Sociálne podmienená mentálna retardácia
Sociálne podmienená mentálna retardácia
V extrémne nevhodnom sociálnom prostredí, pri extrémnej výchovnej a vzdelávacej zanedbanosti, pri nesprávnej výchove alebo absencii výchovy môžu natoľko retardovať mentálne funkcie, že v zmysle disproporcie chronologického a mentálneho veku môže dieťa zostúpiť až do pásma mentálnej retardácie. Nedostatok stimulačných podnetov pre rozvoj mentálnych, citových a osobnostných funkcií je hlavným deprivačným faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje mentálnu, emocionálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň dieťaťa a jeho vývin. V našich podmienkach za takéto faktory možno považovať asociálne rodiny, žijúce v ekonomicky a sociokultúrne nízkych, primitívnych podmienkach, či averzívne a hostilné postoje rodičov k dieťaťu, dlhodobá hospitalizácia dieťaťa v nemocnici v ranom detstve, dlhodobá ústavná výchova, časté striedanie ústavného prostredia, vychovávateľov… Tieto deti sú odlišné od oligofrenikov a dementých v štruktúre kvalít psychiky osobnosti, v správaní a odlišná je najmä ich prognóza, čo určuje prístup a postup psychopéda, program, obsah výchovy, ako aj výchovné metódy a prostriedky.
Z aspektu špeciálnej výchovy a vzdelávania sú dôležité aj klinické formy oligofrénie a demencie, pokiaľ predstavujú špecifickú, homogénnu skupinu s typickými symptómami v oblasti psychických funkcií, štruktúre osobnosti, sociálnom prispôsobovaní… Príkladom sú deti s Downovým syndrómom – v psychopédii ide predovšetkým o znaky, ktoré sú dôležité pre nápravu, terapiu a edukáciu.
