PRINCÍPY VYUČOVANIA
7. Sústavnosť
– už Komenský požadoval, aby každé učenie bolo usporiadané tak, aby sa žiaci chceli dobrovoľne učiť – budú to robiť vtedy, ak uvidia, že tomu čo pochopili a naučili sa, niečo chýba ako článok reťaze a zatúžia aj po tej chýbajúcej časti
– poznatky vedného systému majú byť transformované do didakt. systému konkrétneho predmetu tak, aby si žiaci systematicky osvojovali vedomosti, zručnosti a návyky
– v procese výučby má učiteľ postupovať logicky, aby jednotlivé časti na seba nadväzovali a žiak si tak vytvoril systém vedomostí, zručností a návykov, ktoré navzájom súvisia a tvoria logický komplex
umožňuje to eliminovať učenie sa bez pochopenia učiva, res. osvojovanie si izolovaných poznatkov
8. Spojenie teórie s praxou
– už Komenský hovoril: všetko nech sa učíme kvôli použitiu, žiadal aby teória predchádzala praxi, aby konanie nebolo pudové, ale aby sme rozumeli a konali na základe poznania
– žiaci sa teoretické poznatky efektívne učia vtedy, ak poznajú ich význam pre praktickú aplikáciu
– v praktickej činnosti si žiaci overujú teoretické poznatky, zároveň si v nej utvárajú nové zručnosti, integrujú poznatky
9. Komplexnosť rozvíjania žiaka
– moderná pedagogika a didaktika vychádza z požiadavky rozvíjať všetky stránky osobnosti žiaka – aby sa rozvíjala kognitívna, sociálno-emociálna aj psychomotorická stránka osobnosti
– učiteľ má v rámci didaktickej analýzy učiva zvážiť, aké ciele stanoví pre jednotlivé tematické celky a ako sa to odrazí v stanovovaní cieľov na jednotlivé vyučovacie hodiny
s tým sa spája aj výber vyučovacích metód, foriem a prostriedkov, učeb. úloh
10. Kontextuálnosť
– u Komenského: okolnosť je potrebná na to, aby sme po poznaní príčiny veci, účinkov, miesta, času a pod. uchopili vec – veci, ktorým chýba okolnosť, možno ťažko chápať a posudzovať, a tak ani nemôžu byť zverené pamäti
– žiak si lepšie zapamätá to, čo sa učí ako súčasť širšieho súboru príčin a dôsledkov, čo je zasadené do kontextu, do súvislosti
– dôležitá pri hodnotení konania žiaka – poznanie súvislostí pomáha učiteľovi pochopiť a objektívne posúdiť konkrétne konanie a vyvodiť z neho primerané dôsledky