weight: bold;">1. naučiť sa poznávať</span><br />- prírodu, kultúru, vlastnú osobnú prirodzenosť = gnozeocentrický zámer cieľa<br /><br /><span style="font-weight: bold;">2. naučiť sa konať</span> = pragmatický a praxocentrický zámer cieľa<br /><br /><span style="font-weight: bold;">3. naučiť sa hodnotiť</span> = axiocentrický zámer<br />- naučiť sa orientovať v hodnotových systémoch<br />- naučiť sa hodnotiť v odbornej aj v právnej oblasti<br /><br /><span style="font-weight: bold;">4. naučiť sa dorozumievať sa</span>, porozumieť iným, aj sebe samému (naučiť sa komunikovať) = semiocentrický zámer<br />- realizuje sa prostredníctvom sociálnej komunikácie a interpersonálnych vzťahoch<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5285291570694081728?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-2042775433132171282010-10-06T02:15:00.000-07:002010-10-06T02:17:22.540-07:00<span style="font-weight: bold;">Teória výchovy a vychovávania</span><br />- základná pedagogická disciplína<br />-tvorí základ pre všetky pedagogické disciplíny<br />Výchova- je v užšom aj širšom zmysle chápania ... zjednodušene = EDUKÁCIA (širší slova<br /> zmysel)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Edukácia podľa Šveca sa delí na 3 subsystémy (subdomény):</span><br />1. Vzdelávanie...výsledkom je vzdelanosť... vzdelávanie rozvíja racionálnu (rozumovú) stránku psychiky .... vzdelávaniu sa venuje predmet Všeobecná didaktika alebo Teória vyučovania<br />2. Vychovávanie ... výsledkom je vychovanosť... rozvíja emocionálnu a vegetatívno-vôľovú stránku (city, emócie,...) ... vychovávaniu sa venuje predmet Teória vychovávania<br />3. Vycvičovanie<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Humanizácia výchovy</span><br /><br />- začiatkom 20.st. (Západná Európa) zmeny pomocou aplikácie alternatívnej pedagogiky → alternatívne školy (Waldorfská, Freinetovská, Jenský...)<br />- začiatkom 90.-rokov aj u nás<br />- výsledok: knihy, konferencie, publikácie,...<br />- v pol. 90.-rokov → humanistická koncepcia → strategické dokumenty (Duch školy, Konštantín, Milénium)<br />- nový školský zákon v platnosti 2008 (predtým 1984)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">V miléniu sa riešili 4 základné otázky:</span><br />1. Prečo? – ako zmeniť školu, aby tam žiaci chodili s radosťou<br />2. Čo? – čo má byť náplňou školskej edukácie<br />3. Ako? – ako to zrealizovať<br />4. Kto? – aj tréneri, inštruktori, kňazi<br /><br />Rosa, Turek, Zelina- autori, položili tieto otázky. Majú riešiť problematiku škôl- filozofiu školy.<br />- humanistická koncepcia má základ v humanistickej psychológií. Vznikla v 50.-60. rokoch 20.st.<br />Teória C. Rogersa, A. Maslowa, T. Gordona bola impulzom na vznik humanistickej koncepcie.<br />Rodgers čerpal zo svojej psychoterapeutickej praxe. Chcel vytvoriť nový postup = klientom centrovaná terapia. Klient ← terapeut jednosmerné ovplyvňovanie. Klient očakával od terapeuta vyliečenie → dobré výsledky, len kým chodil k terapeutovi. Toto isté podľa Rodgersa platilo aj v škole.<br /><span style="font-weight: bold;">Klientom centrovaná terapia</span>- ovplyvňovanie malo byť obojstranné !!! Klient nemal byť pasívny (jeho aktivita, motivácia). Toto pôsobenie- nepriame (nondirektné).<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Facilitujúci prístup</span>- učiteľ = facilitátor (priamo možno nenaučí, ale nepriamo pomôže žiakovi, aby sa sám naučil).<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Podľa Rodgersa musí mať facilitátor 3 základné predpoklady:</span><br />1. kongruencia – úprimnosť, zhoda medzi vnútorným a vonkajším prístupom<br />2. empatia- vžiť sa do pocitov žiaka<br />3. akceptácia- ochota a schopnosť prijať druhého aký je<br /><br />- <span style="font-weight: bold;">cieľom všetkého → sebavýchova !!!</span><br />Východiská humanistickej stratégie:<br />- v pedagogickom procese by sa mal zmeniť vzťah medzi učiteľom a žiakom z asymetrického na symetrický<br />- zmena filozofie školy (chcieť sa učiť)<br />- posilnenie demokracie v škole (práva a povinnosti)<br />- vytvorenie vhodnej sociálnej klímy v škole (aby sa žiak cítil dobre v skupine)<br />- zmena komunikácie (posilniť akceptačnú komunikáciu)<br />- zameranosť na predpoklady sebavýchovy (sebapoznanie, sebahodnotenie, sebaobraz)<br />- učiteľ by mal byť facilitujúcim činiteľom<br />- zmena štýlu výchovy (aby bol schopný meniť svoj výchovný štýl od situácie, podmienok)<br />- rešpektovať požiadavky žiaka, ale nerezignovať na riadiaci proces<br />- odmietnutie memorovania poznatkov<br />- posilniť vnútornú motiváciu<br />- nepovýšiť učebný text nad vlastným<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-204277543313217128?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-69589921160113557032009-05-02T03:52:00.001-07:002010-02-25T07:24:59.726-08:00<span style="font-size:130%;"><span style="font-weight: bold;">Zhrnutie:</span></span><br />Motívy sú faktory, kt.aktivizují lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ av tomto smere je udržiavajú po urč.dobu. Takto vyvolané rokovaní smeruje k uspokojovaniu nejaké potreby. Motív vzniká na zákl.interakce vnútorného stavu jednotlivca a vonkajších podnetov. Potreby možno rozlišovať z hľadiska ich vzniku aj zameranie na primárnej biologickej, primárny psych. a sekundárnu psychosoc. Rôzne teórie motivácie sa líšia svojim dôrazom na urč.potřeby, pudovo alebo psychosoc.charakteru. Komplexné poňatie ponúka napríklad hierarchizovaná štruktúra potreba A. Maslowa. Pud je definovaný ako vrodená tendencia k uspokojovanie biológ. potrieb, ale u čl.bývají tieto vystúpenia modifikovali skúseností. Medzi zákl.pudy patrí: ožije, sebezáchovy, sexuálnej, pud starostlivosti o potomstvo. Do kategórie zákl.psych., Resp.psychosoc. potrieb patrí: potř.bezpečí, stimulácia, orientácie, soc.kontaktu, seberealizace a zmysle vlastnej existencie. Pôsobenie potrieb az nich vyplývajúcich motívov na lids.chování môže byť variabilný. V jednotlivých fázach života sú dôležité iné potreby.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6958992116011355703?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-1703772903170607102009-05-02T03:51:00.000-07:002010-02-25T07:28:18.315-08:00<span style="font-weight: bold;">- Zvyšuje-li se motiv.napětí </span>→ potreba je silnejšia → nároky na hodnotu cieľa sa znižujú → odhad úspechu môže byť skreslený. Napr. s narastajúcim hladovaním sa čl.může pustiť aj do pojídá nechutných potravín a môže sa pokúsiť získať je akýmkoľvek spôsobom<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- Vzťah medzi konaním a jeho cieľom</span> = VZŤAH MEDZI Motivace a kognitívnymi PROCESY = článku si vytvára subjekt.obraz situácie a podľa toho koná, napríklad na podnikovom večierku požiadam svojho šéfa o prosbu inak ako v jeho kancelárii<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- Prekážka, nedosiahnutia potreby</span> → NÁHRADNÉ CIEĽOVÝ OBJEKT (V + W "Není-li tu ta, kt.mám rád, potom mám rád tú, kt.ti je.)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- OČAKÁVANIA BUDÚCEHO</span> napr. mnohí roky študujú, aby mohli vykonávať urč.povolání alebo tvrdo pracujú, aby si mohli postaviť dom apod → dlhodobé ciele<br /><span style="font-weight: bold;">- Potrebné rozlišovať PODSYSTÉMY CIELE a ŽIV.LEITMOTIVY (vedúci dominantné živ.cíle):</span> ľudia nežijú len prítomnosťou, ale aj budúcnosťou, nádejou<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- Motivácia</span> → SKLONY K ZACHOVANIE A RESTARACI PSYCH.ROVNOVÁHY (ta je na rozdiel od homeostázy dynamická, spočíva v zrušení vnútorných rozporov, konfliktov)<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- Hl.aspektem lids.jednání SVET SUBJ.HODNOT</span> - dominuje hodnota sama seba (ego = já), preto najsilnejšie motívy lids.jednání sú potreby obdivu, úcty, kompetencie, uznanie, súhlasu<br /><br /><span style="font-weight: bold;">- VÝVOJ LIDS.MOTIVACÍ</span> od vrodených pudu (inštinkt) na ego-vzťažným motivaciu<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-170377290317060710?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-78123319930312292492009-05-02T03:50:00.002-07:002010-02-25T07:29:49.912-08:00<span style="font-weight: bold;">Abraham Maslow</span><br />- Amer.psycholog<br />- Spoluzakladateľ humanistickej psychológie<br />- Vo svojej teórii špecificky lids.potřeb zdôraznil význam seberealizačních aktivít<br />- Novo vysvetlil mechanizmus uspokojovanie potrieb a ich aktualizáciu<br />- Hl.dílo: Motivation and Personality (Motivácia a osobnosť).<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Motivácia</span><br /><span style="font-weight: bold;">- Užšiu koncepcie </span>= vedomé a zámerné úsilie o dosiahnutie cieľa<br /><span style="font-weight: bold;">- V širšom</span> = i nevedomé úsilie, napr subjektom si neuvedomuje, že jeho určité spôsoby vystupovaní sú druhom predvádzanie sa, kt.je motivované potrebou demonštrovať svoju kompetencii (→ nedostatok uznania), často nevědomá motivácia<br /><br /><span style="font-weight: bold;">Motivácia a rokovania</span><br />- Sám vznik potreby k instrumentálnímu rokovaní (vzorec rokovaní je prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia) nestačí<br />- Je spustených za urč.podmínek: vyhliadka na dosiahnutie cieľa, cieľ musí mať pre neho urč.hodnotu, např.pokusím sa "zbaliť" pre mňa přitažl.muže za predpokladu (subjekt.odhadu), že budem mať úspech → 3 činitelia: predvolené motiv.stav (potreba), subj.pravděpodobnost dosiahnutie cieľa a hodnota cí<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7812331993031229249?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-692736118723487172009-05-02T03:50:00.001-07:002010-02-25T07:32:20.449-08:00<span style="font-weight: bold;">Potreba </span><br /><span style="font-weight: bold;">- Nedostatok:</span><br />- <span style="font-weight: bold;">1. organizmu </span>(fyziol.potřeby → psych.odezvu např.pocit hladu, únavy)<br />- <span style="font-weight: bold;">2. v soc.podmínkách</span> (např.potřeba exist.jistoty, opory, uznania, lásky)<br />- Biogénny (väčšinou cyklický priebeh) a sociogenní potreby (nedostatok v soc.vztazích, např.uznání)<br />- Potreba vyjadruje výsledný vnútorný stav psych.zpracování nedostatku<br />- <span style="font-weight: bold;">"Vnútorný stav"</span> → psych.pojetí potreby, v iných odboroch potreba aj bez psych.odezvy, např.potř.vitaminů (fyziológia), autá (ekonómia) apod<br />- Ciele a prostriedky<br />- <span style="font-weight: bold;">Ten istý objekt u rôznych osôb</span> → dosahovaní rôznych cieľov, napríklad auto má niekto zejm z potreby dopravy (např.na dedine, podnikateľ), iný pre potešenie z jazdy, ďalšie zejm ako demonštráciu majetku a vysokého postavenia (luxusné auto) apod .<br />- Potreby smerujú na uspokojenie, tzv.dovršující reakcie, tj.onen konečný cieľ, ku ktorému konanie smeruje. Např.potřeba jedla (pocit hladu) smeruje k najedení ako dovršující reakciu<br />- <span style="font-weight: bold;">ZPŘEDMĚTNĚNÍ POTREBY</span> = učením, nájdenie objektu, ktorý sa stáva prostriedkom uspokojenie potř, s každou konk.potř. spojený určitý vzorec uspokojenie<br />- Uspokojenie redukuje stav potreby<br />- Redukcia potreby → redukcia vnútorného napätia a neg.emocí → úzkej fční PREPOJENIE POTRIEB a emócie<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-69273611872348717?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-11732681905028072562009-05-02T03:49:00.000-07:002010-02-25T07:33:49.952-08:00<span style="font-weight: bold;">Kognitívne MODEL = </span><br /><span style="font-weight: bold;">- 3. Kognitívne MODEL</span> = dôraz na orientáciu v aktuálnej situácii a jej rozumové hodnotenie. Motív = zameranie na nejaký cieľ. Dôležitá predstava želaných cieľov, tj.budoucího uspokojenie. Motivácia ovplyvňovaná minulú skúseností. Vývoj osobnej motivácie súvisí so socializačním rozvojom jedinca.<br /><span style="font-weight: bold;">- 4. Činnostná MODEL</span> = zdroj motivácie v činnosti, kt. nie je iba prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia, ale stáva sa cieľom. Např.čl.těší pohyb.aktivita sama o sebe a nie je pre neho tak dôležité dosiahnuť urč.výkon.<br /><span style="font-weight: bold;">- 5. Emočné MODEL </span>= motivácia aj uspokojenie signalizované em.prožitky. Telesnými (např.pocit nasýtenia) aj inými (např.prožitek úspechu alebo odmietnutie). Em.prožitky regulujúcich i Integračné ZLOŽKY MOTIVACE, jedna z variantov RETROAKTÍVNE PREPOJENIA, kt.čl.informuje o aktuálnej úrovni uspokojenie a reguluje intenzitu aj dĺžku trvania aktivity i jej zameranie.<br /><span style="font-weight: bold;">- Rokovania</span> čl.variabilní z hľadiska spôsobu (ako koná v tej či onej situácii) iz hľadiska cieľov<br />(prečo koná tak ako koná, čo chce dosiahnuť)<br /><span style="font-weight: bold;">- SCHÔDZE</span> = v širšom zmysle zaujatia nejakého vzťahu k určitej situácii (aj keď len "nerobí prihliada")<br /><span style="font-weight: bold;">- Zákl.parametry jedn</span> = (spôsob), SMĚR (cieľ), INTENZITA (sila) a TRVANIE V ČASE = PRILÁKANIE = proces zameraný na nejaký cieľ, jeho intenzitu, trvanie. V užšom zmysle PSYCH.DŮVODY alebo PRÍČINNÁ CIELE SCHÔDZE → uplatňuje sa tu interakcie subjektu a jeho živ.podmínek → vyúsťuje vo stav motivácie alebo motiv.stav, tzv.POTŘEBU.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1173268190502807256?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-90997202245646088272009-05-02T03:48:00.000-07:002010-02-25T07:35:11.002-08:00<span style="font-weight: bold;">HODNOTA = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže ... </span><br /><br /><span style="font-weight: bold;">- HODNOTA</span> = to, (objekty, aktivity, situácie) čo môže uspokojiť subjektívne dôležitú potrebu. HIERARCHICKÉ HODNOTAMI = rozvíja sa v priebehu života, mení sa v závislosti na skúsenostiach. Subjektívna hodnota akéhokoľvek vonkajšieho podnetu sa môže meniť v závislosti na okolnostiach aj vnútornom stave článku Např.čl. celý víkend pracoval na záhradke a už ho to prestalo baviť, hoci má túto činnosť rád (nasýtenia urč.podněty  ich dočasné odmietanie). Či naopak, článok s dlhotrvajúcim špecifickým strádáním bude mať pozitívnu hodnotu k objektom, o kt.se domnieva, že by mohli uspokojiť jeho potrebu, např.jakékoliv jedlo alebo sexuálnej partner.<br /><span style="font-weight: bold;">- Motivácia</span> = vedomie rozpore medzi aktuálne prožívaným stavom a tým, čo by chcel jedinec dosiahnuť.<br /><span style="font-weight: bold;">- Madsen rozlišuje rôzne spôsoby vzniku motívu aj možnosti, ako ho dosiahnuť, tj.jejich uspokojenie: </span><br /><span style="font-weight: bold;">- 1. HOMESTATICKÝ MODEL</span> = motivácia stimulovaná narušením homeostázy a čl.automaticky usiluje o dosiahnutie rovnováhy. <span style="font-weight: bold;">Dve varianty:</span> MODEL nedostatku vychádzajúce z nepríjemného pocitu prázdnoty, chýbania niečoho subjektívne dôležitého. Stimuluje správania, kt.by viedlo k naplneniu. Např.potřeba nasýtenia, túžba získať partnera či spoločenské uznanie. MODEL PREBYTKU vychádzajúceho z napätie, vyplývajúce z přesycenosti, pretlaku. K uspokojeniu dochádza vtedy, keď čl.ze seba niečo vydá. Např.potřeba vybiť energiu, vyprázdňovanie,, tendencia zbaviť sa nadmernej sociálnej stimulácie napr. v autobuse.<br /><span style="font-weight: bold;">- 2. STIMULAčNÉ MODEL</span> = kladie dôraz na vonkajšie činitele pre rozvoj motiv.jedn., Jeho reguláciu a popr. aj pre uspokojenie potreby.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-9099720224564608827?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-80207735708546620072009-05-02T03:45:00.000-07:002010-02-25T07:36:55.767-08:00<span style="font-weight: bold;">Faktory aktivizující lids.chování, zameriavajú sa na určitý cieľ, udržiavajú ho po určitú dobu. Rokovania smerujúce k uspokojovaniu určiť potreby.</span><br /><span style="font-weight: bold;">- Býva spojená s em.prožitkem</span>, kt.slouží ako signál určité potreby, prostriedok hodnotenia aktuálneho stavu, stimuluje rokovania zamerané na jej uspokojenie. Např.prožitek hladu nepríjemný pocit navodzujúci činnosť smerujúcu k konzumavi jedla. Môžu aktivovať aj príjemné emócie, např.čl. si pripravia jedlo, na kt.mi chuť.<br /><span style="font-weight: bold;">- Motívy určujú: SMĚR</span> = zameranie aktivity, jej obsah, priebeh určitého správania. <span style="font-weight: bold;">INTENZITA</span> = aktivita, intenzita úsilie vedúce k dosiahnutiu cieľa. <span style="font-weight: bold;">DĹŽKA TRVANIA</span> = obv.ji ukončuje uspokojenie potreby, kt.ji vyvolala.<br /><span style="font-weight: bold;">- Motívy</span> = osobné príčiny určitého správania, kt.mu dávajú zmysel<br /><span style="font-weight: bold;">- Vedomé a nevedomé motívy </span><br /><span style="font-weight: bold;">- V motivácii sa odráža vnútorné psych.stav</span>, somatický stav aj vplyvmi vonkajšieho prostredia<br /><span style="font-weight: bold;">- Aktuálne motívy vznikajú</span> v závislosti na interakcii vnútorných a vonkajších podnetov. Z hľadiska vnútorného stavu je zdrojom motívu <span style="font-weight: bold;">POTREBNÝ</span> dávajúce impulz na rokovaní, z hľadiska vonkajšieho prostredia <span style="font-weight: bold;">INCENTIVE </span>= motivačný stimul, tj.vnější podnet, kt.vyvolá vznik potreby az nej vyplývajúceho motívu.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8020773570854662007?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>mnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-88683807794048409682008-09-28T17:06:00.001-07:002008-09-28T17:06:45.824-07:0017. Edukácia integrovaná, segregovaná<br />Integrácia špeciálnej výchovy je koncepcia špec. Výchovy a vzdelávania v tom zmysle, že deťom vyžadujúcim špec. Starostlivosť sa má výchova a vzdelávanie poskytovať v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene.<br />Postihnuté dieťa má právo na to, aby sa mu poskytovali tie isté príležitosti ako zdravým, normálnym rovesníkom. Zdôrazňuje sa pritom nehumánnosť vytrhovať deti z ich prirodzeného rodinné prostredia – od rodičov. Ide aj o to, aby sa zdravé deti naučili žiť s postihnutými<br />Ak sú v spoločnosti tendencie ku segregácii, to ďalej zvyšuje predpoklady delenia spoločnosti na :<br />- majoritu<br />- minoritu<br />Následne vzniká intolerancia v spoločnosti – základná chyba<br /> Bez – mimo – vedľa – medzi – spolu<br /> <br />Edukácia v segregovaných podmienkach<br />Keď sa povinná školská dochádzka začala zavádzať do praxe, školy sa dostávali do ťažkostí, pretože potreba vzdelávania vznikla aj u postihnutých. Pre nich však neboli vytvorené podmienky, v dôsledku toho postupne vznikali špecializované ústavy, a neskôr aj školy.<br />Pre segregovanú výchovu v špeciálnych školách sa berie do úvahy, že umožňuje:<br />- homogenizáciu triedy, skupiny z hľadiska druhu a stupňa postihnutia<br />- postup rovnakým tempom<br />- odbornosť pedagóga, ŠP<br />- špecifickú úpravu priestorov<br />- väčší pocit spolupatričnosti<br />- možnosť častejšieho dosahovania úspešnosti<br />- poskytovanie komplex. Rehabilitácie<br />- väčší rozsah výchovnej starostlivosti /celodenne, celotýždenne, celomesačne/<br />- používanie finančne náročnej kompenzačnej a didaktickej techniky<br /> Kombinované systémy<br />Ani u nás, ani vo svete neexistuje výhradne integrovaná alebo segregovaná výchova. Existuje len časť populácie, ktorá sa nemôže vychovávať integrovanie/ pre rozsah poškodenia, nedostatok rodinného zázemia/ a je odkázaná na starostlivosť a komplexnú rehabilitáciu v špecializovaných inštitúciách. Ostatná časť môže byť vychovávaná v integrovaných podmienkach. Takýto prístup sa môže chápať ako kombinovaná systém starostlivosti<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8868380779404840968?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-15232683765649898892008-09-28T17:05:00.002-07:002008-09-28T17:06:22.087-07:0016. Základné kategórie, pojmy, termíny<br /> Defektológia - je náuka o vývine, rozvoji, výchove a vzdelávania a uplatnenia defektných osôb.<br />Defektológia sa chápe ako veda o defektnom človeku, t.j. človek, postihnutý nejakou telesnou, zmyslovou alebo duševnou chybou. Predmetom defektológie je tzv. defektivita.<br /> Objekt špeciálnej pedagogickej starostlivosti<br />– školstvo /postihnutý/, <br />– sociálneho zabezpečenia /invalidný jedinec/, <br />– zdravotníctvo /zdravotne PJ/<br /> Defektivita je porucha celistvosti človeka, čiže porucha vzťahov k spoločnosti /k výchove, k práci/. Defektivita nie je trvalý stav, podlieha zmenám, ktoré sa môžu zlepšiť alebo zhoršiť.<br /> Defekt – chyba, nedostatok, postihnutie. Relatívne trvalý výrazný nedostatok, strata orgánov či funkcie má ireparibilný /nedá sa napraviť/ charakter. V somatickej oblasť deformita - chronologická choroba, v senzorike slepota, hluchota, v reči disfónia, v mentálnej oblasti MR, demencia.<br /> Porucha – narušenie, odchýlka od normy, má reparibilný charakter. Získava sa počas života /porucha učenia a správania, narušené komunikačné schopnosti/<br /> Chyba – miernejšia odchýlka od normy ako defekt, je to vývinovo podmienená /NKS, poruchy správania/.<br /> Deficit – porucha, narušenie , anatomický deficit – poškodenie. Ľahší nedostatok, na rozdiel od defektu má reparabilný charakter.<br /> Anomália –výrazná negatívna odchýlka od normy, úchylka v somaticko psychologickej oblasti, nepovažuje sa za patologicky stav PJ – jedinec s trvalým TP, SP, MP, ZP, rečovým postihom prípadne chorobou.