Vznik pedagogickej diagnostiky ako samostatnej disciplíny

Od svojho konštituovania v šesťdesiatych rokoch prekonala významné zmeny čo sa týka predmetu svojho skúmania v teoretickej rovine, ako aj rozvoja metód využívaných v praxi. Z pôvodne aplikovanej psychologickej disciplíny na pedagogickú prax sa vyšpecifikovala na samostatnú alebo konštituovanú pedagogickú disciplínu. V súčasnosti je pedagogická diagnostika „(angl. termín assessment, v špeciálnej pedagogike diagnostics) vedecká disciplína zaoberajúca sa teóriou a metodológiou diagnostikovania v edukačnom prostredí“ (Průcha 2000, s. 132). Tento autor chápe diagnostikovanie v pedagogike ako „súbor odborných činností, ktoré sú realizované pri vytváraní diagnózy, t.j. popise a prípadne objasnení vlastností subjektov, javov a procesov edukácie, ktoré je možné objektívne zistiť v danom čase a v daných podmienkach“. Niektorí autori stotožňujú pedagogickú diagnostiku s diagnostikovaním a viac alebo menej do jej obsahu zahŕňajú aj stanovenie prognózy a plánovanie ďalších krokov. „Pedagogické diagnostikovanie je zisťovanie, identifikovanie, charakterizovanie a hodnotenie úrovne rozvoja žiaka (žiakov) ako výsledku výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Pri diagnostike sa zisťuje, aký je žiak v danom momente (etape) výchovy vzdelávania. Na základe diagnózy o žiakovi učiteľ a ďalší pedagogickí pracovníci plánujú kroky pre jeho ďalší rozvoj.“ (Gavora 1999, s 10) Ak rozumieme termínu pedagogické diagnostikovanie v zhode so súčasným chápaním ako činnosť exploratívnu (vyšetrujúcu) a explanatívnu (vysvetľujúcu) vo vzťahu učiteľa k žiakovi, školskej triede (ako sociálnej skupine) a k sebe samému (ako učiteľovi) vymedzíme činnosť učiteľa, ktorou sa tu mienime zaoberať nasledovne: je to proces signalizovania registrovania, klasifikovania určitých javov v edukačnej realite s hľadaním perspektívy. Zámerne sa nebudeme zaoberať osobitnou problematikou – oblasťou pedagogickej evalvácie, ktorá sa v súčasnosti tak v zahraničí (Walberg, Haertel 1990) ako aj na Slovensku (Gavora, 1999) a v Česku (Průcha, 2000) považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, zameranú nie na jednotlivca, ale na väčší edukačne sledovaný systém, alebo celok.