Rodina ako výchovný činiteľ

19. Rodina ako výchovný činiteľ –
Rodina má medzi vých. činiteľmi veľmy významné postavenie. Je to spôsobené aj tým, že dieťA v rodinnom prostredí získava prvé názory na život a svet, trávi tu značnú časť svojho života. Súčasná rodina sa vyznačuje určitými znakmi, kt. ovplyvňujú jej existenciu a spoločenské fungovanie. Najčastejšie sa jedná o tieto znaky:
– je spoločensky uznávanou formou partnerského spolužitia
– členovia rodiny žijú v jednej domácnosti, v rodinnom prostredí – – – jednotlivých členov spájajú príbuzenské vzťahy
– členovia roduny navzájom spolupracujú a pomáhajú si pri plnení rodinných úloh
– rodina má svoje obyčaje, tradície – kultúrne, duchovné, spoločens..
Príprava na život v rodine sa začína pred založením vlastnej rodiny. Obsahuje niekoľko častí: predmanželská vých., výchova k manželstvu, výchova k rodičovstvu.
Výchovu pre život v rodine môžeme chápať ako odovzdávanie skúseností so zámerom pripravovať mladú generáciu pre šťastný život. Súčasná rodina plní niekoľko zákl. funkcií: biologicko-reprodukčná; – ekonomická; – emocionálna; – výchovná
20. Pedagogické koncepcie J.J. Rouseaua a L.N.Tolstého
L.N. Tolstoj – šíril pg. zásadu „slobodnej výchovy“ t.j. bol proti násilnému vtĺkaniu vedomostí do detských myslí, proti šablónovitosti vyučovania
– celé vyučovanie ( obsah, metódy, poradie predmetov, dĺžka vyučovania) sa podraˇovalo záujmom žiakov
– dôležité miesto v škole mala estetická výchova, prostredníctvom ktorej sa snažil rozvíjať tvorivé schopnosti detí
– za najväčšie zlo považoval to, keď si deti odnášali z vyučovania nepochopené, formálne, pamäťou osvojené poznatky
– za správnu vyučovaciu metódu považoval tú, ktorú si zvolili žiaci sami
– jeho zásada bola, že trest ani odmena nemôžu byť účinným výchovným prostriedkom
– dospel k názoru, že výchova a vyučovanie sú nerozlučne spojené, že nemožno vychovávať bez odovzdávania vedomostí.
J.J. Rouseau – zakladateľ prúdu „Priridzená výchova“
Človeka člení na prirodzeného (jeho ideál) a spoločenského.
Dielo: Emil, alebo o výchove – podľa R. má byť do 12. r. života jedinou vychovávateľkou príroda a žiadne násilné rozumové formovanie. Preferuje prirodzené výchovné zásady:
1. Každému vekovému obdobiu zodpovedajú osobit. formy výchovy (objaviteľ detstva)
2. výchova má rozvíjať samostatnosť a iniciatívu
3. z hľadiska postupnosti sa má najprv realizovať telesná vých. a potom tzv. rozumová vých. V tomto diele je zástancom tolerancie v obl. vierovyznania. Venuje sa problematike výchovy ženy. Jej výchova má smerovať k domácim prácam.