<br /> Invalidný jedinec – jedinec so zmenou, trvale obmedzenou alebo zníženou pracovnou schopnosťou. <br /> Osoby so špeciálnymi potrebami – najnovšie označenie postihnutých ktorý sa výrazne odlišujú od intaktnej alebo bežnej populácie.<br /> Deviácia – odchýlka od normy, týka sa právania /patologické prejavy, sexuálne deviácie<br /> Psychická deviácia – psychický deficit<br /> Ohrozený jedinec – trvale vystavený nepriaznivým vplyvom /výchovný, spoločenským ekologickým/, ak sa neupravia tak dochádza k narušeniu psycho. Sociálnej, somatickej integrity<br /> Deformita – znetvorenie, zohavenie<br />Označenie činností:<br /> Edukácia – súhrn výchovno vzdelávacie a vyučovacie aktivity, ktoré sa PJ albo narušený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným<br /> Reedukácia – prevýchova /precvičovanie, úprava porušených fcií, orgánov/.<br />Súhrn ŠP aktivít zameraných na rozvíjanie nevyhnutných funkcií alebo úprava porušených funkcií<br /> Rehabilitácia – súbor aktivít zameraných na znovu uspôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti<br /> Resocializácia – spája sa s psychosociálne narušenými, znovu zaradenie do spoločnosti<br /> Korekcia – špeciálne pedagogické aktivity – náprava, zlepšenie, oprava chybnej funkcie, orgánu, správania<br /> Kompenzácia – súhrn aktivít zameraných na vyrovnanie, alebo nahradie zníženého výkonu<br /> Špeciálno pedagogická intervencia – všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg<br /> Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidusciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmienili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1523268376564989889?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-116108514945644942008-09-28T17:05:00.001-07:002008-09-28T17:05:45.811-07:0015. Špeciálnopedogogická diagnostika<br />Činnosť – jej záver = diagnóza. ŠP diagnostika naznačuje aj prognózu /čo ďalej/<br />Diagnostika sa zameriava napr. na jednotlivé postihnutia /iná pre sluchové postihnutia, zrakovo../. <br /> Diagnostika – cieľavedomá činnosť zameraná na rozpoznanie podmienok, priebehu a výsledkov edukácie osôb so špeciálno pedagogockými potrebami<br /> Cieľom diagnostiky je pomoc postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania.<br />Diagnostiku chápeme ako dynamicky proces, ako cieľavedomá činnosť, ktorej cieľom je diagnóza, vymedzenie znakov a vlastností postihnutého jedinca.<br /> Diagnostika podľa časového sledu sa delí:<br />- vstupná 1x<br />- priebežná /robíme si neustále záznamy/<br />- výstupná /ak ide do ďalšieho zariadenia/<br />Podľa veku diagnostikovanej osoby:<br />- deti v predškolskom veku<br />- v školskom veku<br />Podľa rozsahu sledovaného cieľa:<br />- globálna<br />- parciálna<br />- diferenciačná<br />Používame pri tom diagnostické metódy – podľa spôsobu zisťovania /ako na to ideme/:<br />- pozorovanie- vedenie záznamov<br />- dotazník – odpovedá<br />- rozhovor – rôzne zameraný<br />- skúšanie – ústne, písomné<br />- testy motoriky, laterality – kopnutie do lopty, navliekanie korálok<br />- kauzistické metódy<br />Podľa predmetu zisťovanie /čo vlastne skúmame/:<br />- úroveň vedomostí<br />- úroveň vývinu reči – poruchy výslovnosti, zvuk reči, ale i obsahovú formu, aktuálnu slovnú zásobu/<br />- úroveň sociability /vychovanosť/ vzťah k sebe k iným<br />- úroveň motoriky /jemná hrubá motorika/<br />- lateralitu<br />- funkčnosť zmyslových orgánov /zrak – oftalmológ, sluch – foniater<br />- úroveň sebaobsluhy, návykov – hygienické, pracovné, záujmové<br />Diagnóza podľa etiológie – kauzálna – keď sa určia príčiny ochorenia, narušenia, postihnutia<br />Symptomatická diagnóza – keď uvedieme len základné prejavy.<br /> Na čo slúži ŠP diagnostika, aby sa určila:<br />- primeraná vzdelávacia starostlivosť<br />- osobitosti, alebo gramotnosť v osvojených spôsobilostiach<br />- osobitosti v osvojených návykoch<br />- osobitosti v sociálnej interakcii a komunikácii<br />- sociálne správanie<br />- podmienky na zostavenie a uplatnenie stimulačnýc akorekčných programov<br />Osobitosť= Zvláštnosť<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-11610851494564494?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-38293418101836740302008-09-28T17:04:00.002-07:002008-09-28T17:05:15.149-07:0014. Norma, anomália v ŠP<br /> Proces<br />- normálny vývin – má nevratný charakter, uskutočňuje sa v časovom slede, v určených obdobiach, podľa zákonitostí, vyvážené, bez nežiaducich úchyliek /anomálií/<br />- anomálny vývin – opak normálneho – vyvolaný patogénnymi faktormi, spomalí sa až zamedzí vývin až zmení smer<br />- predčasný vývin – keď dosiahnutý stupeň vývinu prekračuje očakávané hodnoty podľa normy – výnimočne nadaní, talentovaní<br /> Vývin prebieha v 3 oblastiach <br />- biologický vývin<br />- psychický vývin<br />- sociálny vývin v špec. pedagogike je dôležitý ucelený pohľad<br /><br /> Normálny vývin – chápeme ho ako funkciu veku a činiteľov vývinu, teda v akom fyzickom veku na akom stupni vývoja<br />Somatická oblasť /telo/ = /rast/ - zväčšuje sa telo, jeho časti vyjadrujeme v hodnotách v cm, kg – za určitý čas koľko tu si ľahko vysvetlím pojmy normalita, abnormalita v špeciálnej pedagogike<br />Normálne – niečo pravidelné, zaužívané, časté, predvídateľné<br />Abnormalita – nepravidelné, neočakávané, odlišné od zvyčajného<br /> Norma – z lat. záväzné pravidlo – označenie stavu, vlastnosti procesu<br />Normy v špeciálnopedagogickej diagnostiky – určujú ich také kategórie ako napr. vzdelávateľnosť, vychovávateľnosť, asociálnosť<br /> Anomálny vývin – spravidla mnohonásobne podmienený, podieľajú sa na ňom aj patogénne faktory – ony ho vlastne spôsobujú<br />Pre potreby ŠP je najvhodnejšie zoskupenie vývinových anomálií podľa Kábeleho:<br />Ustrnutý vývin – nevznikne nejaký orgán alebo funkcia – vrodená slepota, hluchota, úplne nevyvinutý orgán /ruka/ alebo tzv. morálna slepota – v sociálnej oblasti delikvent<br />Obmedzený vývin – nejaký orgán alebo funkcia sa už od začiatku života vývija obmedzene – nedosiahne nikdy stupeň normálneho vývinu<br />Napr. niektoré formy mentálnej retardácie, vrodená nedoslýcvhavosť, slabozrakosť, vrodené malformácie – niektorých orgánov dôjde k odchýlke tvaru orgánov, vrodená porucha citových vzťahov<br />Oneskorený vývin – je spravidla reverzibilný – vratným, alebo sa včas uskutoční potrebný aj špeciálnopedagogický zásah. Začiatočná fáza je podobná. Obmedzenému vývinu – ale ak správne zakročia odborníci, je možné priblížiť sa k normálnemu napr. oneskorený vývin reči, motorika /chôdze, lezenia, sedenia, sociability = veľký priestor pre špec. pedagóga.<br />Prerušený vývin – vývin orgánu alebo nejakej funkcie sa náhle spomalí, alebo úplne preruší.<br />Prognóza alebo sa stav zhorší, alebo sa postupne aj zlepší.<br />Napr. detské demencie, mozgové dysfunkcie, ochrnutia<br />Pochybený vývin – ak sa orgán alebo funkcia, alebo aj kombinácia viacerých funkcií – dokonca osobnosť cela vyvíjajú nežiadúcim smerom<br />Napr poruchy tvorby nejakého tkaniva, negat. vývin u psychicky chorého<br /> Anomálie sa prejavujú aj v rôznej intenzite, veľké rozdiely medzi jednotlivcami – potrebný tímový prístup viacerých odborníkov<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3829341810183674030?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-62123906839205067242008-09-28T17:04:00.001-07:002008-09-28T17:04:51.079-07:0013. Systém, podsystém<br />Systém špeciálnej pedagogiky – mnoho účelne usporiadaných poznatkov o teórií a praxi edukácie postihnutých jedincov, alebo jedincov so špeciálnymi potrebami. <br />- je zameraný na:<br />• všeobecne zameraný podsystém ŠP - na všetky druhy postihnutí, narušení a špeciálnych potrieb (všetky druhy postihnutia)<br />• užšie zameraný podsystém ŠP - zameranosť na určitý druh postihnutia, narušenie či špec. potreby (zamerané na určitý druh postihnutia)<br />Všeobecne zameraný podsystém špec. pegagogiky<br />1) Všeobecné základy ŠP = termíny, pojmy, predmet, systém<br />2) Dejiny ŠP<br />3) Metodológia ŠP ( výskum, diagnostika)<br />4) Filozofia ŠP<br />5) Teória komunikácie postihnutých jedincov<br />6) Výchovná rehabilitácia ( zásady, metódy ...)<br />7) Náuka o špec. školách a výchovných zariadeniach<br />8) Porovnávacia ŠP (komparatívna)<br />9) Vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a uplatnenie ŠP<br />Užšie zameraný podsystém ŠP→podľa druhu postihnutia alebo narušenia<br />1) Pg MP = psychopédia<br />2) Pg zrakovo postihnutých = Tyflopédia<br />3) Pg sluchovo postihnutých = Surdopédia<br />4) Pg detí s narušenou komunikačnou schop. = Logopédia<br />5) Pg telesne post., chorých a zdravotne oslabených = Somatopédia<br />6) Pg psychsociálne narušených = Etopédia<br />7) Pg detí s viacnásobným postihnutím<br />8) Pg detí s poruchami učenia<br />9) Pg detí s poruchami správania<br />10) Pg detí výnimočne nadaných a talentovaných<br />NIEKTORÉ : napr.<br />1. Etológia ŠP- náuka o metódach vedeckého poznávania, o postupoch → tento proces je zložitý, platia tu pravidlá (napr. k nejakej seminárke, alebo ku diplomovej práci – budete robiť výskum – alebo prieskum – Ako?<br /> problém - hypotéza - overovanie -vysvetľovanie - poznatky<br />2. Teória komunikácie postih. jedincov – Čo je komunikácia? = sprostredkovanie alebo výmena informácií <br /> Ako? Komunikačný systém = jazykové prostriedky, mimojazykové prostriedky, technické pomôcky<br />Medzi postihnutými sú veľmi dôležité prostriedky komunikácie tzv. Náhradné abecedy = Braillova, Bodová abeceda – slúži na písomné dorozumievanie medzi nevidiacimi = 63 bodových kombinácií – ich obmieňanie umožňuje záznam o tom „ prečítanie“ písmen, číslic, znamienok<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6212390683920506724?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-2107920331032448852008-09-28T17:03:00.000-07:002008-09-28T17:04:18.789-07:0012. Špeciálnopedagogické činnosti<br />Zameriavajú sa na rozvoj jedinca so špeciálnopedagogickými potrebami<br />Edukácia – súhrn výchovných vyučovacích, vzdelávacích činností<br />Reedukácia – z lat. re = späť, educatio = výchova – prevýchova = aktivity zamerané na rozvíjanie slabo vyvinutých funkcií alebo orgánov (hybnosť, sila, sluch, zrak)<br />Rehabilitácia – z lat. re = znovu, opäť, habilitas = spôsobilosť, schopnosť<br />- opätovné dosiahnutie spôsobilosti = súbor aktivít mnohoodborného <br /> charakteru → aby sa postihnutý jedinec začlenil do spoločnosti<br />Resocializácia – z lat. socialis – družný, spoločenský → teda ide o opätovné zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života<br />Kompenzácia –z lat. compensatio = vzájomné vyrovnanie, náhrada<br />- aktivity zamerané na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu, alebo funkcie organizmu – Ako? = úprava alebo zvýšená činnosť iných orgánov, aj v prípade úpravy obsahu a foriem, spôsobu vzdelávania<br />Korekcia – z lat. correctio = náprava, zlepšenie<br />- také špeciálnopedagogické činnosti, ktoré sa orientujú na nápravu, úpravu, alebo opravu chybnej funkcie, správania alebo orgánu<br /> Špeciálnopedagogická intervencia- všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg<br /> Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidisciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmiernili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia, musí byť → vzájomne zladená, nadväzná, plánovaná → všetci zúčastnení odborníci musia spolupracovať <br />Komplexná rehabilitačná starostlivosť=<br />Liečebná → lekári – chirurgická alebo lieková terapia, podporná terapia = masáže, vodoliečba<br />Výchovno – vzdelávacia= predškol. výchova, všeobecné a špeciálne vzdel., profesionál. orientácia, profesionálna príprava<br />Pracovná = ak ide o vrodenú alebo získanú zmenenú pracovnú schopnosť<br />Sociálna = vytvára podm. na zaradenie takýchto jedincov do spoločnosti<br />- ekonom. zabezpečenie<br />- právna ochrana ( zákon o sociálnej pomoci č.45/2004 Z.z.)<br />- morálna podpora<br />- vybavenie technickými pomôckami<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-210792033103244885?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-34361858515642580902008-09-28T17:02:00.000-07:002008-09-28T17:03:05.546-07:0011. Predmet, cieľ a podstata ŠP<br />ŠP – obor pedagogika, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, komunikačných schopností, psycho-sociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaný<br /> Prečo? alebo Čo?<br />postihnutý; narušený<br />mentálne; komunikačné schopnosti<br />senzoricky; city, vôľa<br />somaticky; poruchy učenia, správanie<br /><br />Teda ŠP sa sústreďuje na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality – bežne 95% populácie – 5% detskej populácie sa vymyká z normy<br /> Predmetom ŠP je najmä skúmanie podstaty a zákonitosti výchovy, vzdelávania a rozvoja PJ alebo narušeného jedinca<br /> Cieľ – edukácia /vyučovať, vychovávať, vzdelávať/ jedinca so špe. potrebami aby sa vyrovnali s postihom a aby vedeli plnohodnotne žiť.<br />Využívajú sa pri tom potencionálne možnosti jedinca – motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita. Ako? Modifikuje sa obsah vzdelávania, uplatňuje sa pri tom špeciálne metódy, formy, individuálny prístup<br />Je potrebná špeciálnopedagogická diagnostika – preto je potrebné začať čo najskôr – dôležitá spolupráca rodič – špec. pedagóg, /prip. lekár/<br />Integrácia – súčasný trend – musia k tomu patriť kvalitné poradenské služby<br />Segregácia – v špecializovaných zariadeniach tam je všetko potrebné (ale dieťa je od rodiny)<br /> Podstata – interakcia medzi špeciálno pedagogickými <br /> javmi a procesmi<br />- postihnutie - činnosti, edukácia, rehabilitácia<br /> - postihnutý jedinec - korekcia, stimulácia, reedukácia<br />- špecifické potreby - kompenzácia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3436185851564258090?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-13402905323413825492008-09-28T17:01:00.003-07:002008-09-28T17:02:16.950-07:0010. Špeciálne školské zariadenia<br />Orientujú sa na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania – zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve<br />Podľa charakteru a cieľov aktivít: <br />výchovno vzdelávacie zariadenie<br />- predškolské zariadenia<br />- školské kluby<br />- školské strediská záujmovej činnosti<br />- centrá voľného času<br />- domovy mládeže<br />- školy v prírode<br />špeciálno výchovné zariadenia <br />- zariadenia vých prevencie – cetrum výchovy a psychológickej prevencie<br />- liečebné – výchovné sanatória<br />- diagnostické centrum<br />zariadenie náhradnej výchovy na základe súdneho rozchodu<br />- detský domov<br />- reedukačný detský domov<br />- reedukačný domov pre mládež<br />poradenské zariadenia <br />- pedagogicko – psychologická poradňa<br />- špeciálno – pedagogická poradňa<br />- detské integračné centrum – poskytuje služby formou dennej starostlivosti v predškolskom zariadení – krátkodobé pobyty, ambulantná starostlivosť<br />školské účelové zariadenia<br />- zar. školského stravovania<br />- zariadenia praktického vyučovania – tam kde majú prax<br />zariadenia pre služby škole – výpočtové stredisko<br />inštitúcie sociálnej starostlivosti <br />- domovy sociálnych služieb<br />mimoštátnej inštitúcie<br />- nadácie<br />- občianske združenia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1340290532341382549?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-31322688310816264032008-09-28T17:01:00.002-07:002008-09-28T17:02:05.198-07:0010. Špeciálne školské zariadenia<br />Orientujú sa na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania – zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve<br />Podľa charakteru a cieľov aktivít: <br />výchovno vzdelávacie zariadenie<br />- predškolské zariadenia<br />- školské kluby<br />- školské strediská záujmovej činnosti<br />- centrá voľného času<br />- domovy mládeže<br />- školy v prírode<br />špeciálno výchovné zariadenia <br />- zariadenia vých prevencie – cetrum výchovy a psychológickej prevencie<br />- liečebné – výchovné sanatória<br />- diagnostické centrum<br />zariadenie náhradnej výchovy na základe súdneho rozchodu<br />- detský domov<br />- reedukačný detský domov<br />- reedukačný domov pre mládež<br />poradenské zariadenia <br />- pedagogicko – psychologická poradňa<br />- špeciálno – pedagogická poradňa<br />- detské integračné centrum – poskytuje služby formou dennej starostlivosti v predškolskom zariadení – krátkodobé pobyty, ambulantná starostlivosť<br />školské účelové zariadenia<br />- zar. školského stravovania<br />- zariadenia praktického vyučovania – tam kde majú prax<br />zariadenia pre služby škole – výpočtové stredisko<br />inštitúcie sociálnej starostlivosti <br />- domovy sociálnych služieb<br />mimoštátnej inštitúcie<br />- nadácie<br />- občianske združenia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3132268831081626403?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-81241663908063053652008-09-28T17:01:00.001-07:002008-09-28T17:01:44.708-07:00Pre viacnásobne postihnutých žiakov podľa klasifikácie.<br /> A, Mentálne postihnutie v kombinácií s ďalším postihnutím<br />- špec. šk pre sluchov post.<br />- špec. šk. pre slabozrakých, pre nevidiacich<br />- učilište pre mentálne a telesne postihnutá mládež<br /> B, najťažšia forma postihnuta – slepota-hluchota, cirkevná škola v Červenici<br /> C, poruchy správania s ďalším postihnutím v kombinácií<br /><br />Špeciálne triedy – sú zriadené v bežných ZŠ<br />Zaradenie – pri prvom zaškolení<br />Preradenie – zmena vzdelávacej inštitúcie z rôznych príčin /povinná rediagnostika/<br />Rozhodnutie – vydá riaditeľ školy na základe návrhu odbornej komisie – pedagóg, psychológ, lekár špecialista, riad. musí prerokovať s rodičmi.<br />Odloženie školskej dochádzky – ak dieťa nespĺňa kritéria /max 2x po jednom roku/<br />Diagnostický pobyt - v zariadení do ktoré by mal byť žiak preradený – približne trojmesačný<br />Špecifiká špeciálnych škôl – iné metódy, formy, prostriedky, znížený počet žiakov v triedach, prípadne predĺžená školská dochádza.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8124166390806305365?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-75362094517709549912008-09-28T17:00:00.002-07:002008-09-28T17:01:07.577-07:00Špeciálne školy – patria do sústavy základný a stred. škôl – zabezpečujúci povinné vzdelávanie – o ňom hovorí zákon o sústave základných a stredných škôl v SR. Osobitosti špeciálnych škôl upravuje príslušná právna norma.<br /> Sústava špeciálnych škôl<br />- materská škola, predškolské zariadenia<br />- špeciálne ZŠ<br />- špeciálne stredné školy<br />- špec. Zákl. školy s redukovaným obsahom vzdelávania /osobi. Školy/<br />- špec. Zák. školy s výrazne redukovaným obsahom vzd – pomocné školy<br />- odborné učilištia<br />- špeciálne triedy v bežných ZŠ a stredn. Školách<br />- triedy s individuálnym vzdelávacím programom<br /> V SR existuje 50 rozličných typov špeciálnych škôl<br />Pre zmyslovo postihnutých žiakov<br /> A, pre sluchovo postihnutých žiakov – základné školy pre SP, SOU pre SP, gymnázia pre SP, SOŠ pre SP mládež /Kremnica/<br /> B, Pre zrakovo postihnutých žiakov – základné školy pre slabozrakých, ZŠ pre žiakov so zvyškami zraku, ZŠ pre nevidiacich, SOU pre zrakovo postih. Mládež, <br />Gymnázia pre zrak. Postih. Mládež, SOŠ pre zrak. Postih. Mládež, konzervátorium pre zrak. postih. mládež<br />Pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou<br /> ZŠ pre žiakov s chybami reči, ZŠ pre nehovoriacich<br />Pre telesne postihnutých žiakov<br /> ZŠ pre tel. postih, SOU pre tel. postih. mládež, gymnázia pre tel. postih. mládež<br />Pre chorých a zdravotne oslabených žiakov<br /> ZŠ pri nemocnici, ZŠ pri detskej liečebni, ZŠ pri detskej kúpeľnej liečebe, ZŠ pri detskej ozdravovni<br />Pre ťažkovychovávateľných žiakov<br /> ZŠ pri špeciálnom výchovnom zariadení, SOU pri špeciálnovýchovnom zariadení, SOU pri špec. výchovnom zariadení<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7536209451770954991?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-26457604482263551202008-09-28T17:00:00.001-07:002008-09-28T17:00:42.112-07:009. Sústava špeciálnych škôl v SR<br />Cieľ – vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj potencionálnych schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami<br />Komplexná rehabilitačná starostlivosť prebieha v jednotlivých zložkách – tieto tvoria sústavu:<br /> Špeciálne školy<br /> Špeciálne školské zariadenia<br /> Liečebno – preventívne inštitúcie<br /> Inštitúcie sociálnej starostlivosti<br /> Mimoštátne inštitúcie, Záujmové organizácie, Nadácie<br /> Delia sa podľa charakteru:<br />Aktivít a cieľov:<br />- edukačné<br />- poradenské<br />- rehabilitačné<br />- liečebné<br />- reedukačné<br />- zariadenie sociálno – právnej ochrany<br />podľa zriaďovateľa a prevádzkovateľa<br />- štátne<br />- súkromné <br />- cirkevné<br />podľa veku osôb<br />- predškolský vek<br />- školský vek<br />- adolescenti<br />- dospelí<br />podľa pohlavia<br />- chlapci<br />- dievčatá<br />- koedukačné<br />podľa dĺžky prevádzky a rozsahu starostlivosti<br />- denné<br />- celodenné<br />- týždenné<br />- celoročné – nepretržitá prevádzka<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2645760448226355120?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-91339075423473675852008-09-28T16:59:00.002-07:002008-09-28T17:00:13.375-07:00Častejšie s mentál. retardáciou existuje metóda 5 krokov – znovu musí byť veľmi dôsledný<br />1. zaznamenanie problémového správania – analýza, lekársky posudok<br />2. analýza prostredia<br />3. analýza činností<br />4. odmeny za vhodné správanie<br />5. averzívne tlmenie<br />pri 1-3 sa pýtame, čo treba robiť, aby ku problémovému správaniu nedošlo, pri 4-5 sa zaoberáme tým, čo treba robiť ak sa problémové správanie vyskytne.