Mentálna retardácia

Výskyt mentálne retardovaných v populácií má podľa väčšiny údajov stagnujúci alebo mierne stúpajúci trend, čo súvisí s civilizačnou problematikou, tvrdí Bajo (in Bajo, Vašek 1994, s. 86-87). Ťažšie poškodených má ubudnúť zvýšenou prenatálnou starostlivosťou, ľahšie prípady budú dotované správnou stimuláciou a psychosociálnou rehabilitáciou postihnutého dieťaťa, jeho okolia, najmä však jeho rodiny. V hospodársky a kultúrne vyspelých krajinách sa chápe mentálna retardácia ako jeden z najzávažnejších problémov národného zdravia, preto vznikajú mnohé vedecké spoločnosti, spoločnosti rodičov mentálne retardovaných detí, i spoločnosti dobrovoľníkov… preto vznikla „Medzinárodná liga spoločnosti pre mentálne retardovaných“, ktorá vydala v roku 1968 „Deklaráciu o všeobecných a špeciálnych právach mentálne retardovaných“, všetky tieto požiadavky sú zakotvené aj v zákonoch Slovenskej republiky.
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb z roku 1992, ktorá je platná doposiaľ je MR stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti. MR sa môže vyskytnúť spoločne s akoukoľvek inou duševnou, telesnou alebo zmyslovou poruchou, alebo aj bez nich. MR jedinci však môžu byť postihnutí celým radom duševných porúch, ktorých prevalencia je u nich tri až štyrikrát častejšia ako v bežnej populácii. Pre definitívnu diagnózu by mala byť prítomná znížená úroveň intelektových funkcií, vedúcich k zníženej schopnosti prispôsobiť sa denným požiadavkám bežného sociálneho prostredia (Vančová, 2005, s. 57).