Paradigma, edukácia, edukant, edukátor

23. Paradigma, edukácia, edukant, edukátor
Paradigma – vzor, model, príklad
edukácia – výchova, vzdelávanie – prvoradé je:
– aby sa žiaci samotne a efektív. učili,
– pestovať u žiakov túžbu po poznaní
– rozvíjať schopnosti pre pozitív. medziľuds. vzťahy.
edukant – učiteľ, vychovávateľ- vychováva čl., poznajúceho svoju jedinečnosť ale aj čl. , kt. by dokázal žiť s touto svojou jedinečnosťou a neopakovateľnosťou v harmónii s ínými. V súvislosti s týmito snahami je prvoradé aby každý učiteľ začal od sba.
edukátor – žiak, vychovávaný – je autorom sebarozvoja a aktívnym účastníkom procesu výchovy a vzdelávania
V pg. literatúre ne je jednotný výklad vzťahu vzdeláv. a vých. ani jeho náležité rozlíšenie od výchovy, resp. učenia. Snahy špecifikovať vých . a vzdel. siahajú až do antiky. Vých. v užšom zmysle slova (educatio) znamená disciplinovanosť, civilizovanosť, moralizovanie. Vzdelanie predstavovalo najmä v posled. obd. sú tendencie vých a vzdel. v tesnej súvislosti a podminenosti.

24. Pedagogické smery XX. storočia
Pragmatická koncepcia pedagogiky – bola najrozšírenejším pedagogickým smerom v USA od konca 19. storočia. Autorom je William James. Jej názov bol odvodený od činnosti-pragma=činnosť z gr. Hl. predstaviteľ – John Dewey. Podľa neho je nutné vychovávateľské teórie a prax aplikovať na spoločenské javy a spoločenské prostredie. Vychádzal z toho, že činnosť je podstatnou stránkou života a tomu je potrebné prispôsobiť aj myslenie. Cieľom vyučovacieho procesu v pragmatizme je výchova k činnosti, samostatnému získavaniu skúseností. Dôraz sa kladie na to, že dieťa najlepšie pozná to, čo získalo vlastnou skúsenosťou, činnosťou a zo spontánneho záujmu. Za základ vyučovania sa preto považuje vlastná skúsenosť a činnosť žiaka, jeho samostatné objavovanie a myslenie. Namiesto pevných učebných programov a časových postupov pragmatizmus odporúča prácu, ktorá sa yskytuje v živote – remeselné práce z okruhu textilu a odevníctva, obrábania dreva, kovov, domácich prác, pričom sa však obmedzujú teoretické znalosti. Dewey zriadil v škole múzeum, laboratórium a knižnicu kde deti pracovali prakticky, ale chýbali im teoretické znalosti a tak sa v tomto procese súčasne učili. Úloha učiteľa je redukovaná len na úlohu poradcu. Odhliadnúc od určitých nedostatkov tejto pragmatickej koncepcie prínosom bola podpora tvorivosti a iniciatívy dieťaťa na základe jeho záujmu a tiež dôraz, ktorý sa kládol na spoluprácu školy s rodinou dieťaťa.