<br /> Nácvik komunikácie – asi polovica detí sa autizmom si nikdy neosvojí reč. Poruchy komunikácie je buď v receptívnej zložke /nerozumie mi/, alebo v expresívnej zložke /nevie sa vyjadriť/ <br />frustrácia autistov – následne agresívne správanie – snažíme sa o funkčnú komunikáciu- aby vedel vyjadriť minimálne svoj súhlas – nesúhlas<br />- žiadosť o pomoc pri činnosti<br />- žiadosť o zastavenie činnosti<br />- žiadosť o predmet svojho záujmu /druh jedla, cukríky/<br />Vždy postupujeme od najjednoduchšieho k zložitejšiemu:<br />1. imitácia verbálneho prejavu /echolália/<br />2. základný jazyk – naučí pomenovať predmety a javy /slovne málokedy/, piktogramy /obrázky/<br />3. štádium vzťahov – osvojenie abstraktných pojmov – čas, veľkosť, farba<br />4. konverzácia – otázky a odpovede<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-9133907542347367585?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-38404623190300351362008-09-28T16:59:00.001-07:002008-09-28T16:59:42.992-07:00Preventívna intervencia – jej cieľ je odstrániť agresivitu, seba poškodzovanie, stereotypné správanie, dodržiavanie rytuálov, hypersenzitivity, extrémneho odmietania sociálneho kontaktu<br />- nastupuje štruktúrované učenie<br />- nácvik komunikácie /očný kontakt, ranné zvítanie/<br />- štruktúrované učenie – dôraz na využitie individuálnych schopností, samostatnosť, sebaobsluha, sociálne zručnosti, pracovné schopnosti .... spolupráca s rodinou!<br />To všetko je prispôsobené špecifikám poruchy dieťaťa /teachi program/<br />- fyzická štruktúra – veľmi názorná organizácia priestoru, nábytok, pracovné pomôcky – ľahká orientácia dieťaťa<br />- vizuálna podpora – dôraz na informácie nie vo verbálnej podobe ale vizuálnej – písomné odkazy, piktogramy, kreslené schémy, farebné kódy. Lepšie pochopí načo slúži – zvyšuje sa samostatnosť a pocit istoty<br />- vizuálizácia času – na hodinách nastavíme koniec činnosti /znižuje úzkosť dieťaťa<br />- individuálny prístup – vždy sa snažíme prispôsobiť mentálnemu veku a špecifickým deficitom<br />- individuálna analýza správania – veľmi dôležité lebo rovnaké správanie môže mať rôznu príčinu<br />- dokumentácia údajov – starostlivo, podrobne /momentálne experiment/. Ako často , čo, ako – to je dôležité aj pre spoluprácu s rodinou, pre plánovanie ďalšej práce<br />Štruktúrované učenie je vhodné aj pre hyperaktívne deti, deti s komunikačnými, problémami, deti s ťažkým typom mentálnej retardácie.<br /> Tu je správne odlíšiť autistu s MR<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3840462319030035136?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-47298950637359429902008-09-28T16:58:00.002-07:002008-09-28T16:59:06.884-07:008. Autizmus<br />Narušené poznávacie schopnosti <br />- poznávať seba<br />- okolitý svet<br />- neschopnosť adaptovať sa na meniace sa podmienky<br /> Intervencia – dopredu plánovaný systematický zásah, ktorý sleduje určité zlepšenie problému jedinca, rodiny, skupiny<br />Autista má predovšetkým kognitívne problémy preto využívame práve poznatky z kognitívnej psychológie a špecial. pedagogiky<br />Kog. proces, vývoj – vývoj poznávacích funkcií behom života – určité fázy<br />- vnímanie<br />- zapamätanie si<br />- vybavenie si<br />- predstavivosť<br />- myslenie <br />- spracovanie verbálne<br />Aj neverbálne informácie to všetko je veľmi dôležité v pedagogike, tvorí to podstatu učenia<br />Autisti - veľmi široké spektrum porúch.<br />My sa snažíme používať výchovné a psychologické prostriedky v špeciálnej pedagogike.<br />Dôležité – diagnóza /psychiater, neurológ, psychológ/ potom nastupuje špec. pedagóg.<br /> Adaptívna intervencia – zlepšenie adaptibility dieťaťa, vytváranie žiadúcich zručností, a by sme predišli vzniku problémového chovania<br />Podporuje vývoj oblastí, ktoré sú oneskorené<br />- komunikácia<br />- voľný čas<br />- sociálne, pracovné zručnosti<br />- rozvoju a prehlbovaniu mentálnej retardácie, nerovnomernosť vo vývoji, poruchám správania hľadáme relaxačné techniky, trénujeme činnosti, ktoré znižujú strach, panické reakcie a následné ťažké afektívne záchvaty, agresivitu, hyperaktivitu<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-4729895063735942990?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-5624426946200127432008-09-28T16:58:00.001-07:002008-09-28T16:58:40.143-07:00Podstatné zložky nadania: <br />Intelektové schopnosti (rozumové) - v rôznych situáciách sa uplatňujú 3 odlišné aspekty inteligencie, kt. každý človek disponuje v rozličnej miere: <br />a, kritické myslenie – umožňuje podávať dobré výkony v inteligenčných testoch a nachádzať argumenty; <br />b, dimenzia vhľadu – otvorenosť pre nachádzanie nových ciest; <br />c, praktická inteligencia - schopnosť pochopiť situáciu a nájsť riešenie.<br />Tvorivosť- tvorivá produkcia prináša niečo nové, užitočné a akceptabilné; najvyšší prejav nadania (myslenie, intuícia, cítenie, vnímanie).<br />Motivácia – podieľa sa na prejave nadania. Špec. motivačnou dispozíciou je kontinuálna vnútorná motivácia podávať vysoký výkon v oblasti svojho záujmu a húževnatosť pri dosahovaní cieľov.<br />Osobnostné črty – vlastnosti nadaných vystupujú v protiklade: sebadôvera a neistota (zdroj hybnej sily); naivita a entuziazmus; emocionálne a sociálne vlastnosti.<br />Rodinné zázemie nadaných je podporujúce, dôležitá je kompletnosť rodiny a komunikácia rodičov s deťmi. <br />Edukácia talentovaných a nadaných - môže realizovať len ŠP NaT <br />• individuálny prístup, <br />• aplikácia špeciálnych metód <br />• upravené curriculum (vrátane organizačných metód),<br />• možnosť pracovať tempom aké vyhovuje žiakovi<br />• sústavne upravovať jeho sociálne správanie a vzťahy, aby boli akceptovateľné<br />• dbať aby úroveň poznatkov z predmetov, o ktoré nemá dostatočný záujem, bola vyhovujúca<br />• sledovať a usmerňovať rozvoj osobnosti (aby nebol jednostranný...)<br />Obsah edukácie sa sprostredkuje prostredníctvom individuálne určených špeciálnych programov, ktoré môžu byť rozvíjajúce (zamerané na tie oblasti, v ktorých sa žiak javí ako nadaný): <br />a) akceleračné programy – curriculum je upravené tak, že pre nadaných žiakov umožňuje rýchly postup<br />b) obohacujúce – T žiaci, s túžbou po poznaní výrazne silnou; globál. m alebo predmetové zameranie - výskumy <br />c) skupinové – predmetové vyučovanie detí vybraných na zákl. ich záujmu a dispozícií – rôzny vek. <br />d) individuálne – zostavené podľa ind. potrieb konkrét. žiaka pre jeden, skupinu predmetov –bežná/špec. trieda<br />e) vyrovnávacie – jednostr. zameranie vývinu, čím je narušený všestranný rozvoj osobnosti (výb. matematik s nedostatočnou schopnosťou sústrediť sa)<br />f) preventívne - pre N žiakov, so sklonmi k nedostatočnej socialibite – vážne naruš. soc. vzťahov.<br />g) harmonizujúce –dosiahnutie akceptabilného rozvoja aj ostatných stránok osobnosti žiaka, v kt. nie je nadaný.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-562442694620012743?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-66445926182457736922008-09-28T16:57:00.002-07:002008-09-28T16:58:12.166-07:007. Základy pedagogiky nadaných a talentovaných<br />Nadaní a talentovaní (NaT) majú špeciálne výchovné potreby. Edukácia NaT si vyžaduje isté modifikácie – (individuálny prístup, aplikáciu špec. metód a upravené curicullum = vrátane organizačných foriem). <br />Pri skúmaní problematiky NaT sa vychádza z multifaktoriálnej podmienenosti fenoménov, čo sa označuje ako talent alebo nadanie. Ide o nasledovné faktory: schopnosť, dedičnosť, prostredie a výchova. <br />Nadanie vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach. Vysoké výkony vo všeobecných alebo špeciálnych oblastiach. <br />Talent vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa manifestujú rýchlym a kvalitným osvojením, ich tvorivým rozvíjaním. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú výchovu nahradiť (umení, šport...).<br />TYPOLÓGIA - nadanie (Brťka)<br />• intelektové schopnosti<br />• umelecký typ<br />• pohybový talent<br />• technický typ<br />• organizačný typ<br />Kritériá určujúce nadanie (Monksov model)<br />• nadpriemerné schopnosti<br />• kreativita<br />• vôľa k výkonu<br />• rodina<br />• škola<br />• vzájomné vzťahy s vrstovníkmi<br />Heller a nadanie (oblasti)<br />• šport<br />• jazyky<br />• veda<br />• umenie<br />• remeslá a technika<br />• abstraktné myslenie<br />• matematika<br />• oblasť sociálnych vzťahov<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6644592618245773692?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-84410385434920908552008-09-28T16:57:00.001-07:002008-09-28T16:57:49.254-07:006. Základy pedagogoky mentálne postihnutých<br />Je to vedný odbor ktorý sa zaoberá edukáciou MP a MP s viacerými chybami. Priorita PMP je rozvíjanie kognitívnej činnosti a celej osobnosti u mentálne postihnutých jedincov.<br /> Stupeň<br />- Hraničné pásmo mentálnej retardácie (MR)<br />- Ľahká MR<br />- Stredná MR<br />- Ťažká MR<br />- Hlboká MR<br /> Mentálne postihnutie – široká škála druhov, typov, foriem a ich kombinácií<br /> Etiologické hľadisko<br />1, organicky, biologicky, podmienená – súvisí s poškodením CNS – mozgu<br />- oligofrénia<br />- demencia<br /> Oligofrénia – stav zapríčinený štrukturálnou rozptýlenou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom, postnatálnom období<br />- mozgová obrna rôzneho pôvodu<br />- vonkajší vzhľad – tvár, oči postoj, lokomócia<br />- psychika, city, vôľa, osobnosť<br /><br /> Demencia – proces – postupný rozpad alebo zastavovanie normálneho vývinu – progresívny charakter. sociálne podmienená mentálna retardácia<br /> Predmetom MP – skúmanie dôsledkov MP, diagnostika a prognostika a napokon socializácia MP<br /> Podľa členenia veku delíme:<br />- podľa veku – MP v rannom<br />- predškolskom <br />- školskom <br />- a v adolescencii a dospelí<br />Výchovou dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie, prac uplatnenia, ovplyvniť ich pozitívne<br />Vzdelávanie – osvojiť si súhrn vedomostí, zručností, pripraviť na život<br />Cieľom edukácie je osvojiť si vedomosti, zručnosti pre prof. prípravu, vytvoriť postoje k ostatným ľuďom k sebe, pripraviť sa na praktický život.<br /> Pomocné školy sa delia podľa stupňa MR:<br />1, nižší stupeň 1-3 ročník<br />2, stredný stupeň 4-6 ročník<br />3, vyšší stupeň 7-8 ročník<br />4, pracovný stupeň 10 ročník<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8441038543492090855?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-5406930579293943632008-09-28T16:56:00.004-07:002008-09-28T16:57:17.466-07:005. Základy pedagogiky sluchovo postihnutých /surdopéedia/<br />Zameriava sa na rozvoj osobnosti, edukácie sluchovo postihnutých - Foniotria<br /> Druhy, stupne, príčiny sluchového postihnutia:<br /> Hluchota – surditas – úplná- postihnutých nevníma žiadne sluchové podnety, nereaguje<br /> neúplná – zvyšky sluchu nepatrné – nemajú význam pre vnímanie sluchvou cestou<br />Hluchota môže byť:<br />- zdedená – viacej generácií<br />- získaná – pri pôrode, v rannom detstve, pôsobením škodlivín, po úraze<br /> Ohluchnutosť – strata sluchu, vznikla v priebehu vývinu reči, alebo keď už bola reč vybudovaná – treba dbať na udržanie kvality reči<br /> Nedoslýchavosť - hypacusis – čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom – ťažké dorozumievanie s okolím.<br />- ľahká<br />- stredná <br />- ťažká – vždy je dôležitá aj mentálna úroveň dieťaťa, rozumové schopnosti, sluchová pozornosť.<br /> Zvyšky sluchu – závažná strata – zvyšky nestačia na vnímanie hovorenej reči<br /> Kombinované poruchy<br />Typy sluchový porúch:<br /> Prevodová – postupne zle počuje hlboké zvuky, hlboký hlas, slabšie počuje reč , koncovky slov, postupná úroveň hlasitosti signálu – príčiny /zápaly/<br /> Percepčná – zle počuje vysoké tóny, nevie rozoznať jednotlivé hlásky, šepot skoro nepočuje, reči nerozumie<br /> Kombinované – málo počuje aj nerozumie<br />Kompenzačné pomôcky :<br /> aparáty, kochleárny implantát<br />Posunková reč, orálna reč<br />Odzeranie<br />Sluchová výchova<br />Daktyl, totálna komunikácia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-540693057929394363?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-51152588087597297552008-09-28T16:56:00.003-07:002008-09-28T16:56:53.558-07:004. Základy pedagogiky zrakovo postihnutých<br />V systéme ŠP vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie ZP /tyflopédie/.<br /> ZP osoby – v dôsledku zníženej /alebo nulovej/ priepustnosti optického kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo znemožnený<br />Zrakovo postihnutý – ani s použitým kompenzačných /náhradných, vyronávacích/ alebo korekčných /nápravných/ prostriedkov nemôžu pri činnostiach vyžadujúcich zrakovú kontrolu dosahovať také výkony ako normálne vidiaci. Preto, nie ten kto nosí okuliare ale ten kto s okuliarmi nevidí.<br />Používa sa aj názov tyflopédia<br /> Podľa veku postihnutých delíme:<br />- predškolský zrakový postih<br />- školský zrakový postih<br />- pedagogika dospelých zrakovo postihnutých<br /> Podľa stupňa zrakového postihnutia:<br />- pedagogika tupozrakých a škuľavých<br />- slabozrakých<br />- čiastočne vidiacich<br />- nevidiacich<br />Pomôcky – šesťbodová tabuľa, Pichtov písací stroj.<br /> Delenie: vrodené <br /> získané<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5115258808759729755?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-66983142485644841172008-09-28T16:56:00.001-07:002008-09-28T16:56:27.778-07:003. Základy pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených<br />Vedný odbor ŠP, ktorý skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybovo, oporného a nervové ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi zmenami v zdrav. stave.<br />Toto opisné označenie od r. 1995 – dovtedy Somatopédia <br />Orientuje sa na deti aj dospelých, aj mládež.<br /> Predmetom tej pedagogiky – ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týmto jedincov so zreteľom na špecifiká postihnutia<br /> Telesne postihnutý – vyznačuje sa chybami pohybového, nosného, nervového ústrojenstva – všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality, čiže anomálie<br />Telesný postih môže byť:<br />- vrodený – na základe porúch vývinu zárodku /prenatálne/<br />- získané – úraz, zápaly, degenerácia, hormonálna činnosť<br />V súčasnosti pojem telesne postihnutý – chybný, poškodený, handicapovaný, alebo pohybovo postihnutý<br /> Chorý – v stave choroby, porucha rovnováhy organizmu a prostredia – vznikajú anatomické a funkčné zmeny<br />Hospitalizácia chorých detí – zaradenie do školy pri zdravotníckom zariadení<br /> Zdravotne oslabený – v stave rekonvalescennie alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, alebo má recidívy, potrebuje sa doliečovať, potrebuje zvláštnu edukáciu<br /> Základné spoločné znaky:<br />- poruchy hybnosti<br />- poruchy vyššej nervovej činnosti<br />- psychické zmeny<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6698314248564484117?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-25364688571367932902008-09-28T16:55:00.000-07:002008-09-28T16:56:00.782-07:00Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc. (1902-1991)– po maturite na učiteľskom ústave pôsobil v Modre ako učiteľ a riaditeľ Ľudových škôl v Trenčianskom okrese. <br /> 1930-1954: učiteľ a riaditeľ Pomocnej školy a ústavu (PŠ) „Spolok pre liečebnú nápravu v Trenčíne“ v Trenčíne, neskôr ústredný inšpektor špeciálnych škôl<br /> 1932 ¬– spoluzakladateľ Zemského spolku pre slabomyseľných na Slovensku<br /> Od 1961 vo Výskumnom ústave BA<br /> 1967 – vedúci katedry ŠP pri FF UK v BA, neskôr vedúci celého inštitútu. Zaoberal sa najmä výchovou a vzdelávaním MR detí. <br />Vysokoškolský učiteľ – zaoberal sa dejinami ŠP, organizáciou a raidením ŠP škôl a výchovných zariadení.<br /> 1969 – predseda Spoločnosti pre špec.a lieč. výchovu<br /> Práce: <br />• Defektologický slovník<br />• Náprava chybnej výslovnosti<br />• Školy pre mládež vyžadujúcu osobnú starostlivosť<br />Tiež držiteľ medaile Komenského<br /><br />PhDr. Gabriel Rehuš (1909-1993)– maturoval v Trenčíne, pôsobil na osobitných školách – skúšky – Spôsobilosť pre vyučovanie slabomyseľných a ťažkovychovateľných <br />Učiteľ PŠ v Trenčíne (tu sa stretol s Predmerským)<br /> 1941 – Špiská Nová Ves – Ústav pre liečebnú nápravu s pomocnou školou<br /> 1950 ŠPÚ tu sa s Gaňom podieľal na budovaní centra špec. – ped (odd. a kliniky)<br /> 1970 učiteľ na katedre ŠP<br />Prekladal zo zahraničia ŠP, sám publikoval.<br /> Práce:<br />• K aktuálnym otázkam ŠP<br />• ŠP a príprava defekt. mládeže pre spoločenský život<br />• Metodiky vyučovania v osobitných školách<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2536468857136793290?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-32246024774323351952008-09-28T16:54:00.001-07:002008-09-28T16:55:23.350-07:002. Gaňo, Predmerský, Rehuš<br />Viliam Gaňo (1893-1966)– zakladateľ ŠP na Slovensku<br />Študoval - učiteľský ústav Blatný Potok, pôsobil v Rumunsku, v Budapešti – tam študoval na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov lieč. pedagogiky.<br />Získal spôsobilosť učiť hluchonemých, slepých, slabomyseľných, naprávať chyby reči. Pôsobil v Budapešti,, Komárne, Dubnici nad Váhom, Kremnici.<br />1947 nastupuje do štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, tu rozvinul všestrannú pedagogickú organizátorsku a vedeckú činnosť <br />1947 zriadil Pedagogickú kliniku - vykonával vedecký defektologický výskum a bola tiež diagnostickým centrom.<br />Tvoril učebné osnovy a plány pre jednotlivé typy škôl. Presadzoval vysokoškolskú prípravu špeciálnych pedagógov.<br />1957 založil časopis Špeciálna škola – 1959 sa spojil s českým časopisom a vznikli Otázky defektológie<br />Gaňo – vedúci Slovenskej sekcie<br /> Publikoval veľa:<br />• Úvod do Liečebnej pedagogiky, <br />• Defektné deti a náčrt základného problému ich výchovy<br />• Z teórie a praxe vyučovania nepočujúcich.<br /> 1960 vysoké štátne vyznamenanie medaila J.A. Komenského<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3224602477432335195?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-21787650228008598482008-09-28T16:53:00.000-07:002008-09-28T16:54:28.290-07:001. Dejiny Špeciálnej pedagogiky – stručný prehľad<br /> Štádia starostlivosti<br /> Represívne - likvidovali postihnutých (prvotnopospolná, otrokárska spoloč) – vylúčenie chybných zo spoločenstva<br /> Charitatívne – ľudomilný, so vznikom kresťanstva sa hlásala k blížnemu, strava + výchovné opatrenia v útulkoch a kláštoroch.<br /> Humanistické – humanizmus a renesancia J. A. Komenský – každý TP má právo na vzdelanie, nutnosť vzdelávať defektné osoby<br /> Rehabilitačné a preventívne – u nás začiatky v Jedličkovom ústave (1913)<br />KRS (Kompletná rehabilitačná starostlivosť) o TP až po zaradenie do pracovného procesu.<br /> Skúmajú vznik a vývoj teórie a praxe edukácie, kompletnú starostlivosť a spoločenskú upotrebiteľnosť postihnutých, narušených osôb od najstarších čias až po súčasnosť.<br />Cieľ<br />Zistiť ako sa utvárala starostlivosť o jedincov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami na rôznych stupňoch spoločenského vývoja v jednotlivých krajinách a poznatky uplatniť.<br /><br />Starostlivosť o postihnutých je preukázateľná už od najrannejších období vývoja ľudstva.<br />Špeciálna pedagogika ako veda až na prelome 19-20 storočia. Mudr. Ludvig Strumpel 1812-1899 vydal v roku 1890 Pedagogická patológia – tento odb. termín sa však neujal –začali používať /zapadoeurópske krajiny/ Liečebná pedagogika.<br />Začiatkom 20. str. v Čechách Ján Mauer 1878-1937 rozlišoval 2 základné pojmy:<br />- pedopatológia – teoretická veda o postihnutých deťoch<br />- nápravná pedaogogika – praktická náuka, vysvetľuje čo sa akými metodami a prostriedkami má vykonať.<br />Táto terminológia až do r. 1948 – potom podľa sovietskeho vzoru – Defektológia <br />V roku 1953 – Reforma Vysokoškolského štúdia – nový názov odboru – Špeciálna pedagogika používa sa až dodnes.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2178765022800859848?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-73535445509167531982008-09-28T16:52:00.002-07:002008-09-28T16:53:22.249-07:00• Tvorivosť a iniciatíva – predpoklad uplatňovať humanistickú koncepciu výchovy a vzdelávania<br />- učiteľ má teoretické informácie o tom, čo je tvorivosť a ako sa u žiakov prejavuje <br />- má byť do istej miery tvorivý<br />- mal by mať ochotu svoju tvorivosť rozvíjať<br />- vedieť aplikovať také postupy, ktoré tvorivosť žiakov rozvíjajú<br />• Schopnosť vytvárať pozitívne emocionálne väzby disponovať s emocionálnou inteligenciou (má mať rád ľudí, zvládať vlastné emócie, motivovať sám seba, relý, priateľský, empatický)<br /> - dominancia hlavne nižšie ročníky vyžadujú aby ich učiteľ viedol <br />• Morálne nároky na osobnosť učiteľa – čestnosť, charakternosť, spravodlivosť hlavne na začiatku škol. dochádzky <br />- úcta k ľuďom, k národom, ochota pomáhať, zmysel pre spoločenstvo, trpezlivosť, pracovitosť, láska k vlasti, mierumilovnosť<br />• Odolnosť voči záťaži <br />- syndróm vyhorenia <br />- učiteľský stres<br />- únava, vyčerpanie, celková apatia, strata chuť sa vzdelávať<br />- klesajúci pocit uspokojenia z práce<br />- klesajúca chuť byť stále s deťmi<br />- narastajúci pocit fyzického opotrebovania<br />• Zmysel pre humor a optimizmus<br />- výzva učiteľom – byť zábavný na vyučovaní deti sú prirodzene hravé a veselé <br />- humor evokuje tvorivosť zmenšuje psychologickú vzdialenosť medzi učiteľom a žiakom<br />- optimizmus - optimisti používajú efektívnejšie a aktívnejšie stratégie <br />• Komunikácia <br />- verbálna komunikácia – najčastejšie získané informácie <br />- neverbálna komunikácia - nálada, vzťah k deťom apod.