HROMADNÉ A FRONTÁLNE VYUČOVANIE

2. HROMADNÉ A FRONTÁLNE VYUČOVANIE
– začalo sa používať na prelome 16./17. storočia, dodnes všeobecne najrozšírenejšie
– zásada J. A. Komenského „učiť všetkých všetkému“ – požiadavka na univerzálne poňatie vzdelávania založená na hromadnom vyučovaní
– vytvorenie skupiny žiakov približne rovnakej vekovej hranice a mentálnej úrovne → v praxi vytvorenie školskej triedy podľa veku detí. Žiaci počas výučby plnia v rovnakom čase rovnaké učebné úlohy, teda preberajú rovnakú látku a postupujú jednotne (hromadne) rovnakým spôsobom. Úlohou učiteľa je riadiť učebnú činnosť žiakov naraz – frontálna výučba
– žiaci mimo priemeru sa prispôsobia alebo sú k prispôsobeniu donútení, v skutočnosti sú však na obtiaž – vyrušujú a komplikujú prácu učiteľa
– usporiadanie učebne → stredoveká tradícia (vplyv umiestnenia ľavíc v kostoloch), zvyčajne 3 rady ľavíc, stabilné miesta – zasadací poriadok, vpredu (niekedy na vyvýšenom stupienku) miesto pre učiteľa – centrum riadenia výučby.
– organizačné rozčlenenie vyučovacej doby – systém vyučovacích jednotiek (hodín v dĺžke 45 min.), ktoré po sebe pravidelne nasledujú a sú oddeľované prestávkami. Do vyučovacích hodín sa rozdelil obsah učebnej látky a vznikol systém učebných predmetov. Organizáciu školského dňa určuje rozvrh hodín.
– hromadná výučba – 1. trieda ako skupina žiakov rovnakého veku
2. systém nadväzujúcich učebných jednotiek a striedajúcich sa
predmetov
3. frontálny spôsob vyučovania
– jedná sa teda o triedne hodinový a predmetový systém
– práca učiteľa je veľmi produktívna, zvyšovanie úrovne znalostí a zručností žiakov, náklady neveľké, stačia základné vyučovacie prostriedky. Žiaci sú ale len pasívni príjemcovia informácií a vykonávatelia pokynov, treba veľké úsilie učiteľa na udržanie ich pozornosti a na motiváciu k učeniu. Je preto vhodné zavádzať metódy a formy individualizovaného vyučovania.