PRINCÍPY VYUČOVANIA

4. Primeranosť
– už u Komenského: nerobiť pri mládeži nič, čo nepripúšťa či nežiada vek a rozum
– obsah a proces výchovy a vzdelávania má zodpovedať vekovým možnostiam žiaka, ich psychickému a somatickému vývinu –aby napomáhali optimálnemu rozvoju žiakov
– musia ju rešpektovať tvorcovia učebných plánov, osnov aj učebných kníh a iných prostriedkov
– učiteľ má obsah výchovy a vzdelávania transformovať do primeranej podoby
5. Trvácnosť
– požadované vedomosti, zručnosti a návyky by si mali žiaci osvojiť tak, aby si ich dlhodobo uchovali a vedeli s nimi pracovať – učiteľ musí na to v praxi využívať poznatky zo psychológie učenia (zákonitosti pamäti a zapamätávania) – z toho vyplývajú požiadavky na organizáciu a časové rozloženie jednotlivých činností
– v praxi sa viaže so zásadami názornosti, aktivity, spájania teórie s praxou a individuálneho prístupu
– žiak si uchováva v pamäti najmä poznatky zodpovedajúce jeho schopnostiam a záujmom, kt. sú výsledkom jeho vlastnej aktivity a súvisia s jeho potrebami
6. Aktivita
– aktívnosť je prirodzenou vlastnosťou zdravo sa vyvíjajúceho dieťaťa – od aktivity a jeho postoja k učeniu dosť závisí úspešné zvládnutie učeb. úloh a celkový rozvoj osobnosti
– aktivitu žiaka môže učiteľ ovplyvniť stanovením výchovných a vzdelávacích cieľov tak, aby boli pre žiaka pochopiteľné a zmysluplné, voľbou aktivizujúcich metód a prostriedkov vyučovania
– dôležitú úlohu zohráva motivovanie žiakov, najmä ich vnútorná motivácia do učenia
– požiadavka, aby vyučovací proces viedol k úspechu žiaka a uspokojeniu jeho potreby sebauplatnenia, uznania úspechu