<br />- paralingvistická forma komunikácie - hlasový prejav učiteľa (krik, zvýšený hlas..)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7353544550916753198?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-67886477676440298042008-09-28T16:52:00.001-07:002010-02-08T01:36:04.352-08:00Osobnosť učiteľa<br /><br />Učiteľ:<br />• Identifikačný vzor pre žiaka<br />• Sprostredkovateľ nových informácií a poznatkov<br />• Učí žiakov učiť a vedia ich k záujmu osvojiť si poznatky<br /><br />učiteľ má mať kompetencie vo vzdelávacej a výchovnej oblasti<br />má disponovať primeranými teoretickými a odbornými poznatkami<br /><br />• Odborné vedomosti z predmetov, ktoré vyučuje<br />• Odborné vedomosti týkajúce sa organizácie vyuč. hodiny<br />• Poznatky a vedomosti týkajúce sa vývinových charakteristík žiakov<br />• Poznatky a vedomosti týkajúce sa organizácie vyuč.hodiny<br />• Poznatky z oblasti didaktiky<br />• Primerané rozvinuté jazykové a rečové schopnosti<br />• Poznatky z oblasti hodnotenia<br />= získava vysokoškolským vzdelaním<br /><br />Konkrétne osobnostné charakteristiky učiteľa :<br /><br />• Človek osobnostne zrelý a psychicky zdraví<br />• Primerané posúdenie reality (citlivé reagovanie v konfliktných situáciách byť spravodlivý a objektívny, byť samostatný, pružný, verbálne pohotový, tvorivý pri ich riešení)<br />• Hodnotenie žiakov (sympatie/antipatie voči žiakovi majú často priamy dosah)<br />• Sebareflexia a sebapoznanie zlepšuje jeho empatie, zvyšuje sociálnu senzitívnosť, uľahčuje sociálnu komunikáciu a tým zvyšuje jeho pedagogickú činnosť<br />• Schopnosť ovládať svoje konanie<br />- agresivita, irónia, manipulácia nespokojnosť s výberom profesie, preťaženosť, nízke finančné ohodnotenie, súvisí aj s emocionalitou a temperamentom<br />- hostilita (hnev, agresia, netrpezlivosť) frustrácia, konflikty, vysoká súperivosť, netrpezlivosť, pochybnosti o sebe samom<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6788647767644029804?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-17129726470701567092008-09-28T16:51:00.000-07:002010-02-08T01:36:23.510-08:00Osobnosť žiaka<br />vo výchovno-vzdelávacom procese<br /><br />na rešpektovanie vekových a individuálnych osobitostí poznať základné východiská o osobnosti<br />charakteristika osobnosti<br />• súhrn vzájomne spätých, kvalitatívne rôznorodých vlastností a čŕt, ktoré vytvárajú individuálnu charakteristiku, týkajúcu sa jeho prežívania , správania a sebaregulácie<br /><br />Každá osobnosť je určovaná charakterom doby, spoločensko-politickým usporiadaním a množstvom konkrétnych podmienok prostredia<br /><br />Problematika osobnosti žiaka:<br />1. problematika motivácie, záujmov a sklonov<br />motivácia:<br /> - aktivizuje jednotlivca do šk.činnosti, mimošk. činnosti<br />- dosahovanie vzdelávacích výsledkov spolu so schopnosťami<br />- formovanie charakterových vlastností osobnosti z hľadiska individuálnej a sociálnej motivácie<br />2. problematika schopností a vlôh - predpoklady na realizáciu náročnejších problémových úloh<br />rozumové schopnosti – riešenie intelektuálnych činností<br />kreatívne schopnosti – tvorivosť a originalita<br />vlohy (nadanie) – na niektorú oblasť spoločenskej činnosti<br />3. problematika charakteru - postoje, názory, svetonázorová<br />orientácia – problematika charakteru<br />odráža – poznanie faktov, zásad, požiadaviek, osobný emocionálny vzťah k tomu, s čím sa stretáva<br /><br />4. problematika temperamentu a typológie – žiakova a povaha, ako reaguje na podnety<br />Najcharakteristickejší znak osobnosti je jej celistvosť ! (predstavuje jednotu, vzájomnú previazanosť.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1712972647070156709?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-66065584889898528122008-09-28T16:50:00.000-07:002008-09-28T16:51:25.249-07:00Nové subdisciplíny:<br />gerontogogika / gerontopedagogika teória o vzdelávaní seniorov<br />Škandinávia, Nemecko, USA, ČR, SR univerzity tretieho veku<br /><br />Porovnávacia pedagogika – porovnávanie vzdelávacích systémov, čím sú determinované a aké sú ich výsledky <br /><br />Predškolská pedagogika – výchova detí predškolského veku, do zač. povinnej školskej dochádzky<br /><br />Vysokoškolská pedagogika – otázky obsahu vzdelania a problematiku vyučovacích metód, rešpektovanie individuálnych zvláštností študenta<br /><br />Pedagogika detských a mládežníckych organizácií – venuje sa histórii detských a mládežníckych hnutí, ciele, obsah, metódy práce a organizačné formy <br /><br />Pedagogika voľného času – prežívanie detí a mládeže mimo školy, plní aj preventívnu funkciu<br /><br />Pomocné a hraničné vedy pedagogiky: <br />Pedagogika filozofické vedy<br />Pedagogika a sociológia<br />Pedagogika a psychologické vedy: <br />• všeobecná psychológia<br />• sociálna psychológia<br />• vývinová psychológia<br />• pedagogická psychológia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6606558488989852812?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-83460878687370928162008-09-28T16:49:00.002-07:002010-02-08T01:37:18.468-08:00Predmet pedagogiky dospelých<br />- Je výchova dospelého človeka duševnej a fyzickej zrelosti, spoločenskej samostatnosti, človeka so všetkými fyziologickými osobitosťami dospelej bytosti<br /><br />Oblasti, ktoré adnragogika rieši<br />- Dejiny pedagogiky dospelých a vývoj andragogických koncepcií<br />- Základy didaktiky dospelých – analyzujú sa problémy obsahu, princípov, metód, organizačných foriem vzdelávania<br />- Systém vzdelávania dospelých – riešia sa otázky vzdelávania v rámci školských sústav, podnikového postgraduálneho vzdelávania<br />- Metodologické otázky andragogiky, hlavnou úlohou je špecifikácia výskumných metód, ktoré sa používajú v pedagogických vedách<br />Vzdelávanie dospelých a ekonomika<br /><br />- Vzdelávajúci sa ľudia sú väčšinou účastníci trhu práce<br /> (zamestnaní alebo nezamestnaní)<br />- vzdelávanie, prípravy, výcvik, pracovné školenie, rekvalifikácia, vzdelávanie seniorov, osvetové školenia ČK, kurz cudzieho jazyka – zúčastňujú sa osoby, ktoré už dokončili vzdelanie vo formálnom vzdelávacom systéme (základná škola až vysoká škola)<br /><br />- vzdelávanie dospelých je významným faktorom v rozvoji ľudských zdrojov a ekonomickom rozvoji krajiny<br /><br />Andragogika<br /><br />Univerzálna veda dospelých o výchove (aplikuje )<br />Sociálne orientovaná<br />Starostlivosť o celoživotný rozvoj dospelých<br /><br />- pedagogika (filozofia, vysvetľuje)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8346087868737092816?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-57853131724078593732008-09-28T16:49:00.001-07:002010-02-08T01:37:58.514-08:00Andragogika<br />19. storočie – osveta, vzdelávacie spolky<br />u nás po II. svetovej vojne / rozvoj ekonomiky<br />podpora zo strany UNESCO, Rady Európy<br />kontinuálne nadviazanie na učenie J.A. Komenského <><br />súčasnosť - vzdelávanie v strednej a krajnej starobe<br />- Univerzita tretieho veku<br />Pedagogika dospelých<br />- Osobitná vedná disciplína<br />- Skúma výchovu a vzdelávanie vo všetkých obdobiach dospelosti<br />- Znižuje sa potreba rešpektovať vekové osobitosti<br />- Zvyšuje sa potreba rešpektovať individuálne zvláštnosti<br /><br />Definícia :<br />je to oblasť služieb jednotlivcom, skupinám, inštitúciám, organizáciám alebo celospoločenskému charakteru, ktorá tvorbou vzdelávacej ponuky slúži k uspokojovaniu vzdelávacích záujmov a potrieb.<br /><br />Špecifické podmienky predmetu skúmania pedagogiky pre dospelých:<br />a/<br />objektom výchovno-vzdelávacieho pôsobenia sú dospelí jednotlivci, ktorí dosiahli značnú i nadpriemernú odbornú a všeobecnú úroveň vzdelania a nadobudli primerané praktické skúsenosti<br />b/<br />prostredie a organizácia vzdelávania sa na rozdiel od školy vyznačuje rozptýlenosťou a sporadickosťou, čím sa vplyv výchovného činiteľ potencionálne znižuje<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5785313172407859373?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-48965634441256608872008-09-28T16:48:00.000-07:002010-02-08T01:38:55.363-08:00Záujmy<br /><br />- črta (vlastnosť) osobnosti, ktorá predstavuje trvalejší vzťah jednotlivca k istým objektom činnosti<br /><br />Potreby<br />- základ záujmov (uvedomenie si nedostatkov v istej oblasti)<br /><br />Záľuba<br />- vyhradený a vytrvalý záujem (sprevádzaná výrazným emoc. prežívaním)<br />Temperament a charakter<br /><br />- tie stránky osobnosti, ktoré sa prejavujú istým tempom psychických činností, dynamikou ich priebehu a prežívania<br />- zohráva úlohu pri rešpektovaní individuálnych osobitostí<br />sangivinik – silný, vyrovnaný a pohyblivý<br />flegmatik – silný, ...................................<br />cholerik – silný, .....................................<br />melancholik – slabý, ..............................<br /><br />Charakter<br />- predstavuje súhrn psychických vlastností osobnosti , vyjadrujú jeho vzťah ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a skutkoch<br /><br />• vlastnosti charakteru: - mravné, etické<br /> - pracovné<br /> - spoločenské, sociálne<br /> -individuálne vlastnosti, ktoré vyjadrujú vzťah<br /> jednotlivca k sebe samému<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-4896563444125660887?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-67403045153270331732008-09-28T16:47:00.000-07:002010-02-08T01:39:22.052-08:00súčasť inteligencie - tvorivosť (kreativita)- prejavuje sa v samostatnom, originálnom riešení ťažšej úlohy<br /><br />inteligencia :<br /><br />personálna inteligencia<br />inteligencia medziľudských vzťahov<br />emocionálna inteligencia<br /><br />vlastnosti :<br />- ide o schopnosť dokázať sám sebe možnosť usmerňovať motiváciu aj v komplikovaných situáciách, ktoré sú spojené s frustráciou<br />- prejavuje sa v schopnosti ovládať vlastné pohnútky tak, že ich riešime aj prostredníctvom regulácie vlastnej nálady<br />- schopnosť vedieť sa vcítiť do prežívania a správania iných osôb a tieto stavy im aj tolerovať<br />- vyššia emoc. inteligencia dokáže pozitívne ovplyvniť aj kvalitu vlastného myslenia (pozitívne emócie = pozitívne myslenie)<br /><br />- vlohy – vrodené predpoklady na rozvíjanie jednotlivých činností<br /><br />- nadanie – ak sa schopnosti rozvíjajú a umožňujú dosahovať pozoruhodné výkony<br /><br />- talent – mimoriadne vysoký stupeň nadania (nadpriemerné, vynikajúce výsledky)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6740304515327033173?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-19081187313936522322008-09-28T16:46:00.002-07:002010-02-08T01:39:48.408-08:00Schopnosti a nadanie<br /><br />Charakteristika schopností a nadania<br />Výchova a vzdelanie sú umožnené na základe vrodených dispozícii, ktoré sú predpokladmi na duševné zdokonaľovanie človeka<br /><br />Predpoklady formovania duševných kvalít :<br />- schopnosti – črty osobnosti, ktoré zahrňujú súbor takých čiastkových predpokladov, ktoré sú základom úspešnej realizácie danej činnosti<br />a/ špeciálne – prejavujú sa len istých odvetviach činnosti (intelektuálne, umelecké, telesné a pod.)<br />b/ všeobecné - žiak môže uplatniť v mnohých činnostiach<br />všeobecné rozumové schopnosti = inteligencia<br />inteligencia - sústava intelektových (rozumových ) vlastností osobnosti , ktoré zabezpečujú ľahkosť a produktívnosť pri osvojovaní výsledkov ľudskej aktivity<br /><br />- komplex schopností, nadania prejavujúce sa viac či menej<br />- schopnosti umožňujú riešiť konkrétne alebo abstraktné problémy (prekonávanie starých a utváranie nových situácií)<br />- schopnosti sa navonok prejavujú v správnom riešení<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1908118731393652232?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-39709946783502836582008-09-28T16:46:00.001-07:002010-02-08T01:40:03.277-08:00Vzdelanie<br /><br />Charakteristika vzdelania<br /><br />o Najstaršia a najvýznamnejšia kategória pedagogickej teórie<br />o Úzko spätá s pojmom učenie a výchova<br />o eruditio – vzdelanie predstavovalo najmä intelektuálnu kultúru vnútra človeka, jeho duše<br />o vzdelanie sa najčastejšie spája s rozvojom pamäti, rozumovými operáciami a myslení<br />o chápe sa ako súbor osvojených vedomostí, zručností a návykov<br /><br />Spôsoby vzdelávania.<br />Samovzdelávanie – sami sme motivovaní aby sme zvýšili svoju intelektuálnu úroveň<br /><br />Vzdelávanie všeobecné – istý okruh základných poznatkov zo všetkých oblastí vedy a spoločenskej činnosti<br /><br />Špeciálne vzdelávanie – prehĺbenie informácií a praktickej činnosti v jednotlivých oblastiach vedy<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3970994678350283658?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-34738620508935466532008-09-28T16:45:00.002-07:002010-02-08T01:40:40.270-08:00Druhy učenia<br />Podmieňovanie<br />Podmienený reflex = spevnené dočasné spoje (Pavlov reflex)<br />Senzomotorické učenie<br /><br />Osvojenie si pohybových operácií, manuálnych zručností a návykov<br /><br />Verbálne učenie<br />Žiak si osvojuje slovné odpovede určitého systému, spájané s pamäťovým učení<br /><br />Pojmové učenie<br />Súvisí s verbálnym ale odlišuje sa logickým myslením<br /><br />Učenie riešením problému<br />Riešenie problémovej situácie<br /><br />Sociálne učenie<br />Osvojenie takých foriem spávania, ktoré sa prejavujú v komunikácii sociálnych vzťahov (postoje, názory, životný štýl, etické normy)<br /><br />Učenie = Výchova<br />Psychologická kategória<br />Ak sa analyzuje učenie<br /><br />Pedagogická kategória<br />Ak sa zvýrazňuje aspekt cieľov<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3473862050893546653?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-68584565934485980762008-09-28T16:45:00.001-07:002008-09-28T16:45:27.894-07:00Teória interiorizácie - jedinec, ktorý je začlenený do poznávacieho procesu, si osvojuje informácie, ktoré vznikli v spoločensko-historickom vývoji ľudstva. Tento proces prebieha v sociálnej komunikácii podnetového a rečového charakteru<br /><br />rozumové operácie: <br />1. etapa - ide o orientačnú fázu (predstava o budúcej činnosti)<br />2. etapa. - materializačná činnosť (žiak samostatne narába s materiálom, ktorý súvisí s riešením úlohy<br />3. etapa – činnosť rečovej podoby – formulovanie pojmov<br />4. etapa – ide o tzv. vonkajšiu reč pre seba bez vyjadrovania navonok<br />5. etapa – vonkajšia reč sa mení na vnútornú, interiorizuje sa informácia<br /><br />Teória programovania - riadené učenie: <br />o vymedzenie cieľa, zámeru, <br />o rešpektovanie východiskovej bázy, <br />o zistenie možností poznávacej činnosti <br />o poznanie štruktúry vedomostí a zručností, <br />o zabezpečenie primeraných prostriedkov, <br />o algoritmizácia činnosti žiakov, <br />o spätnoväzbová činnosť, <br />o korekcia (regulovanie činnosti, ktorá ne neviedla k danému cieľu)<br /><br />Teória riešenia problému – žiak rieši navodenú komplikovanú situáciu (problém) <br />Teória algoritmov – presná postupnosť operácií s rešpektovaním základných logických, psychologických a didaktických hľadísk <br />Funkcionálno-štrukturálna teória – založená na 10 tvrdeniach odrážajúcich zákonitosti procesu učenia<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6858456593448598076?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-91430294951185336322008-09-28T16:44:00.002-07:002008-09-28T16:45:03.780-07:00Modifikácia pojmu výchova <br />Prirodzená - umelá<br />Priama - nepriama<br />Pozitívna - negatívna<br />Materiálna – formálna<br />Všeobecná – odborná<br />Teoretická – praktická<br /><br />Výchova je špeciálne organizovaný a usmerňovaný proces cieľavedomého pôsobenia a vnútorného vývinu subjektu, ktorý sa realizuje v intenciách spoločenských podmienok <br />Učenie <br /><br />Charakteristika učenia <br /> Súčasnosť : učenie sa neobmedzuje iba na človeka ale i na subhumánne živočíchy (nadobúdanie skúseností a formovanie vlastností v priebehu fylogenézy a ontogenézy)<br /> Pedagogické hľadisko : učenie ľudského subjektu zamerané na určitý cieľ, ktorý sa uskutočňuje v rôznych spoločenských podmienkach <br /> Psychologické hľadisko : <br />a/ z hľadiska všeobecnej psychológie, ktorá učenie chápe ako zmenu správania v najširšom zmysle slova<br />b/ z hľadiska psychológie osobnosti kde sa hľadajú súvislosti medzi učením a formovaním jednotlivých čŕt a vlastností osobnosti <br />c/ z hľadiska vývinovej psychológie, ktorá skúma podiel učenia pri vývine osobnosti vo všetkých etapách života<br />d/ z hľadiska pedagogickej psychológie, ktorá integruje uvedené tri aspekty<br /><br />Teória učenia :<br />existuje viacero teórii učenia, uvádzame iba tie, ktoré majú bezprostredný vzťah k pedagogike<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-9143029495118533632?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-10835769818117048972008-09-28T16:44:00.001-07:002008-09-28T16:44:37.481-07:00Školská pedagogika <br />Pojmy <br /><br />Výchova<br />neexistuje oficiálna charakteristika výchovy <br /><br />Psychologické hľadisko<br />Duševný vývoj <br /><br />vznik - konvergentné smery <br /><br />Sociologické hľadisko <br />Význam spoločenského prostredia <br /><br />Výchova v širšom zmysle slova:<br />ide o výchovu všetkých stránok osobnosti (rozumovej, etickej, telesnej, estetickej, pracovnej,...)<br /><br />Výchova v užšom zmysle slova: <br />Výchova a formovanie mravnej, povahovej a charakterovej stránky<br /><br />Stránky výchovy:<br />1. normatívna stránka: základné požiadavky a ciele, na aký účel vychovávame<br />2. exogénna stránka:. organizácia výchovného prostredia<br />3. endogénna stránka: podmienky a zmeny vnútorného vývinu subjektu a ako sa zmeny prejavujú<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1083576981811704897?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-42229044577170775222008-09-28T16:43:00.002-07:002008-09-28T16:44:11.725-07:00Humanizácia<br />zdravotne postihnuté dieťa <br />zdravotne znevýhodnené dieťa <br />dieťa so špeciálnymi potrebami<br /><br />Problémy špeciálnej pedagogiky<br />Špecifické poruchy učenia<br />Edukácia pri mentálnom postihnutí<br />Edukácia pri telesnom a zmyslovom postihnutí<br />Integrácia zdravotne postihnutých detí do bežných škôl<br /><br />Špecifické poruchy učenia <br />dyslexia<br />dysgrafia a dysortografia <br />dyskalkulia <br /><br /><br /> <br />Vzdelávacie zariadenia:<br />Poskytujú pomocou špeciálnych výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie žiakom<br /> mentálne postihnutým<br /> zmyslovo postihnutým<br /> telesne postihnutým<br /> s poruchami reči<br /> s viacnásobným postihnutím<br /> ťažko vychovateľným<br /> chorým a oslabeným<br /> umiestnených v zdravotníckych zariadeniach<br />a pripravujú žiakov k začleneniu sa do pracovného procesu a do spoločnosti.<br /><br />Slovensko<br />Š. Vašek, I.Bajo, E. Kollárová<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-4222904457717077522?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-31296525308902190662008-09-28T16:43:00.001-07:002008-09-28T16:43:40.028-07:00Špeciálna pedagogika <br /><br />Špeciálna pedagogika v 19. stor.<br />Zakladané prvé ústavy pre „úchylnú“ mládež<br />Úchylka – v medicínskom zmysle ako odlišnosť, odchýlka od zdravotnej normy<br /><br /> Špeciálna pedagogika: <br /> Je odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špeciálnymi potrebami<br /><br />Podľa druhu postihnutia: <br />Pedagogika mentálne postihnutých <br />Pedagogika zrakovo postihnutých (tyflopédia)<br />Pedagogika sluchovo postihnutých (surdopédia)<br />Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia)<br />Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou<br />Pedagogika psychosociálne narušených (etopédia )<br />Pedagogika detí s viacnásobným postihnutím<br />Pedagogika s poruchami učenia<br />Pedagogika výnimočne nadaných a talentovaných<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3129652530890219066?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-6452026244662908232008-09-28T16:42:00.002-07:002008-09-28T16:43:16.381-07:00Okruh problémov naplňujúcich sociálnu pedagogiku<br /><br /> Poruchy rodiny a rodičovstva<br /><br /> Náhradná rodinná výchova a ústavná výchova detí a mládeže<br /><br /> Vzdelávanie detí utečencov a emigrantov<br /><br /> Týrané, zneužívané a zanedbávané deti<br /><br /> Deti ohrozené drogami, sociokultúrnou depriváciou<br /><br /> Sociálna klíma školy a psychosociálna deviácia v školskom prostredí <br /><br /> Školská fóbia<br /><br /> Delikvencia a agresia mládeže<br /><br /> Kriminogénne skupiny a subkultúry mládeže<br /><br /> Detská prostitúcia a pornografia <br /><br /> Dodržovanie práv dieťaťa<br /><br /> Resocializácia trestaných osôb, reedukácia<br /><br />Slovensko:<br />O. Baláž, Z.Bakošová, J. Hroncová, P. Ondrejkovič<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-645202624466290823?