Socializácia

Socializácia – výrazne ovplyvňuje (mení) osobnosť. Človek sa rodí ako bytosť biologická a až v priebehu ontogenézy sa stáva bytosťou spoločenskou. Je súčasťou spoločnosti, je ňou ovplyvňovaný, formovaný, reaguje na podmienky životného prostredia, adaptuje sa. Postupné včleňovanie jedinca do spoločnosti a utváranie jeho osobnosti prebieha v rámci jeho nepretržitého stretávania s okolitým prírodným a predovšetkým sociálnym prostredím.
→ proces, v ktorom sa formuje osobnosť v priebehu jeho spoločensko-kultúrneho zapojenia sa, konfrontácie s druhými osobnosťami a vyrovnania vzťahu voči sebe samému. Je nielen procesom postupného včleňovania sa osobností do spoločnosti, ale aj procesom rozvíjajúcim jeho osobitosti – autenticitu. Je to dané tým, že jedinec akceptuje vplyvy spoločnosti, identifikuje sa s nimi, a tak utvára predpoklady na zmenu svojej osobnosti → interiorizácia.
Výchova predstavuje len určitú časť socializácie – tá je z pohľadu pedagogiky zaradením do spoločnosti, ktorú dieťa pociťuje a zažíva ako požiadavky, príkazy, konštanty, s prihliadnutím na význam prostredia, do ktorého vrastá. Spočiatku sa odohráva v rodine (primárna socializácia), neskôr sa uskutočňuje pôsobením iných (cudzích) dospelých a vrstovníckych skupín. Rozhodujúcim spôsobom vstupuje do socializácie škola → odovzdanie procesu socializácie špecializovanej inštitúcii → ďalšia fáza socializácie (sekundárna socializácia).
– socializácia = akékoľvek pôsobenie na dieťa (pozitívne, negatívne, neutrálne), prevažne pôsobenie náhodné a nekontrolované, osobnosť je často ovplyvňovaná (formovaná) živelne a mnohokrát v rozpore s proklamovanými výchovnými zámermi (z pohľadu pedagogiky socializácia často kontraproduktívna).