Diagnostika v pedagogike mentálne postihnutých
Diagnostika je teda cieľavedomá aktivita, spôsob poznávania osobitostí mentálne postihnutého jednotlivca, výsledkom ktorého je diagnóza.
Psychopedická diagnóza je vymedzením najvýznamnejších znakov a vlastností mentálne postihnutého jedinca vzhľadom na vyučovací a výchovný proces, pričom tieto význačné znaky a vlastnosti sú z oblasti sociálnych vzťahov, napr. hyper- alebo hypoaktivita, agresivita, pasivita voči okoliu, asociálne postoje, nadmerná závislosť na rodičoch alebo v mikrosociete dieťaťa, extrémna uzatvorenosť, neochota komunikovať, zvýšená sugestibilita a z nej vyplývajúca ochota k neadekvátnym činom… Z oblasti vzdelávania je to znížená schopnosť alebo neschopnosť vyvodzovať logické vzťahy a kauzálne vzťahy, znížená úroveň abstraktného myslenia, či jeho absencia, poruchy pamäti, znížená slovná zásoba, znížená schopnosť adekvátnych verbálnych konštruktov, problémy v osvojovaní gramotnosti – nedostatky v oblasti percepcie, vizuálnej diskriminácie (ovplyvňujú rýchlosť a kvalitu čítania a písania). Ďalšou oblasťou je oblasť motoriky a to rýchlosť a koordinácia hrubej a jemnej motoriky, laterálna preferencia, sila a rýchlosť pohybu…
Utriedenie možných pedagogických znakov môže pedagógovi vytvoriť si objektívny pohľad na mentálne postihnuté dieťa, treba však mať na zreteli fakt, že znak ktorý môže byť u jedného dieťaťa podstatný, u iného môže byť celkom nepodstatný. Kritériom tu potom môže byť vzťah daného znaku k edukačnému procesu. Záleží na zdatnosti špeciálneho pedagóga, aby vedel určiť tieto najpodstatnejšie znaky, ktoré determinujú úspešnosť dieťaťa.