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-18864713260585930792008-09-28T16:42:00.001-07:002008-09-28T16:42:43.897-07:00sociálne znevýhodnené skupiny:<br />• deti a mládež z dysfunkčných rodín (alkoholizmus), <br />• rodičia s nedostatočným vzdelaním<br />• deti trpiace sociokultúrnou depriváciou<br />• životné podmienky deformujú intelektuálny, mravný a citový rozvoj <br />riziková populácia :<br />• mladí ľudia a dospelí dlhodobo nezamestnaní <br />• deti z určitých štvrtí veľkomiest (černošské gheta, rómske lokality na východnom Slovensku a pod.)<br /><br />Zložky sociálnej pedagogiky:<br />• Praktická - činnosť výchovných pracovníkov (zdravotný a sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, vychovávatelia, sociálny kurátor a pod. ) v zariadeniach ochrannej výchovy (detské domovy, výchovné ústavy, diagnostické ústavy ) + činnosť nadácií a organizácií zameraná na ohrozené, týrané a zneužívané deti<br /><br />• Teoretická - SP úzko súvisí so sociológiou výchovy, špeciálnou pedagogikou, pedagogikou voľného času a sociálnou prácou<br /><br />sociálna práca (prax) = sociálna pedagogika (teória)<br /> <br />• Metodická – metódy výskumu <br /><br />Súčasnosť:<br />• SP - zvýšená aktivita  nárast sociálnopatologických javov a anómie<br /><br />• Anómia – stav spoločnosti, kedy je oslabené mravné vedomie ľudí (nerešpektovanie zákonov a kriminalita dospelých, mládeže ale i detí)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1886471326058593079?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-22815823829188649012008-09-28T16:41:00.000-07:002008-09-28T16:42:07.122-07:00Systém pedagogických vied<br /><br />Klasifikácia pedagogických vied : <br /><br />1. z hľadiska vekových osobitostí objektu výchovy: pedagogika predškolského, predpubertálneho, adolescentného a dospelého veku<br /><br />2. z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti, ktorej výchovnú problematiku skúma: pedagogika priemyselnej výchovy, poľnohospodárstva, voľného času, podnikového vzdelávania, mládežníckych a detských organizácií a iné. <br /><br />3. z hľadiska charakteru výchovného zariadenia, ktorou sa zaoberá daná oblasť výchovnej teórie (školské hľadisko<br /><br />Sociálna pedagogika <br /><br />Sociálna pedagogika v 19. stor.<br />• Nemecko – Sozialpädagogik, švajčiarsky pedagóg J.H. Pestalozzi<br />• Chápaná ako praktické opatrenia pre výchovu mládeže, ktorá je mravne narušená, kriminalita mládeže a detí a pod.<br /><br />Rozvoj sociálnej pedagogiky v 20. stor.<br />• aplikovaný vedný odbor<br />• výchovné pôsobenie na rizikové a sociálne znevýhodnené skupiny mládeže a dospelých<br />• výchova a pomoc rodinám s problémovými deťmi, drog, závislých, deti z detských domovov, jedincov prepustených z väzby a pod.<br />Predmet sociálnej pedagogiky doteraz nie je vymedzený:<br />•sociálna pedagogická prevencia ?<br />•sociálna pedagogická terapia ?<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2281582382918864901?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-16931748252558640032008-09-28T16:40:00.002-07:002008-09-28T16:41:39.542-07:001. psychoanalytická pedagogika<br />pohlavný pud je najdôležitejšou hybnou silou, ktoré riadi a ovláda celý organizmus človeka od narodenia, S.Freud<br /><br />2. individuálna pedagogika <br />pud individuálneho uplatnenia a túžba po moci; analýza prejavu a dôsledkov citu menejcennosti s možnými stavmi deprivácie, apatie, ktoré sa eliminujú dosiahnutím zážitkov z úspechu, A.Adler<br /><br />behavioristické koncepcie <br />(dynamická pedagogika)<br />niektoré formy správania sa modifikujú iba v interakcii s vonkajším prostredím<br />vylúčenie všetkého, čo nemožno pozorovať zvonka, J.B. Watson<br /><br />pozitivizmus <br />nepripúšťa špekuláciu<br />kritériom výchovného pôsobenia je praktická činnosť, H.Spencer<br />pragmatizmus<br />kritériom výchovy je dobro a dobro je pravda, ktorá sa v živote človeka osvedčí, J.Jame<br /><br />B/ Sociologické systémy<br />v protiklade s naturalistickými smermi<br />človek je sociálna bytosť závisí od spoločenského prostredia a výchovy<br />činiteľom vývinu osobnosti je výlučne pôsobenie spoločenského prostredia <br />podceňovanie špecifikum osobnosti<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1693174825255864003?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-71763236752985114752008-09-28T16:40:00.001-07:002008-09-28T16:40:57.923-07:00Vplyv iných vedných odborov na pedagogiku <br />V polovici 19. storočia <br /><br />psychológia <br /><br />riešenie základnej otázky rozvoja osobnosti<br />(preceňovanie pôsobenia prostredia, podceňovanie vnútorných duševných vlastností)<br /><br />20. storočie <br />A/ Naturalistické (psychologické) smery <br />(často nazývané pedocentrické smery)dieťa ako jediná priorita výchovno-vzdelávacieho procesu <br />pasivita dieťaťa <br /><br />reformná pedagogika <br />uplatňovanie liberalizmu, humanizmu – dieťa sa stáva objektom i subjektom zámerného pôsobenia, M. Montessoriová, S. Halla, J. Deweyho<br /><br />biologizujúce smery <br />výchova nemôže zmeniť to, čo je človeku dané<br /><br />hlbinné pedagogické smery<br />zvýšený dôraz na vnútornú zložku osobnosti dieťaťa<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7176323675298511475?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-78981968246833544462008-09-28T16:39:00.000-07:002008-09-28T16:40:30.621-07:00jedinečné pedagogické diela J.A. Komenského (Veľká didaktika), J.J.Rouseaua (Emil, čili o vychování), J.H. Pestalozziho<br />predchodcovia moderného systému vedy o výchove <br /> <br />Zakladateľ pedagogiky ako vednej disciplíny<br />J.F.Herbart (1776 – 1841) <br /><br />načrtol osobitný predmet a štruktúru pedagogiky<br />(Nárys pedagogické nauky)<br /><br />základom výchovy je vyučovanie<br />určil univerzálnu schému vyučovacích postupov<br /><br />• jasnosť (sprostredkovanie a osvojenie si nových poznatkov)<br />• <br />• asociácia (transfer nových a starých už osvojených poznatkov)<br />• <br />• systém (zovšeobecnenie osvojených poznatkov)<br />• <br />• metóda (praktické použitia osvojených informácií) <br /><br />koncom 19. stor. a začiatkom 20. stor. najmä v strednej Európe – rozvoj pedagogiky<br />zakladanie špeciálnych inštitúcií na rozvoj teórie výchovy<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7898196824683354446?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-26199829495305234802008-09-28T16:38:00.000-07:002008-09-28T16:39:03.244-07:00Formovanie pedagogiky - vplyv filozofických smerov na pedagogiku <br /> <br />Pedagogika ako veda a jej teórie a systémy<br /> <br /> <br />náboženské idey<br />idealistické <br /> <br />materialistické koncepcie zamerané na empíriu, najvyššie organizovanú hmotu - mozog <br /><br />Antická klasická filozofia formuje ideál výchovy na platforme idealistickej filozofie: <br />Sokrates – cnosť<br />Platón – idea dobra<br />Aristoteles – blaženosť<br />Telo/duša – schopnosť myslenia, poznávania a vôle<br />Tri zložky výchovy: <br />• telesná výchova<br />• rozumová výchova<br />• mravná výchova<br /><br />Demokritos <br /><br />hlásal dôležitosť dialektických vzťahov v psychických a výchovných vzťahoch <br /><br />Rozširovanie poznatkov o svete <br /> vysvetľovanie tajomných „javov“ (Galieo Galilei) <br /><br />vo všetkých pohľadoch na výchovu a vzdelávanie badať filozofické, svetonázorové hľadisko jednotlivých významných filozofov<br />(Don Bosco - cieľ výchovy formuluje ako prispôsobenie človeka na „obraz boží“ <br /><br />Humanizmus a renesancia <br />pozdvihnutie dôstojnosti človeka<br />diela Bacon,F., Descart, R., Lock, J., <br /><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2619982949530523480?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-46595357746739074302008-09-28T16:37:00.000-07:002008-09-28T16:38:12.805-07:0010. môže sa jedinec naučiť učiteľskej profesii alebo sa musí učiteľom narodiť?<br />(problém osvojovania si didaktických a výchovných postupov) <br /><br />Vývoj pedagogického myslenia od antiky až po 19. storočie<br /><br />!prirodzené úsilie, sebazdokonaľovanie – základná podmienka boja o samotnú existenciu!<br /><br />Vývoj spoločnosti od prvopočiatkov<br /><br />vyššia kvalita života bez špeciálnej teórie a cielenej praxe<br />jednoduché spoločenské vzťahy, odkázanosť na zákonitosti prírody<br /><br />vývoj subjektívneho činiteľa<br /><br />nové informácie, zložitosť spoločenského prostredia <br /><br />orientácia jednotlivca z hľadiska prežitia a prispôsobovania sa <br /><br />rozpor medzi dosiahnutou úrovňou intelektuálneho a mravného rozvoja osobnosti s možnosťami a potrebami ďalšieho zdokonaľovania<br /><br />realizácia špeciálnej, na cieľ zameranej prípravy mladých ľudí  perspektívny osobný a spoločenský vývin<br /><br />!prirodzené úsilie, sebazdokonaľovanie – základná podmienka boja o samotnú existenciu!<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-4659535774673907430?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-10254126086699697462008-09-28T16:36:00.000-07:002008-09-28T16:37:05.681-07:00Základné otázky modernej pedagogiky <br />v dnešnej dobe<br /><br />1. musí byť človek vychovávaný alebo sa sám vyvinie v človeka?<br />(problém podstaty a zmyslu výchovy)<br /><br />2. majú rodičia alebo štát (spoločnosť) zodpovednosť za výchovu?<br />(problém legitímnosti výchovného pôsobenia)<br /><br />3. ktorými smerodajnými cieľmi sa má výchovná prax riadiť a kto tieto ciele vymedzuje ?<br />(problém noriem výchovy)<br /><br />4. je autorita vo výchove nutná alebo nie je?<br />(problém podstatného predpokladu účinnosti výchovy)<br /><br />5. musí vychovávateľ trestať alebo existuje výchova bez trestov?<br />(problém výchovných prostriedkov)<br /><br />6. je nadanie u jedinca dedenou vlastnosťou alebo sa dá u dieťaťa vypestovať?<br />(problém učebných predpokladov)<br /><br />7. v čom spočíva ťažisko školskej práce; v sprostredkovaní poznatkov alebo vo výchove a vzdelávaní?<br />(Problém úlohy školy)<br /><br />8. má byť školský systém vybudovaný podľa vertikálneho členenia alebo má byť vytváraný horizontálne a jednotne?<br />(problém základných modelov organizácie školstva)<br /><br />9. môže žiak určovať, čo sa bude učiť alebo má štát (spoločnosť) vymedzovať obsah učiva?<br />(problém tvorby a obsahu učebných plánov)<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1025412608669969746?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-1055563278547964552008-09-28T16:35:00.002-07:002008-09-28T16:36:35.155-07:00Tradičná pedagogika<br />vychádza z predstáv a koncepcií teoretikov - ideálna teória<br /><br />Moderná pedagogika<br />nie je prioritou vytvárať teoretické koncepcie o ideálnej výchove <br />zásadné je poznanie a vysvetľovanie edukačnej reality nie ju pretvárať<br />produkovať poznatky využiteľné v praxi ( pedagóg – vedec)<br /><br /><br />Základy pedagogiky <br /><br /> <br />Metodická časť <br />Čo je predmetom pedagogiky<br />Metódy výskumu<br /> <br /> <br />Vzťah pedagogiky k iným vedám<br />Úloha pedagogiky v spoločnosti <br /><br />Všeobecná teória výchovy<br />Ciele výchovy<br />Funkcia výchovy<br />Činitele výchovy<br />Princípy výchovy<br />Organizovanie výchovy<br />Formy výchovy<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-105556327854796455?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-1850401098489048302008-09-28T16:35:00.001-07:002008-09-28T16:35:53.726-07:00Pedagogika:<br /> veda o výchove<br /> skúma výchovno-vzdelávací proces<br /> cieľ – objavovať všeobecné platné zákonitosti, poučky a pravidlá, ktoré odrážajú vzťahy a súvislosti v konkrétnej výchovnej praxi<br /><br /><br />Pedagogika  formovanie osobnosti :<br /><br /> subjektívne zákonitosti (prirodzená tendencia zdokonaľovať<br />každý organizmus – daná človeku i subhumánnym živočíchom)<br /><br /> objektívne zákonitosti (sociálna skupina – rodina, vytvára<br />podmienky na optimálny rozvoj jej člena)<br /><br />Nové pojmy v modernej pedagogickej vede:<br /><br /><br />♠ edukačná realita – úsek objektívnej skutočnosti, v ktorej prebiehajú edukačné procesy<br /><br />♠ edukačné procesy(edukácia) – je činnosť ľudí, pri ktorej sa nejaký subjekt učí a iný subjekt (alebo tech. zariadenie) mu toto učenie sprostredkuváva <br /><br />♠ edukačné prostredie – dané fyzikálnymi podmienkami (detské ihrisko, vojenské kasárne...) a zúčastnenými subjektami a ich psychosociálnymi vzťahmi (v rodine, v triede vytvárajú subjekty trvalé klíma)<br /><br />♠ školská edukácia – edukačný proces v školskom edukačnom prostredí, tento výraz obsahuje výchovu aj vzdelávanie<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-185040109848904830?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-61115188727123148432008-09-28T16:34:00.002-07:002008-09-28T16:35:30.526-07:00Základy pedagogiky<br />Pojmy <br /><br />Pedagogika <br />gréckeho pôvodu (pais=dieťa, agó=vediem,riadim; paidagógiké=umenie výchovy.<br /><br />Pedagógovia <br />staré Grécko-otroci  deti slobodných občanov  výchovných zariadení  výraz aplikovaný na javy súvisiace s výchovným pôsobením.<br /><br />Pedagogika <br /> pojem sa požíva v teórii o praxi vo výchove, vyučovaní a vzdelávaní<br /><br />Výchova, výchovný, vychovávateľ <br />požívajú sa v praktickej stránke výchovno-vzdelávacieho procesu<br /><br />Pedagogika = výchova, vzdelanie, výchovný a vychovávateľ<br /><br /><br />Výchova:<br />• je v pedagogickom poňatí považovaná za zámerné pôsobenie na osobnosť jedinca s cieľom dosiahnuť zmenu v rôznych zložkách osobnosti <br /><br />Vzdelávanie:<br />• sa v pedagogickej teórii chápe ako proces zámerného a organizovaného osvojovania poznatkov, postojov a iné. Je realizované prostredníctvom školského vyučovania.<br /><br />Vzdelávanie:<br />• v komunikácii o politických, ekonomických a sociálnych záležitostiach spoločnosti , v školskej legislatíve a administratíve, masových médiách<br />• označuje špecifickú edukáciu –<br /> a/ dlhodobá inštitucionalizovaná <br /> b/realizácia - profesionáli<br /> c/ legislatívne vymedzená (dĺžka vzdelania, požadované <br /> skúšky diplom, cerftifikát ... )<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6111518872712314843?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-32955021200181911942008-09-28T16:34:00.001-07:002008-09-28T16:34:29.497-07:0023. Paradigma, edukácia, edukant, edukátor<br />Paradigma - vzor, model, príklad<br />edukácia - výchova, vzdelávanie - prvoradé je:<br />- aby sa žiaci samotne a efektív. učili, <br />- pestovať u žiakov túžbu po poznaní<br />- rozvíjať schopnosti pre pozitív. medziľuds. vzťahy.<br />edukant - učiteľ, vychovávateľ- vychováva čl., poznajúceho svoju jedinečnosť ale aj čl. , kt. by dokázal žiť s touto svojou jedinečnosťou a neopakovateľnosťou v harmónii s ínými. V súvislosti s týmito snahami je prvoradé aby každý učiteľ začal od sba.<br />edukátor - žiak, vychovávaný - je autorom sebarozvoja a aktívnym účastníkom procesu výchovy a vzdelávania<br />V pg. literatúre ne je jednotný výklad vzťahu vzdeláv. a vých. ani jeho náležité rozlíšenie od výchovy, resp. učenia. Snahy špecifikovať vých . a vzdel. siahajú až do antiky. Vých. v užšom zmysle slova (educatio) znamená disciplinovanosť, civilizovanosť, moralizovanie. Vzdelanie predstavovalo najmä v posled. obd. sú tendencie vých a vzdel. v tesnej súvislosti a podminenosti.<br /><br />24. Pedagogické smery XX. storočia<br />Pragmatická koncepcia pedagogiky - bola najrozšírenejším pedagogickým smerom v USA od konca 19. storočia. Autorom je William James. Jej názov bol odvodený od činnosti-pragma=činnosť z gr. Hl. predstaviteľ - John Dewey. Podľa neho je nutné vychovávateľské teórie a prax aplikovať na spoločenské javy a spoločenské prostredie. Vychádzal z toho, že činnosť je podstatnou stránkou života a tomu je potrebné prispôsobiť aj myslenie. Cieľom vyučovacieho procesu v pragmatizme je výchova k činnosti, samostatnému získavaniu skúseností. Dôraz sa kladie na to, že dieťa najlepšie pozná to, čo získalo vlastnou skúsenosťou, činnosťou a zo spontánneho záujmu. Za základ vyučovania sa preto považuje vlastná skúsenosť a činnosť žiaka, jeho samostatné objavovanie a myslenie. Namiesto pevných učebných programov a časových postupov pragmatizmus odporúča prácu, ktorá sa yskytuje v živote - remeselné práce z okruhu textilu a odevníctva, obrábania dreva, kovov, domácich prác, pričom sa však obmedzujú teoretické znalosti. Dewey zriadil v škole múzeum, laboratórium a knižnicu kde deti pracovali prakticky, ale chýbali im teoretické znalosti a tak sa v tomto procese súčasne učili. Úloha učiteľa je redukovaná len na úlohu poradcu. Odhliadnúc od určitých nedostatkov tejto pragmatickej koncepcie prínosom bola podpora tvorivosti a iniciatívy dieťaťa na základe jeho záujmu a tiež dôraz, ktorý sa kládol na spoluprácu školy s rodinou dieťaťa.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3295502120018191194?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-16206529021170369322008-09-28T16:33:00.002-07:002008-09-28T16:34:05.182-07:0022. Moderné vyuč. metódy: <br />Pri zdokonaľovaní pg. procesu je potrebné uplatňovať aj nové, moderné učeb. metódy, kt. sú nie len obmenou tradičných metód, ale aj kvalitatívne odlišné. Moder. vyuč. met. sa vyznačujú preferenciou heuristických postupov a rozvíjaním tvorivosti žiakov. Cieľom moderných vyuč. met. je viesť žiakov k diferencovaniu podstatného od nepodstatného, k poch. vzáj vzťahov a závislostí, schopností zvládnuť metodológiu objavovania vn. podstaty javov a vytváranie periestoru pre aktivitu a rozvijanie vynaliezavosti, úsilia, vytrvalosti... Súčané ale hlavne perspektívne požiadavky vyžadujú, aby neriešili problémy profesionálnou rutinou, ale aby k nim pristupovali s bádateľskou zaujatosťou a snažili sa dosiahnuť kvalitatívne vyššiu úroveň riešenia. K moder. vyuč, metódam možno zaradiť:<br />1. problémová met.- (dialógová, heuristická). Vychádzajú z týchto zásad: -problémové situácie majúp obsahovať ťažkosti vyplývajúce z riešenia prob. -žiaci musia mať k dispozícii prostriedky na riešenie prob., - Myš. pochod žiakov má vyústiť do riešenia prob.,<br />- problém má byť dynamický, smerovať k cieľu po určitých etapách<br />2. projektovú met.- (fázy: motivačná, výberová, rozhodovacia, konania, dosiahnutia cieľa). - v žiakovi prebúdza pracovné úsilie<br />3. metódu čiernej skrinky - spočíva v tom, že žiak pozoruje výstupné a vstupné charakteristiky určitého javu ana zákl. toho pozorovania predpokladá činitele, kt. sú prejavom sledovanej skutoč<br />4. modelová met. - princíop je v pozorovaní správania sa originálu na zjednodušenom modele.<br />5. met. hier- Hru možno chápať v širš. zmysle ako proces, v kt. vystupujú 2 alebo viacerí účastníci, pričom jeden zo všeob. znakov je protikladnosť záujmov účastníkov. (situačná metóda - má mzmysel pre oživenie učeb, met.)<br />6. kybernetické met.- cieľ je objektivizácia vyučovania a využitie poznatkov a metód vo výučbe. (analyticko-syntetické, induktívno-deduktívne, analogické, problémové, modelové, čiernej skrinky) Zákl. myš. je správnwe zostavenie algorytmu, pomocou kt. sa daný didaktický prob. bude riešiť.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1620652902117036932?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-57987776240458147602008-09-28T16:33:00.001-07:002008-09-28T16:33:34.716-07:0020. Zákl. pg. princípy - <br /><br />princípy - výchovné a vyuč. zásady - všeobecné požiadavky, kt. v súlade s vých.-vzde. cieľmi a v súlade so zákonitosťami výchovy určujú úspešný priebeh vých.-vzdel. práce.<br />Zásada názornosti, postupnosti, primeranosti, individuálneho prístupu k žiakom, náročnosti a úcty, triedno-hodinový systém výučby, výuč. bez telesných trestov<br />Princípy vo výchove: názorového pluralizmu, demokracie a humanizmu, maravnosti a tolerancie, sociálneho konsenzu vo vých. a vzdeláv., dobrovoľnoati, cieľavedomého činnostného zamerania a aktivity, priority individualizácie vo vých. a vzdeláv., jednoty teórie a praxe, primeranosti a postupnosti požiadaviek,optimizmu a radosti z pg. procesu, <br /><br />21. Význam osvietenských snáh M. Terézie a Jozefa II. v oblasti školstva a vzdelávania<br />M. Terézia- vyhlásila školstvo za politikum - za vec štátneho záujmu. Stredné školy podriadili štátnemu dozoru a zmenili ich učebné osnovy. V r. 1759 M.T. zriadila dvornú študijnú komisiu (najvyšší školský úrad), ktorý mal spravovať rakúske školstvo. Obecné školstvo v Čechách reorganizovali podľa školského poriadku vypracovaného opátom Jánom Ignátom Felbigerom. Týmto poriadkom (schválený r. 1774) sa zaviedla povinná školská dochádzka, do vyučovania sa zaradili predmety zodpovedajúce praktickej potrebe a upravilo sa učiteľské vzdelanie. Podľa toho poriadku sa zriadili tri stupne škôl: triviálne školy (pre mestskú a dedinskú chudobu) - zriadené pri farách. Hlavné školy (v každom kraji mali zriadiť 1 hlavnú školu - pre tzv. strednú vrstvu)- boli prípravou pre ďalšie štúdium. Normálne školy (v krajských mestách)- porpi nich boli zriadené aj preparandie pre prípravu učiteľov (3 - mesačné kurzy pre učiteľov). Vyučovacím jazkom v tom čase bola nemčina.<br /> J.I. Felbiger vydal metodickú príručku pre učiteľov triviálnych i hlavných škôl pod názvom „Kniha o metódachˇ.<br />R. 1777 M. Terézia schválila nonú sústavu školstva pre Uhorsko a vyšla pod názvom „Ratio educations“ (školský poriadok). Ratio obsahuje jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu. Okrem organizácie školstva obsahuje študijný a disciplinárny poriadok, smernice pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu a administratívne predpisy. Veľkú pozornosť venuje telesnej výchove. Cieľom výchovy podľa Ratia už nie je iba zbožný kresťan, ale dobrý občan, vzdelaný prakticky a primerane svojmu spoločenskému postaveniu. Školy sa rozdeľujú na národné a latinské. Latinské školy rozdeľuje Ratio na tri stupne:- gramatické školy (1.