Pedagogika 20. storočia

Pedagogika 20. storočia
– množstvo priekopníckych smerov – často odporujúcich, ešte len teraz vzniká skutočný pedagogický výskum
– tu sa zväčša hovorí o alternatívnych školách (viď otázku alternatívne školy)
– politika ovplyvňuje i dianie v pedagogickej oblasti – zväčšuje sa záujem o človeka, zdôrazňujú sa iracionálne sily v človeku namiesto racionalizmu, rastúci význam vedy – v tomto svete otázky vzdelávania a výchovy dostávajú vyššiu hodnotu (staré, obmedzujúce bolo vystavené kritike, kríza tradičných hodnôt)
– snaha o odstránenie nerovnoprávnosti v získavaní vzdelania
– viaceré reformné hnutia: každé sa stavia proti nejakej tradičnej hodnote, povrchnosti -) komplexné vyučovanie, vidiecke výchovné domovy, autorite, pedagogickému intelektualizmu -) hnutie za umeleckú výchovu, hnutie pracovných škôl

Mládežnícke hnutie
– mladá generácia (meštianska mládež) sa vzbúrila proti veľkomestám, prospechárstvu, zapriahnutiu do organizácií, kultúre vedomostí, zotročovaniu v školách, masovosti = proti rodičovskému domu a autorite školy
– rozdeľujúce: nový životný pocit, generačný vzťah
– ovplyvnilo nielen školský život ale aj oblasti mimo školy (životný štýl): školy sa viac zaujímajú o problémy mládeže, výlety, cestovanie, spestrenie vyučovania, tanec, hudbu, ochotníctvo – hlbšie pochopenie psychiky mládeže
– mimoriadne aktívne v sociálnopedagogickej oblasti, starostlivosti o mládež a opatrovateľskej výchove (to, čo bolo po skončení školskej dochádzky –telovýchovné spolky, vzdelávacie pracovné tábory, kresťanské mládežnícke spolky)

Umeleckovýchovné hnutie
– snaha dať životu opäť štýl, prebudiť u mládeže citové hodnoty, osobne formovanie jedinca
– na to vplýva literatúra, maliarstvo, výtvarné umenie, hudba, v ktorých sa hľadajú individuálne črty – boj proti masovej výrobe, gýčovosti, nevkusu, nepravosti, napodobenine
– zdôraznenie tvorivej sily, osobnú svojráznosť
– August Langbehn, Karl Hillebrand