Dedičnosť, prostredie a ich vplyv na formovanie osobnosti

4. Dedičnosť, prostredie a ich vplyv na formovanie osobnosti

Dedičnosť – vnútorný činiteľ rozvoja osobnosti.
– určité vrodené dispozície, kt. sú v súčinnosti s prostredím.
Pod dedičnosťou rozumieme tendencie organizmu zachovať a odovzdávať znaky a vlastnosti s rodičovského pokolenia na potomstvo. Dedičnosť určuje napr. anatomickú a fyziologickú štruktúru ľudského organizmu, pohlavie, rôzne individuálne zvláštnosti, stavbu mozgu, typ vyššej nervovej sústavy atď. Pre človeka je dôležitá predovšetkým tvárnosť jeho nervovej sústavy, ktorá je zároveň podmienkou učenia, výchovy a rozvoja dispozícií pre psychický vývin.
Prostredie – vonkajší činiteľ vývoja osobnosti.
Prostredím vo vývine človeka rozumieme vplyvy, pomocou ktorých človek získava skúsenosti s prírodnými a sociálnymi javmi a ktoré sa v istom stupni zúčastňujú na duševnom stvárňovaní a vývine jeho osobnosti.Vplyv prostredia nemôžeme chápať izolovane, nezávisle od iných činiteľov. Medzi jednotlivcom a prostredím existuje určitá interakcia, ktorá má zložitý charakter. Človek sa neprispôsobuje svojmu okoliu pasívne, ale aktívne zasahuje do svojho prostredia, mení ho a takto zmenené prostredie potom spätne vplýva na samotného človeka. Jednotlivé vplyvy prostredia človek nepríjma rovnako. Tieto vplyvy majú rozličný charakter a intenzitu.
Typy prostredia: Prírodné, Spoločenské, kultúrne, výchovné