Typy mentálnej retardácie

– Typ apatický, prízančná je tu torpidita a strnulosť. Takéto deti sú nevzrušivé, pasívne s nedostatkom prirodzenej aktivity, malátne, hypokinetické, niekedy s nediferencovanými stereotypnými pohybmi, proces vzruchu a útlmu u nich prebieha patologicky pomaly a útlm prevláda nad vzruchom. V škole patria medzi „dobré, slušné deti“, nie sú totiž s nimi také výchovné problémy ako s eretikmi. Voči podnetom sú však ľahostajní, problémom je aj motivovať ich pretože nie sú zvedavé, okolie pozorujú pasívne, pomaly chodia, pomaly myslia, vnímajú aj hovoria. Málo si zapamätajú a z naučeného vedia málo použiť. Emocionálne sú zväčša tupé s neochotou prekonávať prekážky. Aj apatickosť možno čiastočne ovplyvniť medikamentózne – psychenergizérmi, terapeutickými prostriedkami a špeciálnou výchovou. Apatici nie sú si vedomí svojej pomalosti.
– Nevyhranený typ patrí sem široká škála prechodných typov detí, procesy vzruchu a útlmu sú u nich relatívne v rovnováhe, prípadne niektorý z nich môže mierne prevládať. Z hľadiska prognózy je tento typ najvhodnejší pre sociálnu adaptáciu, rehabilitáciu a integráciu.
Je treba poznamenať, že vekom a výchovou sa mení kvalita a kvantita charakteristických prejavov dieťaťa – je rozdiel medzi vyhraneným eretikom, či apatikom v prvom a v deviatom ročníku špeciálnej školy. Najzreteľnejšie pozitívne zmeny v tomto smere sú u detí s ľahkým stupňom mentálnej retardácie. U stredného stupňa MR sa neudejú podstatnejšie zmeny štruktúry typu a u ťažkého a hlbokého stupňa MR sa táto oblasť takmer vôbec nedá ovplyvniť výchovou ale naopak, typ môže progradovať do extrémnych foriem, ako sú napr. permanentné pohyby tela a končatín, alebo stupor.