Estetická výchova
7.5 Estetická výchova
Vývin estetického vnímania, cítenia a estetická produkcia u MR detí výrazne zaostáva za intaktnými rovesníkmi. Pre MR je príznačná častá nečistota a neupravenosť odevu, neporiadok vo veciach, v lavici…, typická je nekoordinovanosť, neestetickosť pohybov, chôdze, behu, postoja, prejavov, čo však súvisí aj s viacerými symptomatologickými znakmi. Taktiež už bolo spomínané, že pre MR jednotlivcov sú charakteristické nedostatky vo vývine poznávacích procesov, ktoré s celkovou nesamostatnosťou postihnutého dieťaťa podmieňujú obmedzenú schopnosť primeranej tvorivosti. Vo výtvarnom prejave je retardácia evidentná, obvyklé sú deformácie a disproporcie, transparencia, striedanie hľadísk, zobrazovací automatizmus… Závisí to od stupňa MP a vyššie uvádzaných nedostatkov a porúch. V hudobnej oblasti majú tieto deti problémy s diferenciáciou tónov, narušený býva aj zmysel pre rytmus, hudobná pamäť a hudobná reprodukcia. V oblasti literatúry je príznačný nezáujem o čítanie, väčšinou pre ťažkosti s dyslexiou a s retardáciou v oblasti poznávacích procesov. MR jednotlivec náležite nevyužíva cesty poznávania a emocionálneho prežívania skutočnosti estetickovýchovnými a umeleckými prostriedkami.
Cieľom estetickej výchovy je vhodne priblížiť deťom krásu denného života, estetično v prírode, spoločnosti a naučiť ich chápať umelecké diela i aktívne tvoriť. Estetická výchova teda plní úlohy receptívne (vnímanie a poznávanie krásna a vštepuje deťom základné poznatky o obsahu a forme umeleckého diela, vštepuje zásady vkusu a učí ich uplatňovanie v živote) a aktívne (učí MP základným zručnostiam v niektorých umeleckých odboroch – spev, kreslenie, recitácia… a rozvíja ich tvorivé schopnosti).
Obsah a proces estetickej výchovy
Elementy estetickej výchovy sa prelínajú celým vyučovaním a výchovným zamestnávaním. Spoločne so spoločenským prostredím je dôležitým prostriedkom estetickej výchovy aj pedagogické prostredie, dokonca má stupeň účinnosti vyšší než spoločenské prostredie.