-3. trieda), - humanitné školy (pripravujú žiakov na ďalšie štúdium alebo povolania), - akadémie (doplnené gymnázialné štúdium 2-ročným kurzom filozofie).<br />Jozef II. - za jeho vlády bola organizácia školstva, vytvorená za M.Terézie, ešte viac upevnená. Rehoľní kňazi sa mali úplne vylúčiť z vyučovania. Zdôrazňovala sa hlavne povinná školská dochádzka, jediným vyučovacím jazykom sa stala nemčina, zaviedol sa školský plat.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5798777624045814760?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-12121496610590162332008-09-28T16:32:00.002-07:002008-09-28T16:33:06.824-07:0019. Rodina ako výchovný činiteľ – <br />Rodina má medzi vých. činiteľmi veľmy významné postavenie. Je to spôsobené aj tým, že dieťA v rodinnom prostredí získava prvé názory na život a svet, trávi tu značnú časť svojho života. Súčasná rodina sa vyznačuje určitými znakmi, kt. ovplyvňujú jej existenciu a spoločenské fungovanie. Najčastejšie sa jedná o tieto znaky:<br />- je spoločensky uznávanou formou partnerského spolužitia<br />- členovia rodiny žijú v jednej domácnosti, v rodinnom prostredí - - - jednotlivých členov spájajú príbuzenské vzťahy<br />- členovia roduny navzájom spolupracujú a pomáhajú si pri plnení rodinných úloh<br />- rodina má svoje obyčaje, tradície - kultúrne, duchovné, spoločens..<br />Príprava na život v rodine sa začína pred založením vlastnej rodiny. Obsahuje niekoľko častí: predmanželská vých., výchova k manželstvu, výchova k rodičovstvu.<br />Výchovu pre život v rodine môžeme chápať ako odovzdávanie skúseností so zámerom pripravovať mladú generáciu pre šťastný život. Súčasná rodina plní niekoľko zákl. funkcií: biologicko-reprodukčná; - ekonomická; - emocionálna; - výchovná<br />20. Pedagogické koncepcie J.J. Rouseaua a L.N.Tolstého<br />L.N. Tolstoj - šíril pg. zásadu „slobodnej výchovy“ t.j. bol proti násilnému vtĺkaniu vedomostí do detských myslí, proti šablónovitosti vyučovania<br />- celé vyučovanie ( obsah, metódy, poradie predmetov, dĺžka vyučovania) sa podraˇovalo záujmom žiakov<br />- dôležité miesto v škole mala estetická výchova, prostredníctvom ktorej sa snažil rozvíjať tvorivé schopnosti detí<br />- za najväčšie zlo považoval to, keď si deti odnášali z vyučovania nepochopené, formálne, pamäťou osvojené poznatky<br />- za správnu vyučovaciu metódu považoval tú, ktorú si zvolili žiaci sami<br />- jeho zásada bola, že trest ani odmena nemôžu byť účinným výchovným prostriedkom<br />- dospel k názoru, že výchova a vyučovanie sú nerozlučne spojené, že nemožno vychovávať bez odovzdávania vedomostí.<br />J.J. Rouseau - zakladateľ prúdu „Priridzená výchova“<br />Človeka člení na prirodzeného (jeho ideál) a spoločenského.<br />Dielo: Emil, alebo o výchove - podľa R. má byť do 12. r. života jedinou vychovávateľkou príroda a žiadne násilné rozumové formovanie. Preferuje prirodzené výchovné zásady:<br />1. Každému vekovému obdobiu zodpovedajú osobit. formy výchovy (objaviteľ detstva)<br />2. výchova má rozvíjať samostatnosť a iniciatívu<br />3. z hľadiska postupnosti sa má najprv realizovať telesná vých. a potom tzv. rozumová vých. V tomto diele je zástancom tolerancie v obl. vierovyznania. Venuje sa problematike výchovy ženy. Jej výchova má smerovať k domácim prácam.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1212149661059016233?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-5931059517540499562008-09-28T16:32:00.001-07:002008-09-28T16:32:38.967-07:00Výzýva - k vytvoreniu univerzálneho jazyka pre dorozumenie sa medzi <br />národmi <br />- založiť „Zbor svetla“ (zbor učencov z celého sveta)<br />- Založiť medzinár. konzistórium pre ekumenizmus (riešiť rozpory medzi cierkvami)<br />Informatorium školy materskej - významná kniha pre matky. V tejto učebnici odôvodnil nevyhnutnosť systematickej predškolskej výchovy. V tomto diele podáva ucelený systém výchovy predškolského veku.<br />Brána jazykov otvorená - učebnica latinčiny, vydaná v niekoľkých jazykoch. Neskôr upravená na Schola ludus (škola hrou) a Orbis Pictus (Svet v obrazoch)<br /><br />Princíp: názornosti, postupnoti, teoretickej a praktickej časti vo výučbe, primeranosť veku<br />-Je zakl. triedneho hodinového systému výučby (triediť vekove)<br />-odkaz- snaha o mierové riešenie „Mierový súd“<br />-výzva- Zbor svetla- sústrediť učencov z celého sveta<br />-spájal vedecké poznanie s potrebami života<br />- požiadavka prirodzenej výchovy<br />- jeho charakteristická črta je demokratickosť<br />- prišiel s myšlienkou dať vzdelanie všetkej mládeži bez rozdielu rasy, pohlavia, veku, ale aj handicapovaným = všeobecná povinná dochádzka<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-593105951754049956?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-84829698103194486762008-09-28T16:31:00.002-07:002008-09-28T16:32:04.657-07:0018. Prínos J.A. Komenského k rozvoju pedagogickej teórie – <br />Je zakladateľ pedagogiky ako vedy. prvý podal systematickývýklad pg ako teórie. <br />Diela: Orbis Pictus, Veľká didaktika, Schola lusdus, Informatórium školy materskej, Labirint sveta a raj srdca, Vševedná škola.<br />1.Didaktika magma (Veľká didaktika) - didaktiku chápe ako umenie vyučovať <br />-veľká didaktika - chápe ju ako všeobecné umenie naučiť všetkých všetkému.<br />Toto dielo je základom jeho pedagogického systému. V tomto diele zhrnul svoje reformné návrhy na zmenu organizácie dovtedajších latinských škôl. Do škôl sa malo zaviesť vyučovanie reálií a pri každom vyučovaní sa malo vychádzať zo skúseností a pokusov.<br />Pg. zásady, princípy: povinná škol. dochádzka, zakl. triedneho hodinového systému, princíp názornosti, primeranosti, postupnosti, prispôsobovania vyuč. metód žiakom, odstránenie telesných trestov. V tomto diele načrtáva 4-stupňový systém školstva: 1. st. materská škola (do 6. r.); 2. st. obecná škola (6-12r); <br />3. st. latinská škola (12-18r); 4. st. akadémia (18-24 r).<br />2. Všeobecná porada o náprave vecí ľudských 7kníh<br />4. kniha - Vševýchova - chápal ho ako univerzálne vzdelávanie celého ľudského pokolenia - mala byť nástrojon pre nápravu sveta.Tu definuje 3 zákl. postuláty: 1. Vzdelávanie všetkých ľudí; <br />2. Vzdelávanie vo všetkom (v tom, čo človeka robí mudrym a šťastným); 3. Vzdelávanie všestranne (poznanie má byť úplné a celistvé ale aj pevné a skutočné, aby bolo ľahké a lahodné).<br />Definuje požiadavky na školy, knihy, učiteľov. V závere diela predstavuje svoju ideu celoživotného vzdelávania. Vek čl. rozdelil do 8 škôl:<br />1. škola zrodenia, <br />2. škiola detstva, <br />3. škola chlapčenstva, <br />4. škola dospievania, <br />5. škola mladosti, <br />6. škola mužného veku, <br />7. škola staroby, <br />8. škola smrti<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8482969810319448676?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-71846830036984668072008-09-28T16:31:00.001-07:002008-09-28T16:31:37.711-07:0016. Axiológia, hodnoty, normy a výchova - <br />Axiológia - teoria hodnôt<br />Je mnoho def. pojmu hodnota. Hodnota sa chápe ako fenomén, kt. vyjadruje význam javu a vecí iba vo vzťahu k človeku.<br />Súbor hodnôt a spoločnosti predstavuje sys. hodnôt. Sú to hodnoty trvalé a dočasné. Axiol. s pedagogikou súvisí s riešením cieľových<br />otázok. Axiol. preniká do hodnotového sveta čl. a spol - spolu s ped. rozpracuváva ciele vých.. Tie predstavujú konkrétne hodnoty, kt. majú človeku výchovu sprostredkovať. Pedag. sústavu tvoria hodn. rôzneho druhu: mravné, vedecké, kultúrne, estetické, občianské, náboženské, výrobné... Do sústavy hodnôt niekedy prenikajú pseudohodnoty al. antihodnoty. Pre pg. predstavujú pozit sústavu hodnôt len tie reálie, javy a fenomény, kt. sú späté so životom čl., zdokonaľujú ho, rozvýjajú, humanizujú so zameraním na prítomnosťrozvýjajú, humanizujú so zameraním na prítomnosť i budúcnosť. <br /><br />17. Sebavzdel., sebavých. ako najúčinnejšie formy vých a vzdel:<br />Sebavýchova - ako špecifická forma pedagogickej aktivity zohráva veľmi dôležitú úlohu vo výchovnom procese. Jedinec stáva iniciátorom ale aj realizátorom tohto procesu. Tento proces sám koncipuje, plánuje, zabezpečuje a súčasne ho na sebe uskutočňuje, vyhodnocuje i inovuje. Sebavýchovná aktivita jedinca je podmienená určitými faktormi ako motivácia, potreby a záujmy. Jedinec môže byť motivovaný školou, pracoviskom, verejným prostredím, príkladom a vplyvom iných ľudí. Jeho potreby môžu vyplývať z ekonomického, spoločenského, filozofického rozhľadu (ide o vykorigovanie určitého nedostatku). Záujmy môže mať filozofické, vedecké, pracovné, kultúrne alebo rekreačné. Niekedy je však problém zladiť osobné motívy, potreby a záujmy so spoločenskými. ďalšími dôležitými faktormi sebavýchovného procesu sú schopnosť autodiagnózy - stupeň rozvoja sebakritičnosti a schopnosť posúdiť reálnosť vytýčeného cieľa, schopnosť konciopovať svoj ďalší rozvoj - stanoviť si jednotlivé etapy plánovania, organizovať, zabezpečivať a pravidelne kontrilovať dielčie výsledky. Schopnosť zabezpečiť si adekvátne prostriedky - literatúru, tech. prostriedky a iné pomôcky. Zabezpečiť si konzultačnú a poradenskú službu a nakoniec aj možnosť uplatnenia dosiahnutých výsledkov - v škole, na pracovisku atď.<br />Sebavzdelávanie- je najcharakteristickejším spôsobom vzdelávania. Ide najmä o vzdelávanie dospelých. Je charakterizované väčšou aktivitou a samostatnosťou učiacich sa. Pri sbavzdelávaní je veľmi dôležitá práca s adekvátnou literatúrou a regulačné vlastnosti osobnosti (tie vlastnosti, ktoré človek riadi, ovláda, vlastné prežívanie a správanie sa). Na základe regulačných vlastností môže jedinec poznávať sám seba, kontrolovať sa, meniť sa, pretvárať a zdokonaľovať sa.. Regulačné vlastnosti: Sebauvedomenie, sebapoznanie.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-7184683003698466807?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-21164268275977202852008-09-28T16:30:00.001-07:002008-09-28T16:30:44.887-07:0015. Char. znaky stredovekých univerzít- <br />Začiatky univerzít siahajú do konca staroveku. 12.-14. stor. je obdobím hlavného vzniku a rozvoja európskych univerzít. Univerzita-združenie učiteľov a študentov, kt. mali záujem získať vyššie vzdelanie. Univerzity zakladali panovníci; cirkev; mesto<br />Zákl. zanky uverzít:- musela byť potvrdená pápežom<br />-členila sa na 4 fakulty :artistická (prípravná)-7 slobodných umení; právnická; lekárska; teologická.<br />-univerita bolaq samosprávnou inštitúciou<br />-mala právo udeľovať akad. tituly (Bc, Mgr., dr.)<br />-mala právo udeľovať disciplinárne tresty<br />-na čele univ. stál rektor<br />-na čele fakulty stál dekan<br />-výučba prebiehala v latinčine<br />-študenti sa delili podľa národnosti<br />-štúdium sa členilo na semestre, v priebehu ktorých sa čítali prednášky a vykonávali dišputácie<br />-študenti a učitelia bývali spoločne (ubytovne-burzy)<br />Tal. - Bologna, Salermo;Franc. - Paríž;Anglicko.- Oxford;<br />Poľsko - Krakow; Rakúsko - Viedeň; Nemecko - Lipsko.<br />Praha - Karlova Univerzita - Karol IV. 1347<br />Bratislava - Academia Istropolitana - Matej Korvín - 1465-1467<br />Trnavská U. - Jezuiti - 1635<br />Košická U. - Jezuiti - 1657<br />Prešovské evanjelické kolégium - 1667<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-2116426827597720285?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-69427115141860459522008-09-28T16:29:00.002-07:002008-09-28T16:30:15.502-07:0014. Vých. k tvorivosti, jej mechaniz. –<br /> V posledných desaťročiach sa dostáva do popredia otázka vzdeláv., kt. vy nebolo zamerané len na poznávaciu stránku. Škola by skôr ako sprostredkov. vedomosti, mala človeka naučiť poznatky vyhľadávať a adekvátne využívať. Pomôcť mu orie ntovať sa v sebe samom, v živote, pripraviť ho na probl. súčastnosti a budúcnosti. Jedna z ciest k tomuto cieľu vychádza zo zdôrazňovania úlohy tvorivosti vo vzdelávaní. Spočíva vo vytvorení takej atmosféry, klímy a organizácie vyučovania, kt. podnecujú tvorivé myslenie, teda prinášanie nových pôvodných riešení. Alebo všeobecnejšie rozvíjajú tvor. prístup k svetu, pre kt. sú okrem osobnostných predpokladov dôležité aj vonkaj. podm. Zákl. východiskom pri rozvíjaní tvorivosti je, že tvorivé schopnosti má každý človel a tvor. je možné cvičiť. Tvor. sa ako každá schopn. rozvíja v činn.V škole je touto činn. učenie sa na strane žiaka a učenie na str. učiteľa. Výsledný efekt závisí od interakcie <-->žiak. Len tvorivý učiteľ, schopný meniť, prospôsobovať a hľadať nové metódy a postupy, môže tvorivo vyučovať. Cieľom tvorivého vyučovania je formovanie tvorivej osobnosti. Je zamarané na rozvoj tvor. vnímania a myslenia, obrazotvornosti. Podnecuje v žiakoch potrebu novosti, zvedavosť ale aj vytrvalosť pri prekonávaní prekátok. Využíva problémové metódy vyuč. a vyžaduje špecific. atmosféru. Tvorivá atmosféra v triede sa prejavuje aktivitou a samostatnosťou žiakov. Učiteľova činnosť pri tvorivom vyuč. je charakterizovaná tým, že:- dáva žiakom úlohy na hranici ich možností,- povzbudzuje aktivitu, samostatnosť,-používa humor a optimizmus,- nenapomína, ale usmerňuje predkladaním alternatív,- učí žiakov klásť otázky a hľadať odpovede,-vedie žiakov k tomu aby najprv tvorili možnosti riešení a až potom ich hodnotili,-učí kritickému a hodnotiacemu mysleniu,-pri hodnotení práce nevychádza z predpokl. či žiak vie-nevie, ale snaží sa zistiť dosiahnutú úroveň,-viac povzbudzuje a chváli ako trestá. Výchova k tvorivosti je súčasťou vých. celej osobnosti čl. Tvorivosť je prirodzená podstata čl. Je to spôs., akým čl. reaguje na svoje okolie, vzťahy medzi ľuďmi, na svoje vn. pocity, prežívanie. Prostred. tvorivosti čl. vyjadruje svoje nálady, myšlienky, komunikuje s ľuď. Je to prostriedok sebavyjadrovania. Na zákl. tvorivých produktov žiakov si vychovávatelia môžu sformulovať obraz o ich psychickom rozpoložení. Tvoriv. je výsledkom spolupôs. dedičnosti a prostredia.<br />Tvorivosť sa obvykle vymedzuje ako schopnosť prinášať nové, pôvodné, neobvyklé riešenia, kt. sú zárovaň prijateľné.<br />Zložky tvorivého procesu:<br />- fluencia(schop. pohotovo a ľahko vytvoriť čo najviac riešení a náp<br />- flexibilita(schop. pružne vytvárať riešenia prob.)<br />- originalita(schop. prinášať nové, neobvyklé, dôvtipné rieš. prob.)<br />- redefinovanie(schop. dať myš. nový význam)<br />- senzitivita(citlivosť na prob.)<br />-elaborácia(schop. vidieť detaily)<br />Súčasti tvorivého procesu:<br />-intenzívan činn.(záčastňuje sa na nej fantázia, predstavivosť, myš. operácie, city, skúsenosti, záujmy...)<br />- špeciálna činn.(chápeme ju ako nový prístup, nové metódy. Čiže medzi človekom - subjektom- a produktom-objektom- dochádza k zmene ich vzáj. vzťahu. Túto zmenu spôsobuje vplyv prostredia na čl. a jeho vlastné prežívanie, jeho citlivosť voči okoliu. To následne vyvoláva u čl. potrebu vymyslieť niečo nové.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6942711514186045952?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-53537511509373877182008-09-28T16:29:00.001-07:002008-09-28T16:29:42.626-07:0013. Demokracia vo výchove a vzdelávaní – <br />Každá spoločnosť má na zreteli vlastnú budúcnosť, má vybudované sys. vých.-vdel. starostlivosti o deti a mládež. Moderný pg. svet dnes hľadá riešenia, ao zlepšiť vých. a vzdeláv. čl. Všeobecno-vzdelávacie koncepcie zlyhali na tom, že č. sa síce stal vzdelaným, informovaným, ale nie dobrým, ba ani múdrym. V súčasnej civilizácii nadobúdajú edukač. procesy čoraz viac na dôležitosti. Preto neustále vznikajú koncepcie vých. hľadajúce odpoveď na otázku, ako zlepšiť efektívnu sféru osobnosti, jej emocionálnu inteligenciu, jej etiku, mravnosť, zvýšiť jej kompetencie pre stresový a konfliktný život. Dnes je už evidentné, že vzdelanie sa stane najvýznam. odborom činn.na svete, pretože budúcnosť bude jednoznačne patriť vzdelaným a schopným jedincom. Zákl. poslaním moderného škol. sys. je poskytnúť žiakom takú formu výučby, kt. ich vyzbrojí profesionál. vedomosťami, potrebnými pre uplatnenie sa v praxi. Vzed. a vých. má byť človeku pomocou v situáciách, v ktorých sa stáva osobnosťou, osvojuje si roly a kultúrne dedičstvo spoločnosti. Vzdeláv. v súčasnej civilizácii je javom, kt. má jednak svoje národné zvláštnosti, ale zároveň mnohé spoločné, univerzálne rysy. Zásadných prob. vo sfére vzdeláv. je celá rada. Majú tú povahu, že sa v jednotl. krajinách prejavujú rozdielnou intenzitou a spoločens. potrebou. Vzdelávacia politika je dnes mohutne sa rozvíjajúca interdisciplinárna oblasť vedec. teórie a zároveň praktic. rozhodovania. Doposiaľ bolo vzdeláv. chápané prevažne ako osvojovanie sprostredkovaných, predom normatívne vymedzených obsahov, zbavených hodnôt a bezprostredných zážitkov, možností hľadania vlastnej cesty. Direktívne a autoritatívne riadenie determinuje vzdelanostnú cestu čl.., podporuje orientáciu na výkon, kde kognitívna dispozícia je kritériom úspešnosti žiaka. Do koncepcie vzdelania i jeho reálneho fungovania prenikajú nové progresívne prvky. Vzdelávanie už nie je chápané len ako účinná investícia do spoločens. rozvoja. Vo vzdelaní sú videné význam. rezervy pre hľadanie, rozvíjanie a kultiváciu ľudskej dimenzie sveta. Vzdelanie musí kultivovať č., využívať empirických skúseností, podporovať prirodzenú túžbu po poznávaní, učiť ako učiť, ako hodnotiť predkladané informácie, ako prežívať svoj vlastný život.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5353751150937387718?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-50833644039163607842008-09-28T16:28:00.002-07:002008-09-28T16:29:12.936-07:0012. Výchovné ideály v starovekom Grécku a Ríme – <br />Grécko- Z gréckych obcí významné postavenie dosiahla SPARTA a ATÉNY<br />Spartská výchova-výchovu riadil štát, kt. manipuloval so životom dieťaťa už od jeho nar. Vých. mala vojenský char., bola úplne verejná. Každý dosp. slobod. muž je vychovávateľom. Do 7. r. vých. prebieha v rodine. Po narodení dieťa prehliadli starší občania a len zdravé deti odovzdávali do rúk otca. Slabé deti a mrzákov usmrcovali. V 7. r sa chlapci dostávali do štát. výchov. ústavu. Tu sa pod dozorom tvrdých dozorcov učili vojenskému životu. Podrobovali sa skúške kryptea (boli odkázaní sami na seba). Mnohí pritom zomreli. V 18.-20.r vykonávali výcvik v efébiách . V 20.-30. vykonávali riadnu voj. službu. Až 30. roč. sa stali plnopráv.občanmi<br />Atémska vých.- bola diametrálne odlišná od vých v Sparte. Viac sa dbalo na vedomost. stránku, ako na telesnú. Venovali sa čítaniu, písaniu, počítaniu, geografii, astronómii, atď. - cie+ľom tejto vých. bola kalokagatia - harmonická vých. krásy tela, ale aj ducha. Vých neorganizoval štát, ale rodina. Školy mali súkrom. char., za vých. sa platilo. Štát mal len úlohu dozorcu nad priebehom vých. Do 7. r. vychovávali deti pestúnky (hrou), dievčatá ostali naďalej u pestúnok (podcenenie ženského pohlavia). Zákl. vzdelanie dostali v škole gramatistov a citaristov (7.-14.r. čít., gramatika, poézia, hudba, spev). Od 13. r. navštevovali palestru (zápasnícku školu). V 16. r. deti z bohatších rodín navštevovali gymnáziá (telesná aj duchovná príprava). V 18.r sa na dva roky stávali vojakmi (efébmi - nácviky so zbraňami a 1 rok vojenskej služby). V 20. r. boli plnoprávnymi občanmi.<br />Rím - mal odliš. politic. a hospodárs. podmienky ako Atény.<br />Rodinná vých. na počiatku Ríma - Rimania boli zástancovia rodinnej vých., pričom dôraz kládli rovnako na vých. roľníkov i bojovníkov. (do 7. r. matka, potom otec). 16. r. chlapci boli podrobení liberáliám (skúšky dospelosti), potom nasledovala verejná príprava na námestí Forum Romanum. Tu sa zoznamovali so záknmi napísanými na 12 tabuliach(učenie pravidlám správania)<br />Školy v republikánskom Ríme - prvé elementárne školy boli súkromné a nazývali sa ludi (hry). Na tieto školy nadväzpvali školy gramatistov. Vyšším stupňom boli školy rétorov. Ideál bola gramatico-literárna vých. Vznikali aj prvé špecifické školy pre prípravu učiteľov (pedagogiá). Do Ríma preniká grécke vzdelanie, preto sa v školách vyučuje po grécky.<br />Vých. v cisárskom Ríme - Systém je podobný ako v repub. Ríme, ale zmenil sa obsah a jeho ciele. Elementár. školy sa stali školou chudoby. Začali sa zakladať latinské školy. Postupne sa súkromné školy stávajú štátnymi. Zakladali sa vyššie odborné školy (právnické, medicínske, staviteľské). Vznikali aj ústavy na vých. dievčat. Vzniklo aj niekoľko nových univerzít a iných vysokých škôl. Pojem univerzita pochádza od cisára Hadriana.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5083364403916360784?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-58501575783707995752008-09-28T16:28:00.001-07:002008-09-28T16:28:40.439-07:0011. Špecifickosť pg ako teórie o výchovno-vzdelávacej čínnosti - <br />Špecifickosť spočíva v tom, že je úzko spätá s praktickou výchovou, avšak nemožno pojmy pg. a vých. zamieňať. Realiácia a výsledky vých. závisia do značnej miery od učiteľov a ostatných pg. pracovníkov. Význam pg. profesie je daný úlohou a významom aký spoločnosť v danom stupni svojho vývoja pripisuje výchove a vzdelaniu. Vých.-vzdel. proces je založený na existencii a vzájomnej prepojenosti 4. zákla. činiteľov: učiteľa, žiaka, učiva a podmienok vých.-vzdel- procesu. Medzi týmito činiteľmi existujú vzáj. vzťahy, ktorých kvalita ovplyvňuje celý proces výuky. <br /><br />Žiak - plní predovšetkým funkciu objektu, pretože práve k nemu je zameraná celá vých.-vzdel. činnosť. <br /><br />Učiteľ - plní vo vých.