7. Mravná výchova

Mravná výchova

Etika
-chápe sa ako samostatná filozofická veda
– má svoj vlastný systém, metodológiu a predmet skúmania

Etická výchova
-teoretická disciplína, zaoberá sa procesmi, ktoré súvisia s morálkou, aj rozvojom mravného vedomia; analyzuje aj pojmy
– skúma ich v teoretickej rovine
– je to aj vyučovací predmet

Mravná výchova
– pojem používaný v pedagogike
– týka sa praktickej realizácie formovania mravného vedomia
– východiskom mravnej výchovy je etická výchova

Pojem etika z gréckeho slova etos = mrav, domov, zvyk- teoretická stránka
Pojem mravný výchova y latinského slova mos, moralis = mrav, domov, zvyk- praktická stránka

Morálka
– súbor mravných hodnôt a noriem, ktoré platia v nejakom období a sú uvedomované členmi spoločnosti
– druhy morálky (čo sa uznáva za dobro):
1. eudaimonistická
– morálka optimizmu, príjemného pocitu zo života
– dá sa odvodiť z Aristotelovho eudaimonizmu

2. asketická
– spočíva v ovládaní telesných žiadostí

3. hedonistická
– kladie dôraz na zmyslovosť, príjemnosť zo života

4. altruistická
– opak egoizmu
– nezištná pomoc, podpora

5. pragmatická
– orientuje sa na výsledky mravných činov

6. utilitaristická
– smeruj k tvorbe nových mravných hodnôt a spája sa s osobným prospechom

Mravnosť
-vlastnosť, charakterová črta, ktorá znamená, že si človek zvnútornil mravné hodnoty a normy- prijal ich za svoje

Mravné hodnoty
-je to istý jav, ktorý je želateľný z hľadiska uznávania dobra
– delíme ich na:
1. mravné idey- isté princípy (zdravie, život, viera)
2. mravné vlastnosti- hodnoty mravného konania, ako aj hodnoty medziľudských vzťahov (láska, priateľstvo)

Obsah morálnej výchovy tvoria mravné hodnoty. Sú v 4 rovinách:
1. mravné hodnoty vo vzťahu k sebe
2. mravné hodnoty vo vzťahu k iným ľuďom
3. mravné hodnoty vo vzťahu k k spoločnosti a k práci
4. mravné hodnoty vo vzťahu k zmyslu života, ako aj k viera

Mravné hodnoty môže človek dosiahnuť vďaka mravným normám.
Ciele mravnej výchovy:
1. výchova mravného človeka
-aby bol človek považovaný za mravného, musí disponovať mravnými hodnotami a normami

2. mravná socializácia
-jednotlivec si osvojuje mravné hodnoty a mravné normy v spoločnosti, kde žije

3. rozvoj svedomia človeka

Svedomie = regulátor správania a hodnotenia
1.nábožesnký princíp: svedomie = boží hlas v nás

2. psychoanalytický princíp: svedomie = výsledok napätia medzi našimi pudmi a vonkajšou reguláciou

3. behavioristický princíp: svedomie = niečo naučené, vytvorené zvonka

4. kognitivistický princíp: svedomie = uvedomenie si správania aj požiadaviek, ktoré nám ich pomáhajú aj zvnútorňovať

5. sociologický princíp: svedomie = je také, aké je očakávanie skupiny voči mne