POJEM „POROVNÁVACIA“ PEDAGOGIKA

1. POJEM „POROVNÁVACIA“ PEDAGOGIKA
Pôvodne sa pojmom porovnávacia (komparatívna) pedagogika označovali bádateľské práce, ktoré porovnávali štruktúry školstva jednej krajiny so školstvom inej (iných) krajín. Porovnávaciu pedagogiku, resp. vtedy ešte len porovnávacie výskumy, založil Marc-Antoine Julien de Paris v roku 1817 v publikácii „Nárys a predbežné pohľady na prácu o porovnávacej pedagogike“. Do československej pedagogiky tento pojem zaviedol Otakar Kádner v roku 1925. Ako samostatný vedný odbor sa začal rozvíjať až v 30 – tých rokoch 20. storočia najmä po založení Medzinárodného úradu pre vzdelávanie v Ženeve v roku 1925. S konštituovaním porovnávacej pedagogiky ako vedy sú spojené mená významných pedagógov ako napr. Mi¬chael Sadler, Isaac Leon Kandel a i.
Od 60-tych rokov sa obsah tohto pojmu rozširoval a prekračoval hranice klasickej školskej pedagogiky. Nešlo už len o porovnávanie systémov, ale vôbec o to, popísať‘ ako fungujú vzdelávacie systémy vo svete, čím sú determinované (podmienené) a aké majú produkty (výsledky, efekty). Zaviedol sa širší anglický termín comparativ and international education -porovnavacia a medzinárodná pedagogika.
Pod pojmom medzinárodná pedagogika sa myslia popisy a analýzy školstva jednej krajiny pre potreby druhej krajiny – aj bez porovnávania, ale aj rôzne prakticky zamerané medzinárodne aktivity a programy vo sfére vzdelávania, ktoré realizujú medzinárodne organizácie ako UNESCO, či Rada Európy – napr. zavádzanie multikultúrnej výchovy, Tempus a i. Pojmom porovnávacia alebo komparatívna pedagogika sa myslí nielen popis, ale predovšetkým kvantitatívna, kvalitatívna analýza a porovnanie systémov, problémov alebo javov v pedagogike. Preto sa dnes používa na celú oblasť‘ aj ďalší podobný termín international comparative education, čo sa prekladá ako medzinárodná komparácia vzdelávacích systémov a je to ekvivalentné nášmu termínu porovnávacia pedagogika.
Významní súčasní predstavitelia porovnávacej pedagogiky sú: J. Brickman, J. M. Noah (USA), T. Husen (Svedsko), W. Miner, T. N. Postlethwaite, J. Schriewer (SRN. Najznámejší českí autori v tejto oblasti sú: V. Parizek, M. Cipro, V. Juva, F. Singule, dnes J. Prucha, E. Walterova a i. Zo slovenských autorov sa analýzam školských systémov venovali najmä O. Pavlik, A. Milec a Z. Obdržálek.