ETAPY DIAGNOSTICKÉHO POSTUPU
5. etapa: Prognóza a autodiagnostika
Pochopenie existujúceho stavu umožňuje vidieť prognózu a jej prispôsobiť cesty a metódy ďalšieho postupu individuálnej práce s dieťaťom. Treba zvážiť, čo môže učiteľka urobiť sama, v čom potrebuje spoluprácu s rodičmi, v čom je potrebná pomoc iných odborníkov. V tejto etape je veľmi dôležitá autodiagnostika učiteľa pri ktorej sa zamýšľa nad svojim prístupom k dieťaťu v konkrétnych súvislostiach.
6. etapa: Reflexia učiteľky
To znamená, že po poznaní a diagnostikovaní dieťaťa učiteľka reflektuje, či ťažkosti dieťaťa neovplyvňujú negatívne jej vzťah k nemu, či svojím prístupom daný problém môže posunúť k zlepšeniu, odstráneniu alebo k jeho akceptovaniu. V niektorých prípadoch totiž poznanie diagnózy znamená aj to, že daný problém je trvalou charakteristikou dieťaťa (ADHD, autizmus, ľavorukosť, a mnoho iných). Vtedy ďalší postup učiteľa závisí najmä od jej ochoty podieľať sa na výchove tohto dieťaťa a trpezlivosti znášať ťažkosti, ktoré z tohto problému vyplývajú.
Etapy diagnostického postupu sa prelínajú a cyklicky opakujú, treba však zdôrazniť, že aj po určení prognózy a ďalšieho postupu diagnostický proces nekončí, ale overuje sa správnosť postupu opätovnou diagnostikou. V neúspešnom prípade je potrebné proces zrevidovať a prípadne navrhnúť nové riešenie.
