Vzťah pedagogickej diagnostiky k iným vedám
5.3 Vzťah pedagogickej diagnostiky k iným vedám
Pedagogická diagnostika ako pomerne mladá samostatná disciplína má teoreticko – praktický charakter. V rámci pedagogických vied úzko súvisí so všetkými disciplínami, pretože rieši problémy diagnostického charakteru, ktoré sa spájajú s celým pedagogickým procesom ale predovšetkým sú to tieto: teória personálnej a sociálnej výchovy, didaktika, špeciálna pedagogika a metodológia. Osobitný je jej vzťah s metodológiou, ktorý treba stručne objasniť.
VZŤAH S PEDAGOGICKOU METODOLÓGIOU
V prvom rade z metodológie prijíma a rešpektuje metodologické princípy, ktoré sa vzťahujú na všetky oblasti, javy, predmety a osoby vedeckého skúmania a poznávania. Spoločný je aj systém metód, ktoré diagnostika z metodológie de facto prebrala, pričom ich ďalej relatívne samostatne rozvíja. Podstatný je rozdiel medzi šírkou záberu skúmania: kým metodológia využíva metódy na skúmanie javu u veľkého množstva predmetných javov, osôb a pod. a následne sa snaží zistené skutočnosti zovšeobecniť a utvoriť novú, resp. revidovať existujúcu teóriu, pedagogická diagnostika skúma dané javy, skutočnosti tými istými (alebo modifikovanými) metódami u jedinca alebo malej sociálnej skupiny, pričom všeobecne známe a platné teoretické poznanie aplikuje na porozumenie konkrétneho javu u jednotlivca. Kým v metodológii prevládajú syntetizujúce postupy, v diagnostike naopak analyzujúce procedúry. Týmto sa tiež dá povedať, že diagnostika má bližšie k metodologickým postupom kvalitatívneho charakteru. (Švec et al. 1998)
