Výchova mentálne postihnutého dieťaťa v rodine
Vo väčšine prípadov možno konštatovať, že rodinné prostredie nekladie na postihnuté dieťa primerane náročné požiadavky v relatívne pevnom systéme a vopred určenom tempe tak, ako je to v inštitucionálnej výchove. Zaostávanie výrazne manifestuje až v situáciách zvýšených požiadaviek a v konfrontácii s intaktnými rovesníkmi. Symptómy MP sa môžu postupne prejavovať v MŠ, mnohých rodičov tento fakt prekvapí a hodnotia ho ako negatívny vplyv MŠ, tieto nedostatky sa môžu kulminovať po zaškolení v ZŠ a neinformovanosť rodičov o podstate MP ich často vedú k nesprávnym postojom a postupom. Niektorí začínajú na dieťa klásť neprimerane vysoké požiadavky, aby ho v krátkom čase prispôsobili svojej predstave, tieto požiadavky však dieťa nedokáže z objektívnych dôvodov splniť a tak sa len fixuje vzorec negatívnych prejavov a správania, navrstvujú sa sekundárne poruchy vyplývajúce z nevhodného prostredia a nevhodnej výchovy.
V skratke uvedieme model duševnej krízy rodičov spôsobený informáciou, že ich dieťa je mentálne retardované: 1.Fáza je fázou šoku, rodičia sú citovo dezorganizovaní, neschopní racionálne uvažovať. Zo strany okolia sú v tejto fáze dôležité sympatie a emocionálna pomoc. 2. Fáza je reaktívnou fázou, ktorá je sprevádzaná bolesťou, sklamaním a úzkosťou, niekedy agresivitou i odmietaním. Proces reintegrácie prebieha v priebehu diskusie, preto je tu na mieste načúvať rodičom, katarzia nastáva tým, že sa vyrozprávajú.
