POJEM (TERMÍN) DIDAKTIKA

– Didaktická analytika vymedzuje pojem didaktiky takto
o didaktika je teória správneho vyučovania
o vyučovať znamená spôsobnosť, aby sa žiak učil s chuťou a dôkladne
o teória vyučovania znamená ovládať isté metódy vyučovania a pri opierané o ne viesť k vedomostiam šikovne, s chuťou a dôkladne
– Komenský postupne spresňoval pojem didaktiky, od poňatia didaktiky ako umenia k poňatiu ako teórie účinného vyučovania
– pritom však do tohto poňatia zahrňoval nielen metodickú stránku vyučovania, ale aj ciele, obsah a organizáciu vzdelania
– v 19. st. nastáva široký rozmach aj v teoretickej reflexii v pedagogike, jej filozofické základy a svetonázorové pozície sa bohatšie diferencujú
– to sa odráža v sformovaní viacerých filozof. prúdov a pedagog.-teoretických koncepcií
– didaktika sa rozvíjala v sústave pedagog. vied a umení
– pedagog. sa už vyčleňuje z rámca filozofie ako samostatný odbor
– k najvplyvnejším osobnostiam tohto obd. patrí Herbart, ktorý sa dopracúva k najrozvinutejšej predstave o vednej sústave pedagog. poznania
– tento systém sa zakladá na vzťahu pomocných pedagog. vied a vlastnej vedy o výchove, pedagogiky
– samotnú ped. delí na 2 časti:
o na teoret. ped (úvahy o vzdelanosti a možnostiach a medziach výchovy)
o na prakt. ped. (má sa zaoberať konkrétnymi cieľmi a obsahmi výchovy)
– od čias herbartovcov sa zakorenil európsky dualizmus teoret. reflexie o vyučovaní (o didaktike) a o výchove v užšom zmysle slova
– A. Diesterweg už nechápe didaktiku ako umenie, ale ako všeobecné učiteľovo vedenie, vedu alebo náuku, didaktika v jeho poňatí zaberá miesto pozíciu medzi ped. a metodikou
– sl. pedagóg Samuel Ormis nazýva didaktiku „učbovedou“, ktorá spolu so „zvláštnou pedagog.“ (chovovedou) tvoria systém výchovedy
– chovoveda obsahuje tie pravidlá, ako sa máme chovať a spravovať, aby sme rástli na tele a vzdelávali sa na duši
– učboveda podáva pravidlá, ako máme vyučovať, rokuje o zákonoch a pravidlách, ktoré máme pri vyučovaní nasledovať