Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých

2 Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých
Pedagogika mentálne postihnutých, okrem svojho predmetu, ktorým je výchova a vyučovanie mentálne postihnutých jedincov, zahrňuje aj disciplínu, ktorá sa zameriava na jej vlastný rozvoj a týmto odborom je práve metodológia pedagogiky mentálne postihnutých, tvrdí Vašek (in Bajo, Vašek 1994).
Podľa (Vančovej, 2005) je predmetom metodológie pedagogiky mentálne postihnutých objavovanie, skúmanie a interpretácia predpokladaných interakcií medzi javmi a procesmi, ktorých styčnými bodmi sú mentálne postihnutý človek a edukácia či edukatívna (re)habilitácia.
Jej úlohou je budovať a rozvíjať teóriu, t.j. vymedziť základné pojmy, kategórie s ktorými narába, skúma špeciálnopedagogiké javy a procesy a objavuje zákony a zákonitosti, ktorými sa riadia. Úlohou metodológie pedagogiky mentálne postihnutých je posúvať hranice poznania v oblastiach, v ktorých sa realizuje výchova, vyučovanie a vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov, je teda zameraná na poznávanie psychopedických procesov a javov.

Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých možno rozdeliť podľa podielu bádateľskej činnosti na:
a/ bádateľsko-výskumné práce sú zamerané na bezprostredné skúmanie pedagogickej skutočnosti, na získavanie poznatkov, ktoré tvoria teóriu odboru, na túto činnosť sú kladené najväčšie požiadavky, táto činnosť je označovaná ako vedeckovýskumná činnosť
b/bádateľsko-teoretické práce spracovávajú teoretické údaje získané výskumom
c/ vedecko-metodologické práce riešia metodologické problémy (Bajo, 1994).