Indikátory vzdelávania
Indikátory vzdelávania
UNESCO a OECD začali od roku 1990 vytvárať‘ tzv. indikátory vzdelávania – je to dnes okolo 50 základných ukazovateľov, ktoré predstavujú zhodu odborníkov na to, ako merať‘ súčasný stav školstva na medzinárodnej úrovni a umožňujú zmysluplne porovnávanie. Sú to kvantitatívne ukazovatele, ktoré vypovedajú o čiastkovom parametri stavu, fungovania alebo produktu vzdelávacieho systému (Prucha, 2000). Sú rozdelene do niekoľkých skupín:
* údaje o prostredí, v ktorom vzdelávacie systémy fungujú – demografické, sociálne, ekonomické údaje, verejná mienka o vzdelávaní (napr. podiel mládeže v celkovej populácii krajiny, hrubý domáci produkt na obyvateľa, prestíž učitel’ov…)
• náklady, zdroje a vzdelávacie procesy – výdavky na žiaka, prístup k vzdelávaniu, doba a organizácia výučby (napr. pocty žiakov v jednotlivých urovniach, % z populácie, doba dochádzky, čas pre jednotlivé predmety, počet učitel’ov na žiaka…)
• výsledky vzdelávania – pocty absolventov, podiel nezamestnaných medzi absolventmi určitého druhu školy, počty negramotných, % na počet obyvateľov a i.
Indikátori vzdelávania sú teda presne štatistické údaje, vypočítané prostredníctvom štatistických metód podľa predom daného presného postupu. Vytvárajú možnosť dôveryhodnej komparácie pedagogických javov, umožňujú každej zúčastnenej krajine na vedeckom základe posúdiť‘ vlastne miesto v medzinárodnom meradle ako aj identifikovať‘ slabé miesta vo vlastnom školskom systéme.
