Utváranie sústavy vedomostí

Faktom však je, že MP jednotlivci potrebujú na dosiahnutie výsledku, totožného s výsledkom nenarušených jednotlivcov väčší počet opakovaní, je u nich prítomná porucha v utváraní pamäťovej stopy, učenie a zapamätávanie je pomalšie, opakovanie málo posilňuje pamäťovú stopu. Sú prítomné poruchy zamerania pamäti, žiak nevie z hľadiska učenia rozlíšiť dôležitý podnet od nepodstatného, nezistí, čo sa má naučiť. Taktiež je prítomná porucha vzťahu medzi prvou a druhou signálovou sústavou, utváranie pamäťovej stopy sa zužuje na jednu či druhu signálovú sústavu a obidve sa vzájomne nepodporujú. Prítomná je aj porucha motivácie učenia, motivačné faktory inak stimulujú intaktného a inak mentálne retardovaného žiaka. Z uvedených dôvodov tu vyplýva nutnosť cieľavedomého, systematického rozvíjania poznávacích funkcií, najmä pamäti a pozornosti, rozvíjanie oboch signálových sústav, najmä v zmysle koordinácie a ich činnosti, odstraňovanie nedostatkov a porúch v poznávacích procesoch a rozvíjanie motivačných možností na učenie. Vedomosti predstavujú poznávaciu stránku vyučovacieho procesu, samé osebe nestačia na vykonávanie určitej činnosti, až zručnosti a návyky (intelektové a pohybové) umožňujú pôsobiť na objektívnu skutočnosť, preto opisovaná inštitúcia nemôže byť intelektualizovaná, preto osvojované vedomosti musia spĺňať požiadavku použiteľnosti v praxi a musia prispieť k poznaniu, k rozvoju poznávacích funkcií. Na vytváranie a upevnenie asociácii medzi vedomosťami a praxou je potrebné vytvárať správny systém cvičení, ktorý má zahŕňať rozmanité situácie, aby sa osvojená vedomosť MP žiaka mohla aplikovať v praxi (Bajo, Vašek, 1994).