Mravná výchova

– Zásada individuálneho prístupu – každé MP dieťa je jedinečnou osobnosťou, preto si ako také vyžaduje diferencovaný prístup, diferencované výchovné postupy a ciele. Čím je postihnuté dieťa mladšie, tým je obyčajne závislejšie od individuálneho prístupu, ktorý je neskôr dôležitý najmä pri záťažových situáciách. Túto zásadu väčšinou porušujú nedostatočne erudovaní pedagógovia bez psychopedickej kvalifikácie.
– Zásada náročnosti k deťom spojená s úctou k nim – primeraná náročnosť v súlade s individuálnymi osobitosťami a možnosťami dieťaťa, každodenné prekonávanie diskrepancie medzi potencionálnou a aktuálnou úrovňou je hybnou silou priaznivého vývinu MP dieťaťa. Táto zásada je väčšinou narúšaná v dvoch smeroch: na dieťa sa kladú relatívne vysoké nároky, neakceptuje sa deficit jeho obmedzených možností, alebo sa na dieťa kladú príliš nízke nároky, nedoceňujú sa jeho schopností a možností, čo spomaľuje jeho psychický rozvoj a znižuje záujem dieťaťa o aktivitu.
– Zásada socializácie – mravný profil MP dieťaťa sa formuje v spoločenskom prostredí. Socializácia, reedukácia sociálnych vzťahov a sociálna adaptácia a budovanie osobnosti MP dieťaťa nie je možné mimo sociálnej skupiny sociálneho prostredia. U PM detí je častá ich izolácia od rovesníckej skupiny, dôvodom je buď izolácia spôsobená rodičmi, alebo preto, že MR dieťa spoločnú hru často kazí svojou nemotornosťou, prejavmi hyperkinetickosti, instability, agresivitou… Pod vhodným vedením však vznikajú predpoklady pre prvotné kolektívne vzťahy.
– Zásada spojenia výchovy so životom – je dôležité, aby MP jednotlivci neboli izolovaní či už v rodine alebo v škole od okolitého sveta, pretože kontakt s intaktnými rovesníkmi je pre jeho sociálnu adaptáciu najdôležitejší.
V procese mravnej výchovy musí psychopéd rešpektovať všetky výchovné zásady, je to komplex požiadaviek, sú vo vzájomnom vzťahu, vzájomne sa prelínajú a podmieňujú.