-vzdel. procese nasledujúce čínnosti:<br />1. konštruktívne, 2. organizačné, 3. komunikatívne, 4. diagnostické. Vo vzťahu k priebehu vyuč. procesu môžeme vyčleniť tieto funkcie učiteľových činností: plánovacia, motivačná, komunikatívna, riadiaca, organizačná, kontrolná a vyhodnocovacia. Dôležitým predpokladom úspechu vých.-vzdel. procesu je vytvorenie správneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom i medzi žiakmi navzáj.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5850157578370799575?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-9532204833897844822008-09-28T16:27:00.002-07:002008-09-28T16:28:08.924-07:007. Iniciácie ako prvotné výchovno-vzdelávacie aktivity –<br /> Iniciácie boli skúšky dospelosti, na ktorých sa zísťovala <br />pripravenosť odrastenej mládeže na vstup do života dospelých. Odrastená mládež sa zoskupovala do družín, žila vo vlastných príbytkoch na okraji sídlisk, sama sa živila a správala podľa vzoru dosp. V obd. dozrievania ich fyzic. a psychic. zdatnosť preverovali skúšaním (iniciácie), ale aj poúčaním a sústavnou prípravou na rovnocenný život v radoch dosp., na čo boli ustanovení osobit. učitelia, príp. učteľky spomedzí vážených mužov a žien. Iniciač. učitelia v osobitných, na to uspôsobených zriadeniach poúčali dospievajúcich iniciantov o otázkach, o kt. dosiaľ nemohli a nemali vedieť, napr. o intím. vzťahoch medzi dosp. mužmi a ženami, o manželskom živote...V iniciáciách ich zasväcovali aj do utajovaných rituál. obradov, poúčali o dejinách kmeňa, o jeho priateľoch, o bojoch a hrdinských tradíciách. V inic. zriadeniach sa takto dotvoril plánovaný obsah výchovy a vzdelávania mládeže pred jej vstupom do plného života. Veľký dôraz sa kládol i na mrav. vých.,na dodržiavanie prijatých mor. zásad. Osvojovali si aj poznat. nábož. povahy, rôzne rituál. ceremónie, tance, zaklínadlá ap., kt. boli tiež predmetom inic. skúšok. Inic. útrapy (pobyt v blízkosti dravej zveri, vystavenie slenč. páľavám al. mrazu, hladu, bitiu, vydlabávaniu zdravých zubov a pod.)sa povazovalí za prejavy hrdinskosti, chrabrosti a mužnosti. Do sústavného výcviku patrila aj fyz. príprava na úspeš. narábanie so zbraňou. No pestovali sa aj poznatky a zručnosti odborného rázu, napr. stavba sídel, domov a obyt. zriadení. Inic. boliv mnohom podobné nielen skúškam dospelosti, ale aj našim kvalifikačným stupňom na rôznych úrovniach, počnúc učňovskými školami. Char. črty iniciácií:- zámerné poúčanie; - skúška dospelosti (osobit. pre ch. a d.);- špecificky vyhradené miesto konania; - Sprievodcovia (tútori individuálni, spoloční); - ucelený obsah<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-953220483389784482?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-60867795101215892012008-09-28T16:27:00.001-07:002008-09-28T16:27:35.038-07:006. Vzdelávacie metódy a ich triedenie <br />metóda v pg znamená cestu, spôsob dosahovania vytýčených výchovnovzdel. cieľov. <br />Efektívne výsledky procesu vých. závisia od výberu vhod. metód.<br />Triedenie metód podľa funkcie:<br />1.Diagnostické - sú zamerané na poznávanie vychovávaného (pozorovanie, rozhovor, dotazník)<br />2. Výchovnovzdelávacie - umožňujú vychovávateľovy svoj výchovný zámer(motivačné, expozičné, fixačné, hodnotiace)<br />3. Výskumné -napomáhajú rozvoju vedeckého poznania( vedecké pozorovanie, experiment)<br />Komplexnejšia klasifikácia zákl. skupín metód:<br />- metódy slovné (monologické, dialogické, pís. prác, prác s učebnic)<br />- metódy názorné (pozorovanie predmetu, javov, predvádzanie, demonštrácia obrazov, projekcia statická a dynamic.) <br />- metódy praktické (nácvik pohybových a pracovných zručností)<br />Členienie z hľ. aktivity: informačné, samostat. práce, výskumu<br />Člen. z hľ. myš. operácií: porovnávacie, induktívne, deduktívne...<br />Člen.podľa fáz vyuč. proc.: motviačné, expozičné, fixačné, diagnostické, aplikačné<br />Vých. metódy: cvičenia, vysvetľovania, riešenia morál. dilém, príkladu, odmeňovania a trestania<br />Aktivizujúce met.: diskusné, situačné, inscenačné, didaktické <br />Pri výbere vhodných prostriedkov, foriem a metód musíme vychádzať zo zásad vých. procesu, z cieľa, kt. chceme dosiahnuť, z obsahu, z poznania objektu vých., z podmienok a možnosti, kt. pre realizáciu máme, z momentálnej situácie, atď.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6086779510121589201?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-65825020219489442892008-09-28T16:26:00.002-07:002008-09-28T16:27:12.007-07:005. Kurikulum a jeho osobitosti <br />- V demokrat. a vyspel. krajinách sa namiesto pojmov učivo, učebné osnovy, učebný plán, ohsah vzdeláv. používa komplexnejší pojem, a to kurikulum. Kurikulum zahŕňa rad základných otázok:<br />1. Prečo? - aký je vlastne zmysel vzdelania, aké sú očakávania spoločnosti vo vzťahu k vzdelaniu, v čom sú hodnoty, perspektívy vzdelania. Výsledkom skúmania je určenie alebo formulácia cieľa.<br />2. Koho? - vystihuje zvláštbnosti rôzneho druhu (sociálne, vekové, generačné, etnické typologické, sexuálne). Výsledkom sú charakteristiky učiacich sa.<br />3. Čo? - ide o analýzu poznania (vedeckého, umeleckého...). Výsledkom je určenie obsahu.<br />4. Kedy? - spresňujú sa otázky, v ktorom veku, v akej postupnosti, časovom rozsahu, v ktorom ročníku, v akých časových jednotkách, t.j. uvažuje sa o časových reláciách, optimálnych na osvojenie obsahu vzdelávania.<br />5. Ako? - rozpracúvajú sa vhodné stratégie učenia, učebné situácie, spôsoby interakcie a komunikácie, organizácie života v škole, triede, mimo školy. Tieto prvky sa vzťahujú na metódy a postupy výučby.<br />6. Podmienky? - tu sa uvažuje o legislatívnom rámci, riadení, financovaní vzdelávania, vybavenosti, učebnom prostredí, o spolupráci školy so širšou komunitou. Ide o rozpracovanie organizácie vzdelávania a výučby.<br />7. Aké efekty? - skúmajú sa funkcie a systém kritérií hodnotenia, jeho metódy a prezentácia výsledkov hodnotenia.<br />To je širš. poňatie kurikula, kt. sa vzťahovalo predovšet. k statickej podobe úroven výučby, t.j.projektu, al. plánu. Zistenie, že kvalitný program výučby ešte neznamená jej kvalitu-efektivitu, priviedlo výskumníkov k realizač. podobe výučby, realizač. dimenzii kurikula Porozumieť behu života v edukačnom prostr.napomáha konstrukt tzv.skrytého kurik. Skryté kurik.označuje určitú obl. vých. a vzdeláv.-protipol kurikula oficiálneho,plánovaného,zámerného.Ide<br />o skryté lekcie, kt. dáva škola a kt. nie sú vedené podľa oficiál. zámerov a plánov škols. systému, či učiteľov. Prostred skrytého kurik. sa darí lepší, hlbší vstup do života oboch aktérov na školskej scéne-učiteľov a žiakov- do mnohotvárnosti škols. diania. Výskum vedie k otázkam ako:-čo je skrytou lekciou pre žiaka?-schopnosť vydržať nudu;- čo z hľadis. žiakovho súč. života nemá výzmam?<br />-otázky strachu a jeho ovládnutia;-otáz. pochop. stratégie úspechu. Komplexné poňatie kurik. je teda nástrojom pochopenia škols. kultúry i možných zmien v edukač. prostr.Proces transfor. kurik. je súčasťou širších postupných forim vzdeláv. Je podmienený spoloč. vývojom ,zmenami funkcie školy, zmenami potrieb človeka. Teória a prax školy prináša množstvo modelov kurik., kt. sa dajú previesť na 2 zákl. typy: 1. Racionálny-výchádza z predpokl.,že vzdeláv. aktivity sú orientované na predom vymedzené ciele. <br />2. Participačný(ústretový)-predpokladá, že hl. prob. je vytvorenie podmienok pre interakciu medzi žiakom a obsahom. Význam. momentom nového kurik. sú nedzipredmetové témy, globálna vých., vých. k europánstvu, vých, spotrebiteľov, profes. orientácia...<br />Zákl. rysy kurikulárnej polititky: (názov má participačná)<br />- viacúrovňovosť -kurik. sa tvorí na 3. zákl. úrov. (stát,škola,trieda)<br />- vzrast monitorujúcej úlohy štátu - štát robí rozhodnutia o národno rámci kurik.,zisťuje jeho plnenia.<br />- systém hodnotenia a skúšok ako výstup. štandardov (tento systém je nezávislý na škole a slúži ako nástroj pre zachovanie dostatoč. priestoru pre kurikulárnu diverziu a priepustnosti škôl)<br />- ťažiskom tvorby kurik sa stáva škola - realizácia a zodpovednosť za kvalitu je plne v kompetencii škôl.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6582502021948944289?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-15007147584701204752008-09-28T16:26:00.001-07:002008-09-28T16:26:46.291-07:004. Vzdelanie a jeho formy<br /> - systém vedomostí, zručností, návykov, postojov, názorov a presvedčenia človeka a určitú úroveň rozvoja jeho schopností, potrieb, motívov a záujmov, ktoré boli dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovnovzelávacieho procesu.<br /><br />Hľadiská vzdelania:<br />1. vzdelanie ako postoj ku skutočnosti<br />2.ako výsledok akejkoľvek výchovnej práce<br />3. ako proce osvojov. a sprostredkov. vedomos, zruč, zvyk. a návyk.<br />4. Vzdelanie ako posledný stav procesu vzdelávania.<br /><br />Rozsah vzdel tvorí množstvo infor. o najrôz. stránkach skutočnosti.<br /><br />Kvalitu vzdelania hodnotíme z viacerých hľadísk:<br />- zameranie vzdel. na určitú oblasť skutočnosti;- ucelenosť vzdel.<br />- jeho akcieschopnosť;- vplyv vzdelania na osobnosť a na jej rozvoj<br /><br />Druhy vzdelania - základ, všeobec, odborné, stredoškol.,vysokoškol.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1500714758470120475?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-61957132734615534872008-09-28T16:25:00.004-07:002008-09-28T16:26:18.468-07:002. Vyučovanie <br />- je zámerné (cieľavedomé) a systematické pôsobenie učiteľa na žiaka s cieľom vštepiť mi isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobných vlastností v súlade s požiadavkami spoločnosti.<br />Základ vyučovania je vyučovacia hodina. Je potrebné si uvedomiť, že pôsobenie učiteľa na žiaka bez žiakovej psychickej a fyzickej aktivity (vnútornej i vonkajšej) je neefektívne a nespĺňa svoj cieľ. Preto sa od učiteľa vyžaduje, aby bol určitým stimulátorom žiakovej aktivity, používal rôzne aktivizačné formy a metódy, rôznorodú motiváciu a aby vyučovanie nebolo poznačené stereotypnosťou.<br /><br />3. Vyuč. proces a jeho etapy<br />- chápeme ho ako dialektický vzťah medzi aktivitami základných komponentov: - obsahu vyuč. (obsahu vzdelania, ktorý škola z hľadiska svojich cieľov sprostredkuje) - činn. učiteľa a činnosti žiaka či žiakov (tento proces plní funkcie: informatívnu, formatívnu, inštrumentálnu a rozvíjaciu)<br />Skladá sa z troch zákl. komponentov:<br />1. obsah vyučovania;2. činnosti učiteľa a činnosti žiakov; 3. vých. stránka vyučovacieho procesu<br />Vyučovací proces je:<br />• preoces cieľavedome riadený -riadiace zložka (učiteľ) sprostredkuje infor. s cieľom zmeniť správanie či spôsob činn. zložky riadenej (žiak, žiaci)<br />• proces sociálny - vyznačuje sa interakciou medzi učiteľom a žiakom (skupinou žiakov) a interakciou žiakov v triede. Tieto vzáj. vzťahy ovplyvňujú priebeh i výsledky vyuč. procesu kladne alebo negatívne<br />• proces vých-vzdel. - každý vyuč. proces plní okrem vzdelávacích cieľov aj ciele výchovné, ktoré sa prejavujú formatívnym vplyvom na rozvoj celej osobnosti žiaka, na rozvoj jeho schop, vlastností, záujmov, citov, motívov, názorov, postojov, spôsobov správania atď.<br />Etapy: 1. Motivač. fáza-prípr. žiaka na aktívne osvojenie si učiva (motiv. učenia, poznanie individ. osobitoatí žiaka, vytvor. optim. pod. pre úspeš. priebeh vyuč. procesu 2. Expozičná fáza-oboznámenie s novými infor. a na zákl. cieľaved. pôsob. učiteľa a vlast. aktívnej účasti si žiaci osvojujú nové poznat.,zručnos.,návyky. Fixačná Fáza-opak. a upevňov. osvojeného učeb. materiálu;<br />4. Diagnostická fáza-preverovanie osvojených poznatkov slúži na upevnenie zapamätanej látky.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6195713273461553487?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-62078602856809028792008-09-28T16:25:00.003-07:002008-09-28T16:25:54.005-07:004. Dedičnosť, prostredie a ich vplyv na formovanie osobnosti<br /><br />Dedičnosť - vnútorný činiteľ rozvoja osobnosti.<br />- určité vrodené dispozície, kt. sú v súčinnosti s prostredím.<br />Pod dedičnosťou rozumieme tendencie organizmu zachovať a odovzdávať znaky a vlastnosti s rodičovského pokolenia na potomstvo. Dedičnosť určuje napr. anatomickú a fyziologickú štruktúru ľudského organizmu, pohlavie, rôzne individuálne zvláštnosti, stavbu mozgu, typ vyššej nervovej sústavy atď. Pre človeka je dôležitá predovšetkým tvárnosť jeho nervovej sústavy, ktorá je zároveň podmienkou učenia, výchovy a rozvoja dispozícií pre psychický vývin.<br />Prostredie - vonkajší činiteľ vývoja osobnosti.<br />Prostredím vo vývine človeka rozumieme vplyvy, pomocou ktorých človek získava skúsenosti s prírodnými a sociálnymi javmi a ktoré sa v istom stupni zúčastňujú na duševnom stvárňovaní a vývine jeho osobnosti.Vplyv prostredia nemôžeme chápať izolovane, nezávisle od iných činiteľov. Medzi jednotlivcom a prostredím existuje určitá interakcia, ktorá má zložitý charakter. Človek sa neprispôsobuje svojmu okoliu pasívne, ale aktívne zasahuje do svojho prostredia, mení ho a takto zmenené prostredie potom spätne vplýva na samotného človeka. Jednotlivé vplyvy prostredia človek nepríjma rovnako. Tieto vplyvy majú rozličný charakter a intenzitu.<br />Typy prostredia: Prírodné, Spoločenské, kultúrne, výchovné<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-6207860285680902879?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-7206238608458696252008-09-28T16:25:00.001-07:002008-09-28T16:25:28.518-07:003.Charakteristika pg. kategórie ceiľa vo výchove <br /><br /> Cieľ výchovy ako kategória je pomerne zložitá a obsahovo dynamická, je podmienená súvislosťami a procesmi materiálneho sveta. Cieľ ako kategória nemôže byť raz a navždy daný. Konkretízácia výchov.cieľa sa obvykle označuje ako úlohy výchovy. K takýmto úlohám patria napr. požiadavky:<br />- prispievať k špecifickému formovaniu pozit. dušev. a teles. vlastností osobnosti, k jej mravnému formovaniu v duchu demokracie a všeľudských hodnôt,<br />- poskytovať členom spoločnosti také podnety, kt. by im umožnili pochopiť jeden druhého, osvojiť si spoločensky akceptovateľné spôsoby vzáj. komunikácie pri hľadaní možností na sebarozvoj a sebauplatnenie.<br />- umožňovať rozvoj tvorivosti vytváraním podmienok pre tvorivú činnosť<br />- umožňovať rozvoj špecifických záujmov, schopností, nadania a talentu a tým napomáhať ich profesijnej orientácii.<br />- vytvárať podmienky na uplatnenie vedomostí získaných v škole v praktickej činnosti, a tým prispievať k spojeniu so životom.<br />- vytvárať podmienky a viesť k užitočnému využívaniu voľného času.<br />Každá ľuds. činn. smeruje k určitým cieľom. Ak má táto čin. priniesť dobré výsledky, musí sa odvíjať podľa určitých plánov. Platí to aj pre vých. Vých. ciele dávajú činn. vychovávateľa aj vychovávaného jasný smer. Tieto ciele vyvodzujeme zo súč. aj budúcich potrieb spoločnos. a jednotlivca. Pri vymedzovaní cieľov berieme do úvahy tieto kategórie: spoloč. požiadav., možnosti spol., možnosti čl., medze spol. a čl. Podmienky. realiz. cieľov: biologicko-fyziologicke(dedič.vlast., biol. prostr.; psychicko-intelektuálne (schop.,temperament,vôľa, charakter); sociálne(atmosf. doby, spo loč., polit.,ekon. stav, rodin. prostr.<br />Faktory podmiňujúce zmenu vých.činiteľov: - F. chápania obrazu čl.;jeho postavenia, zmyslu života; - obl. polit. vládnutia, - ekon F.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-720623860845869625?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-19359874664765700012008-09-28T16:24:00.000-07:002008-09-28T16:25:03.937-07:002. Pedagogika a iné vedné disciplíny:<br /><br />• filozofia- ped. sa dlhé stáročia rozvíjala ako súčasť filozofie. Až v 19. stor. sa z nej postupne vyčleňuje. Ped. je dnes už samostat. vednou disc., ktorá sa však opiera o fil. pri riešní niektorých úloh a problémov<br />• sociológia- Vzájomné vzťahy ped. a sociol. vyplývajú už zo samotného vymedzenia výchovy ako procesu spoločenského a sociálneho<br />• psychológia- Jednotlivé psy. vedy pomáhajú ped. poznávať objekt výchovy a hľadať najefektívnejšie metódy, formy a prostriedky výchovy a vzdelávania. Psy. pomohla ped. k tomu, aby pochopila, že dieťa nie je len objektom výchovného pôsobenia, ale je i jeho subjektom, spolutvorcom a aktívnym činiteľom.<br />• etika- Úlohou výchovy je rozvoj mravných stránok osobnosti<br />• logika- Pre ped. sú dôležité kategórie z logiky ako: pojem, súd a úsudok, štruktúra myslenia, dedukcia, logická analýza, teória definície, vyroku, tvrdenia, otázky indukcie a iné.<br /> estetika- vo výchove má význam pre utváranie vzťahu človeka k sebe samému, k prírode a k iným ľuďom. Výsledkom je estetický zážitok<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-1935987466476570001?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-33502604174676729232008-09-28T16:23:00.000-07:002008-09-28T16:24:33.569-07:001. Vymedzenie predmetu pedagogiky<br /><br />a) sú to javy, ktoré patria vede o výchove a ktoré neskúma žiadna iná disciplína. Jedná sa o vytýčenie cieľov, obsahu výchovy a vzdelania, procesuálnu stránku výchovy: zásady, metódy formy a prostriedky výchovy a vzdelania<br />b) javy, ktoré bezprostredne súvisia a podmieňujú výchovno-vzdelávací proces, ale sú predmetom skúmania aj iných vied: sociálne podmienky výchovy, biologický a psychosomatický vývoj osobnosti.<br />Význam pg - Pedagogika má význam nielen pre odborníkov v pedagogike ale aj pre širokú verejnosť. Je to ovplyvnené tým, že výchova je problémom celospoločenským. Pedagogika je teoretickým zdrojom pre praktickú výchovnovzdelávaciu činnosť. Súčasne prax svojimi výchovnými podnetmi obohacuje existujúcu pedagogickú teóriu. Pedagogická teória napomáha pri rozpracovaní otázok metodík jednotlivých vyučovacích predmetov. Súčasne umožňuje skvalitňovať profesionálnu prípravu učiteľov, vychovávateľov a ostatných výchovných pracovníkov.<br />-plní metodickú funkciu - na zákl. optimál. výberu uplatňuje zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy (formuluje výchovnovzdelávacie postupy)<br />-význam spočíva aj v normatívnej oblasti tým, že napomáha pri tvorbe cieľa a obsahu výchovy a vyučovania. Berie pri tom do úvahy historické a národné aspekty, ako aj biologicko-psychologické osobitosti jedinca.<br />Význam štúdia pg.- rozvíja ped. myslenie a výtvára správne predstavy o zložitej ped. realite.<br />- má za cieľ vzbudiť u budúcich učiteľov záujem o pg. prácu, vytvárať pg. etiku, spočívajúcu v zodpovednosti za výchovu detí a mládeže.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3350260417467672923?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-89992227650089991142008-09-28T16:22:00.002-07:002008-09-28T16:23:09.199-07:00Členenie akusticko-taktilných komunikačných systémov:<br />Písmo na dlaň a prsty ruky – (Lormova abeceda) na dorozumievanie sa so slepo-hluchými. Jednotlivé písmenká sa sprostredkúvavajú postihnutým pomocou bodového al. pohybového stlačenia istej časti palca, štyroch prstov, resp dlane na ich ruke. <br />Pohybovo-dotyková komunikácia - <br />Braillovo písmo – (Braillova bodová abeceda)- na písomné dorozumievanie sa medzi nevidiacimi. 1-5 bodov reliéfne vyrazených. 6 bodová schéma v dvoch radoch pod seba umiestnených troch bodiek. (63 kombinácií).<br />Aplikácia Braillových znakov na prsty ruky – u hluchoslepých. Na prostredník a ukazovák sa stláčaním na príslušné miesta na prstoch naznačujú písmená Braillovej abecedy. <br />Reliéfne pomôcky – <br /><br />Členenie opticko-akustických a vibračných komunikačných systémov.:<br />Orálna komunikácia – (partikulovaná reč) bežný prostriedok komunikácie. U intaktnej populácie je to najfrekventovanejší prostriedok komunikácie. <br />Totálna komunikácia - (súkromný dorozumievací systém sluchovo postihnutých) použitie všetkých doteraz známych metód a prostriedkov komunikácie.<br />Komunikácia pomocou elektroakustických prostriedkov – do komunikačného procesu s zapojené rôzne zosilňovacie elektroakustické prístroje individuálneho či skupinového charakteru. <br />Komunikácia pomocou vibračných zariadení - zosilnenie pocitov na citlivých miestach ľudského tela pomocou prístroja.<br /><br />------------------------------------------------<br />Viacnásobné postihnutie (Vašek 1996)<br />VNP je aktuálny, relatívne trvalý stav jedinca, pri ktorom súčasne viacero faktorov negatívne ovpyvňuje v oblasti motorickej, senzorickej, mentálnej príjem spracovanie, uchovanie, sprostredkovanie a zmysluplné využívanie informácií, čo má dopad na kognitívne, komunikačné, motorické alebo psychosociálne správanie jedinca. Pri viacnásobnom postihnutí spravidla v dôsledku pôsobenia viacerých limitujúcich faktorov sa môžu teda vyskytovať ťažkosti v recepcii informácie, pri centrálnom spracovaní alebo pri expresii, tiež v ich kombinácii. Viacnásobné postihnutie sa môže vyskytovať v rôznych početných variáciách, v rámci ktorých interindividuálne rozdiely vyžadujú prísne individuálny prístup.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8999222765008999114?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-80670209665491612012008-09-28T16:22:00.001-07:002008-09-28T16:22:35.084-07:00Alternatívna komunikácia – používa sa ako náhrada hovorenej reči. <br />Delenie alternatívnych systémov:<br /> - dynamické (daktylotika, posunky, Makaton) <br /> - statické (piktogramy, obrazy, systém bliss a pod.)<br /><br />Komunikačné systémy sa členia podľa toho, ktoré senzorické kanály sú nosné pri sprostredkovaní informácie.<br />Členenie optických komunikačných systémov:<br />Mimicko-gestikulačná komunikácia – akusticky sprevádzaná. Z nej sa vytvára artikulovaná zvuková reč.