Učenie sa

Učenie sa – proces rozvojovej zmeny v znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v iných osobnostných vlastnostiach jednotlivca, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku činnosti, výkonu, správania sa a prežívania pod vplyvom skúseností s okolitým prostredím.
– predstavuje aktivity žiaka
– individuálne subjektívny jav podporovaný zámermi učiteľa

Učenie – uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa.
– predstavuje aktivity učiteľa
Pedagogika sa zaujíma len o zámerné, riadené učenie sa žiakov v školských podmienkach. Z pedagogického aspektu sa táto forma učenia stáva identickou s chápaním výchovy.

Edukácia – spojenie aktivity žiaka („učením sa“) s pôsobením učiteľa („učením“) v podobe inštitucionalizovaného učenia v škole vyučovania.

ZÁKLADNÉ OBLASTI (DOMÉNY) UČENIA:
1. kognitívne učenie → reprezentuje oblasť vzdelávania, je najprepracovanejšie a dominuje v
oblasti školy
2. afektívne (sociálne) učenie → aplikuje sa v oblasti výchovy
3. psychomotorické → v oblasti výcviku

Výučba – prienik 2 procesov žiakovho učenia sa a učiteľovho vyučovania ako cieľavedomého riadenia činností (operácií) žiakov. Výučba a jej súčasť vyučovanie sú možné len v špecializovaných inštitucionálnych (školských) podmienkach.
– charakteristiky: vysoká formálnosť, integrácia vedomých zásahov učiteľ a žiaci zaujímajú špecifické sociálne roly. Život v škole je oveľa viac organizovaný a ohrozovaný sankciami než v rodine. Výučba ako proces je tak upraveným súborom nadväzujúcich postupov, kde sú žiakovi od jednej vyučovacej časti (etapy) po ďalšie etapy predkladané úlohy (požiadavky), na ktoré reaguje svojimi výkonmi. Riešenie úloh žiakmi sa vyžaduje načas a správne. Procesy kognitívneho učenia sa sú automaticky viazané na ďalšie procesy sociálno-afektívneho učenia.