<br />Posunková komunikácia – prirodzený dorozumievací jazyk nepočujúcich. Opticko-manuálny jazyk, ktorého zákl. komponentom sú posunky. <br />Daktylotická komunikácia – Prstová abeceda – na dorozumievanie nepočujúcich. Jednotlivé písmená (hlásky) sa znázorňujú dohodnutými formami zloženia prstov jednej ruky. Požíva sa pri začiatočnej fáze rečovej výchovy nepočujúcich detí, a to popri posunkovej a orálnej reči, resp. ako príprava pre orálnu reč alebo jej doplnok. <br />Písaná reč -<br />Znakové systémy – Znaková reč (chirografia)- systém manuálnych znakov, kt. slúžia na uľahčenie a spresnenie odzerania z úst hovoriaceho, a to používaním doplňujúcich znakov (prstovej abecedy, ideografických znakov). Ide o systém informácií vytvorený súčasnou polohou perí a ruky. <br />Odzeranie – dešifrovanie hlások z pozície perí hovoriaceho.<br />Pohyby tela -<br />Komplexné komunikačné systémy – môžu sprostredkovať informácie pomocou globálnych znakov (piktogramy..) Sem patrí aj rébus = systém ľahko poznateľných jednoduchých obrázkových symbolov. (Peabodyho program čítania rébusov). <br />Blissov dorozumievací systém –sústava grafických, obrázkových alebo abstraktných znakov a symbolov- jednotlivec vyberá alebo ukazuje tie, kombináciou ktorých môže vyjadriť a sprostredkovať nejakú svoju myšlienku. <br />Dorozumievací systém MAKATON – jazykový program, kt. využíva znaky doplnené hovorenou rečou a symbolmi. Znaky MAKATONU s v podstate totožné s posunkami nepočujúcich. Symboly v zovšeobecnej forme zastupujú reálne osoby a predstavy. Sprostredkovanie informácií sa realizuje znakom (posunkom), artikulovaným slovom a symbolom.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8067020966549161201?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-3821399211222424032008-09-28T16:21:00.002-07:002008-09-28T16:22:09.877-07:00Náčrt obsahu:<br />........................................................................................<br />Komunikácia = sprostredkovanie významov. <br />Najbežnejšie formy: <br /><br />a) verbálna<br />-slovná hovorená, písaná, ukázaná) – sprostredkovanie<br /> sov, pojmov významov. <br />-artikulovanou rečou – hláskami (fonémy),<br />-písanou rečou – písmenkami – (grafémy),<br />-prstovou abecedou –(daktilotika),<br />-dotyky prstov – (braillovým písmom) –bodové písmo<br />-chirogarickými znakmi,<br />-značky (symboly vyjadrujúce pojmy)<br /><br />b) nonverbálna – mimoslovná . Patria k nej druhy:<br />-proxemika (približovanie, vzďaľovanie)<br />-haptika (dotyky)<br />-posturika (fyzické postoje),<br />-kinezika (mimovoľné pohyby),<br />-gestika (pohyby rúk, nôh, hlavy a pod.),<br />-mimika (výraz tváre),<br />-parlingvistika (akustické prejavy).<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-382139921122242403?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-54951684431634067942008-09-28T16:21:00.001-07:002008-09-28T16:21:41.115-07:0013. Frekventované zdravotné oslabenia a ochorenia v kombináciách <br />Zdravotné postihnutie - <br />Príčiny, výskyt a dôsledky takejto kombinácie postihnutí – <br /> <br />14. Frekventované emocionálne a sociálne narušenia v kombinácii<br />Problematika duševných ochorení a porúch v kombinácii <br />Problém duševných chorôb u obyvateľov ÚSS <br /><br />15. Individuálne edukačné programy pre viacnásobne postihnutých – <br />Jedným zo spôsobov modifikácie obsahu edukácie je vypracovávanie individuálnych vzdelávacích (edukačných) programov. Tento spôsob modifikácie sa zvyčajne uplatňuje vtedy, ak žiak nie je spôsobilý ani pri miernej redukcii obsahu daného predmetu či výchovy osvojiť si jeho podstatné súčasti. Pojmom „individuálny“ je vyjadrené to, že takýto edukačný program, zostavený na základe špec.ped. diagnostiky, umožňuje dieťaťu postupovať podľa jeho schopností, rešpektuje špecifiká zohľadňuje tempo postupu dieťaťa. Inak povedané, svojou pružnosťou podľa potrieb a schopností dieťaťa zamedzuje jeho edukačný neúspech. <br /><br />Ciele, využitie – takýto spôsob individualizácie obsahu edukácie sa javí najvhodnejší, a to najmä pre jednotlivcov s ťažšími stupňami postihnutí, s jedným ťažším postihnutím v kombinácii s menej závažnými, ako aj pre viacnásobne postihnutých s ľahšími stupňami stihnutí, ktorí sa edukujú integrovane alebo čiastočne integrovane v bežných školách. <br />Princípy tvorby – metódy používané v edukácii VNP by mali byť čo najviac optimalizované, a zároveň by mali spĺňať požiadavku špecifickosti. Len tak možno prostredníctvom nich dosiahnuť pri veľmi variabilných prejavoch kombinovaného postihnutia a jeho dôsledkov na edukačný proces stanovený edukačný cieľ.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-5495168443163406794?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-88589517477580491782008-09-28T16:20:00.002-07:002008-09-28T16:21:04.893-07:0010. Frekventované zrakové postihnutia kombinujúce sa s mentálnou retardáciou <br /><br />Príčiny, približný výskyt a dôsledky takejto kombinácie postihnutí<br /><br />Niektoré možnosti špeciálnopedagogickej diagnostiky takejto kombinácie postihnutí <br /><br />Niektoré možnosti vychovávateľa pri reedukácii zraku postihnutých <br /><br />11. Systém škôl a zariadení pre deti, ktoré sú zároveň mentálne a zrakovo postihnuté –<br />Obsahová a organizačná koncepcia týchto škôl a zariadení –<br />Niektoré špeciálnopedagogické edukačné metódy využívané vo výchove a vzdelávaní takto viacnásobne postihnutých <br />Kompenzačná a didaktická technika <br /><br />12. Frekventované telesné postihnutia v kombinácii s inými postihnutiami <br />=Telesné postihnutie = spravidla ide o anomálie takého stupňa, že odlišujú jedinca od ostatných (deformácie chrbtice, znetvorenie kĺbov, končatín, poruchy tvaru lebky, znetvorujúce poruchy, poruchy vývinu kostí, rázštepy atď. (Vašek)<br />=chyba, porucha, postihnutie pohybového a nosného ústrojenstva (svaly, kosti, kĺby, šľachy, príslušné cievy) a nervového ústrojenstva, ktoré sa prejavuj porušenou hybnosťou. (Kollárová) Delenie z hľadiska ŠV:<br />a) vrodené a získané telesné postihnutia<br />b) telesné postihnutia cerebrálneho a noncerebrálneho typu. <br />TP dieťa má obmedzené pohybové možnosti.<br />Tri závažné príznaky telesného postihnutia: 1- Poruchy osobnosti, 2-Psychické osobitosti, 3-Nervové poruchy.<br />=Zdravotné postihnutie: - jednotlivci s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave, kvôli ktorým ich edukácia musí byť špeciálna (rôzne dlhé trvanie) a je u nich zaznamenaná potreba výchovnej rehabilitácie. <br />=Zdravotné oslabenie: - tie deti, ktoré sa z dôvodu liečenia alebo doliečovania nachádzajú v detských liečebniach či ozdravovniach a vyžadujú si špeciálnu vých. rehabilitáciu. <br />=Choroba: - porucha rovnováhy organizmu s prostredím. Choré deti sú z dôvodu dlhodobého narušenia vnútornej rovnováhy organizmu, alebo medzi organizmom a prostredím, hospitalizované v zdravot. Zariadeniach, a preto nemôžu byť v bežných školách. Ich vých. rehabilitácia sa potom sústreďuje na edukačné ciele, ako aj na pozitívne výchovné a terapeutické pôsobenie. <br /><br />Príčiny, výskyt a dôsledky takejto kombinácie postihnutí – <br />Niektoré metódy špeciálnej výchovy takto postihnutých –<br />Kompenzačná technika a pomôcky – <br />Detská mozgová obrna –<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8858951747758049178?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-82065142199497033972008-09-28T16:20:00.001-07:002008-09-28T16:20:35.510-07:009. Možnosti kombinácií sluchových a zrakových postihnutí<br />Hlucho-slepota je súčasné postihnutie zraku a sluchu, ktoré ale neznamená jednoduché sčítanie hluchoty a slepoty. Vzhľadom na to, že sú poškodené oba zmysly, jeden môže kompenzovať výpadok druhého nedostatočne alebo ho vôbec nemožno nahradiť. Príjem vnemov len hmatom, chuťou, čuchom. <br />Osoby postihnuté hlucho-slepotou tvoria veľmi rôznorodú skupinu (vrodená porucha zraku a sluchu, získaná hluchoslepota – vrodená hluchota, získaná slepota, vrodená slepota, získaná hluchota, získaná slepota a hluchota). <br />Stupne poškodenia zraku a sluchu:<br />1. totálne hlucho-slepé<br />2. osoby s praktickou hlucho-slepotou<br />3. hluché so zvyškami zraku<br />4. slepé so zvyškami sluchu<br />5. osoby slabozraké nedoslýchavé<br />Problematika edukácie slepohluchých detí<br />Pri výchove sa používa individuálny program vychádzajúci z telesného a duševného rozvoja. <br />Výchovno-vzdelávací proces je rozdelený do týchto skupín:<br />1. komunikácia<br />2. rozvoj emocionálno-sociálnych zručností,<br />3. priestorová orientácia a samostatný pohyb<br />4. kompenzácia zručnosti<br />5. kognitívne zručnosti<br />6. rozvoj hrubej motoriky<br />7. rozvoj jemnej motoriky <br />8. sebaobslužné činnosti <br />Vo výchovno-vzdelávacom procese sa používa zásada primeranosti, postupnosti, názornosti cez hmat, čuch, zrak a sluch. <br />Komunikácia – pomocou symbolov a posunkov. Pri komunikácii sa používajú sa konkrétne predmety na ilustráciu denného rozvrhu žiaka. <br />Možnosti riešenia tejto problematiky uplatňované v zahraničí<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8206514219949703397?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-36965820811814548092008-09-28T16:19:00.002-07:002008-09-28T16:20:10.779-07:007. Najčastejšie sa vyskytujúce narušenia komunikačnej schopnosti v kombinácii s mentálnou retardáciou <br />Pri viacnásobnom poškodení je dôležitý charakter poškodenia, ako aj jeho rozsah a stupeň. <br />Ak niekto nerozpráva a telesné poškodenie mu znemožňuje primerané využitie prostriedkov, ako je „reč tela“, mimiky, gestá atď., potom sa jedinec sa stne jedincom s narušenou komunikáciou. <br />Pre nehovoriacich ľudí, u ktorých sa k nedostatku reči pridruží aj telesné poškodenie (príp. ľahká –ťažká mentálna retardácia), je veľmi malá možnosť na to, aby si svoje komunikačné schopnosti vyskúšali, aj preto, lebo ľudská spoločnosť považuje reč za „normálny komunikačný kanál“. <br /><br />Možnosti špeciálno-pedagogickej diagnostiky týchto narušení <br /><br />Možnosti vychovávateľa pri reedukácii narušenej komunikačnej schopnosti <br /><br />Zamerane, princípy, metódy a pomôcky individuálnej logopedickej starostlivosti <br /><br />8. Najčastejšie sa vyskytujúce sluchové postihnutia v kombinácii s mentálnou retardáciou <br />Zákl. princípy a metódy tvorenia a rozvíjania reči a budovania komunikačných systémov u takto postihnutých <br />Nedoslýchaví s ľahkou MR<br />Dokážu si osvojiť reč sluchom, resp. sluchovým prístrojom. Počutá reč ovplyvňuje ich správanie. Proces osvojenia si reči a učenie je obmedzené a slovná zásoba, ako i myslenie je ochudobnené. Žiaci - poznatky na nižšej úrovni – hlavne tie, ktoré budú potrebovať v praktickom živote. <br />Sluchovo postihnutí s ľahkou MR<br />Rozhodujúci význam tu má komunikácia a osvojenie si reči- jazyka. Rozvoj komunikácie je cieľom aj prostriedkom vzdelávania. Úlohou edukačného procesu je poznávanie najjednoduchších poznatkov. Reč – výrazne štruktúrovaná, redukovaná – uplatnenie na jednoduchej úrovni. Učebný proces –pomalší, vyžaduje stále opakovanie a korigovanie, zúžený rozsah učebnej látky. Výchova reči – čítanie z úst, učenie výslovnosti, výchova sluchu (pomalšie tempo, náhradné techniky – posunková reč, prstová abeceda). <br />Sluchovo postihnutí so strednou MR<br />Extrémne obmedzenie schopnosti učenia, aj sociálneho prispôsobenia. Učenie začíname senzomotorickým rozvojom s podnetmi z okolia, ako aj správnym vysvetľovaním a využívaním znakov. Sú schopní si osvojiť základné znaky potrebné na každodenný život. Niekoľko žiakov možno naučiť jednoduchým slovám a stereotypným vetám. Niektorých žiakov možno naučiť jednoduchým slovám a stereotypným vetám. <br /><br />Možnosti špec. pedag., medicínskej a psychologickej diagnostiky takejto kombinácie postihnutí <br /><br />Možnosti využívania techník rôznych komunikačných systémov a augmentatívnej komunikácie u takto postihnutých<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3696582081181454809?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-739021466674597732008-09-28T16:19:00.001-07:002008-09-28T16:19:40.639-07:00Komunikačné možnosti u VNP<br /><br />Bazálna stimulácia - tvoria ju tieto základné postupy:<br />= pomocou senzoriky vytvoriť systematický vzťah<br />= cez skúsenosti s predmetmi vybudovať činnostné schémy<br />= cez taktilné a telesné kontakty vybudovať citový vzťah <br />bazálna stimulácia uskutočňuje formou taktilných a telesných kontaktov. Ich úlohou je získavanie skúseností z okolia a vnímanie a spracovanie podnetu. <br />Postihnutý má 3 formy skúseností:<br />- negatívne skúsenosti,<br />- pozitívne skúsenosti,<br />- nedostatok skúseností.<br />Nedostatok skúseností alebo negatívne skúsenosti môžu viesť k nedôvere ku okoliu, cvičenia orientované na telo môžu pomôcť jeho otvoreniu sa ku okoliu. <br /><br />Augmentatívna komunikácia - komunikačná technika ktorou nahrádzame alebo dopĺňame bežnú komunikáciu <br /> (reč, mimika, gestá, písmo). <br />Augmentatívna komunikácia sa používa u tých jedincov, u ktorých sa vyskytujú určité komunikatívne spôsobilosti, ale tieto spôsobilosti sú nedostačujúce, a teda pomocou augumentatívnych systémov ich treba zvýšiť. <br />Reč je najúčinnejším komunikačným prostriedkom a sa reč jedinca čo aj najjednoduchším spôsobom začne rozvíjať, alebo zlepší, jedinec inštinktívne siahne po tomto komunikačnom prostriedku. <br />Pri nedostatku verbálnej komunikácie (reč) uplatňujeme tzv. augmentatívnu komunikáciu: (s pomôckami alebo bez nich). <br />Komunikácia pomocou pomôcok – požívame pomôcky a zariadenia (piktogramy, kresby, fotografie, písané texty, počítacie stroje prispôsobené osobným potrebám ľudí po úrazoch). <br />Komunikácia bez pomôcok – významnú úlohu tu majú znaky rúk.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-73902146667459773?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-86939994850100888292008-09-28T16:18:00.002-07:002008-09-28T16:19:15.000-07:00Potreba ľudskej komunikácie:<br />1. komunikácia a reč je dôležitou podmienkou v kognitívnom vývine dieťaťa.<br />2. Odovzdávanie kultúrnych statkov nie je možné bez komunikácie.<br />3. Príslušnosť k skupine je zabezpečená predovšetkým rečou.<br />4. Komunikácia je potrebná na to, aby človek mohol pôsobiť na svoje prostredie a kontrolovať ho. <br />Podmienky komunikácie reči<br />Bezrečovosťou nazývame tie stavy, ktorých reč prechodne alebo stabilne – neuspokojí komunikačné potreby jedinca a tento stav nie je spôsobený poruchou sluchu.<br />Extrémne komunikačné poruchy sú často spojené s poškodením nasledovných oblastí:<br />- kognitívnej oblasti<br />- senzomotorickej (hluchota, slepota,, slepo-hluchota), <br />- neurologické poškodenie,<br />- v emocionálnej oblasti (mutizmus)<br />- poškodenie rečového aparátu.<br /><br />U rečovo postihnutého dieťaťa je vývin v prvopočiatkoch rovnakých s normálnym, len neskôr porucha reči negatívne ovplyvňuje všeobecný vývin. Tento vývin však možno ovplyvniť nápravou rečovej poruchy. <br />MR majú všeobecný vývin narušený, čo narúša aj vývin reči. Spôsobuje to sekundárnu poruchu reči, ktorá má spätne vplyv na mentálne postihnutie, a tým sa stáva prekážkou všeobecného vývinu. Preto izolovaným rozvíjaním nemôžeme dosiahnuť výsledky, treba sa snažiť o všeobecný rozvoj.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8693999485010088829?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-36366038135856573812008-09-28T16:18:00.001-07:002008-09-28T16:18:49.748-07:006. Komunikačné systémy viacnásobne postihnutých <br /><br />Komunikácia – sprostredkovanie informácií medzi systémami. V ľudskej spoločnosti ide o interpersonálnu sociálnu komunikáciu. <br />Informácia - oznámenie, údaj správa, ktorí príjemcovi odstráni, alebo zúži mieru neurčitosti, ktorá sa týkala informácie pre jej prijatím. <br />Prijatie informácie pozostáva z jej percepcie, dekódovania, uloženia, následného vybavenia si a pokračuje jeho adekvátnym použitím. <br />U VNP môže byť informačný kolobeh sťažený (znemožnený) z dôvodu senzorických či kognitívnych bariér, ale aj nedostatkami v oblasti motoriky a emočne-vôľovej oblasti. <br />Pri viacnásobnom poškodení je dôležitý charakter poškodenia, ako aj jeho rozsah a stupeň. <br />Ak niekto nerozpráva a telesné poškodenie mu znemožňuje primerané využitie prostriedkov , ako je „reč tela“, mimiky, gestá atd., potom sa jedinec stane jedincom s narušenou komunikáciou. <br />Typológia Muhl (1990) osoby, so znakmi viacnásobného postihnutia a organickej poruchy, ktorí vo vývoji komunikácie vykazujú odlišné charkteristiky, ako je bežný priemer: <br />1. Mentálne postihnutí, ktorí si neosvoja, alebo si len čiastočne osvoja reč, ale iná porucha motoriky, zmyslov, resp. psychiky nie je u nich diagnostikovaná. <br />2. Ktorí majú popri tom i poruchy motoriky;<br />3. Ktorí majú popri tom zrakovú poruchu alebo nevidiaci,<br />4. Ktorí majú popri tom aj poruchu sluchu alebo s nepočujúci,<br />5. U ktorých sa popri vyššie uvedenom stretávame i s narušenou emocionalitou, s hospitalizáciou alebo opustenosťou.<br />K týmto stihnutým treba pridať deti, u ktorých sa vyskytujú poruchy dvoch alebo viacerých funkcií, t.j.:<br />6. Ktorí sú popri tom telesne postihnutí a zároveň sú nepočujúci alebo nedoslýchaví,<br />7. Ktorí sú popri tom telesne postihnutí a nevidiaci alebo zrakovo postihnutí,<br />8. Ktorí sú hlucho-slepí,<br />9. Ktorí sú popri tom aj hlucho-slepí a telesne postihnutí.<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-3636603813585657381?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-81193102952461334082008-09-28T16:17:00.002-07:002008-09-28T16:18:24.293-07:00Niektoré možnosti zostavenia a aplikácie individuálnych špeciálnopedagogických a diagnostických modelov u detí s viacerými chybami <br />Výchovná rehabilitácia - súhrn špec. ped. postupov – intervencií zameraných na optimálny rozvoj osobnosti viacnásobne postihnutého jedinca (jeho socializáciu). <br />Ciele postupov:<br />A. Edukačné – vých.a vzdel. pôsobenie na VNP žiaka, v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. <br /> Vo výchove VNP sa spravidla aplikujú individuálne vzdelávacie programy –IVP (musia zodpovedať týmto pravidlám):<br />1. Musí obsahovať aktuálnu úroveň poznatkov a spôsobilosti žiaka (špec. ped. diagnóza). <br />2. Musí mať konkretizované možné ciele a z nich vyplývajúce krátkodobé ciele.<br />3. Musia byť určené špeciálne vzdelávacie služby, ktoré sa žiakovi poskytujú.<br />4. Dátum začatia projektu, predpokladaný čas jeho trvania, objektívne kritériá hodnotenia dosiahnutých výsledkov, frekvenciu hodnotení. <br />B. Rehabilitačné –(pracovné, sociálne, psychické a pod.) v rámci komplexnej rehabilitácie. <br />C. Stimulačné – zamerané na oneskorený vývin - reči, motoriky, percepcie a pod.<br />D. Rozvíjajúce – zamerané na rozvíjanie komunikácie, motoriky, učenia sebaobsluhy a iných spôsobilostí. <br />E. Reedukačné – zameraná na zmiernenie alebo odstránenie nedostatkov činnosti orgánov a funkcií reedukácia: sluchu a sluchovo post.; zraku u slabozrakých a tupozrakých; reči u afatikov, porúch správania a pod. <br />Reedukácia: a) reči (-artikulovanej, - písanej); b) správania; c) motoriky (hrubej, jemnej).<br />F. Kompenzačné metódy - zamerané na rozvoj činnosti náhradných orgánov či funkcií. (napr.: odzeranie z pier u sluchovo post., čítanie pomocou bodového písma u nevidomých, nohami u telesne postih. <br />G. Korekčné - náprava činnosti orgánov či funkcií. (dyslálie, porúch písania, dysartií...).<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-8119310295246133408?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6307840296478437907.post-7956605126902899462008-09-28T16:17:00.001-07:002008-09-28T16:17:44.177-07:00Niektoré možnosti psychologickej diagnostiky <br />Cieľ psychodiagnostiky je odhaliť šecifiky jednotlivca, pokiaľ ide o jeho psychické vlastnosti, stavy, procesy v celkovom funkcionovaní jeho osobnosti a v ich odraze v spoločenskom dianí.<br />a) obsah a zameranie psychodiagnostiky smeruje predovšetkým k odhaleniu úrovne štruktúry a kvality funkcionovania psychických schopností, všeobecných (inteligencie) a špeciálnych (symbolických funkcií, priestorovej orientácie, vnímania, pamäti, vrátane schopností učiť sa. <br />b) Identifikácia rozličných špecifických vývinových porúch. Takých narušení, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia ako prekážky školskej úspešnosti detí, ako je napr. dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia...<br />c) Identifikácia narušení vo vývine osobnosti (v jej emocionálnej a vôľovej zložke). <br />Niektoré možnosti pedagogickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky detí s viacerými chybami <br />Pedagogická diagnostika - špec. disciplína pedagogiky, ktorá sa zaoberá teoretickými a metodologickými problémami objektívneho zisťovania a hodnotenia výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu. (Vyšetruje sa intaktný jedine. <br />Špeciánopedag. diagnostika – proces zisťovania podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov a určovania vplyvu postihnutia na ich vychovávateľnosť a vzdelávateľnosť. (Zameranie na osoby, ktoré svojou mentálnou úrovňou, zmyslovým vnímaním, telesnou integritou alebo rovnováhou medzi organizmom a prostredím či svojím správaním sa výrazne odlišujú od normy).<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/6307840296478437907-795660512690289946?l=pedagogika-sk.studentske.cz' alt='' /></div>bnoreply@blogger.com0