AKTUÁLNE OTÁZKY POROVNÁVACEJ PEDAGOGIKY

5. štatistický prístup – predstavuje väčšinou štatistickú klasifikáciu, ktorú robia medzinárodné organizácie napr. IEA – organizácia pre evaluáciu vzdelávania (rozsiahle výskumy, testy v celosvetovom meradle). Prináša významné zistenia, napr. že žiaci zo selektívnych škôl nedosahujú celkovo lepšie výsledky ako žiaci jednotných škôl, že dĺžka školskej dochádzky nevedie nutne k lepším výsledkom a pod. OHCD sleduje asi 600 čiastkových štatistických parametrov, čo umožňuje porovnať nielen statické vlastnosti vzdelávacích systémov, ale aj procesuálne. Nevýhodou tohto prístupu je silne kvantitatívny charakter. pričom výsledky v škole môže ovplyvňovať‘ mnoho premenných, ktoré sa ani nedajú merať‘.
6. ekonomicky prístup – snaží sa kvantifikovat‘ vzťah vzdelania a ekonomického rastu krajín, hodnotiť‘ ekonomické výnosy investícií do vzdelávania.
7. etnograficky prístup – je pomerne mladý a predstavuje popis vnímania a interpretácie výchovnej praxe zo strany rôznych etnických komunít (ako ju vnímajú ony samy). Tieto výskumy a interpretácie sa však ťažšie sa porovnávajú, lebo obsahujú rôzne špecifiká a často vyžadujú aj osobnú prítomnosť‘ a osobnú zainteresovanosť‘ výskumníka.
8. teória konvergencie – je najvýznamnejšia teória porovnávacej pedagogiky. Jej autori sú presvedčení, že socio-ekonomické, kultúrne a technické faktory akoby viedli k harmonizácii a unifikácii školstva v jednotlivých krajinách (zvlášť v industriálnych krajinách – výskyt podobných javov, približovanie v štruktúre aj v obsahu), čo umožňuje všeobecnejšie závery. Pritom netreba zabúdať, že v školstve jednotlivých krajín predsa len existuje veľké množstvo rôznorodých protikladov.

V uvedených prístupoch sa uplatňujú tieto metódy.
* historická – poznáva javy v historickom a vývojovom kontexte
* popisná, deskriptívna – dáva presný systematicky popis hlavných javov a kvalitatívnych znakov
* štatistické – prinášajú súbor kvantitatívnych údajov pre objektívnejšie hodnotenie javov
* sociologické metódy – štrukturálna analýza (z čoho sa systém skladá, ako sú usporiadane prvky a ich vzťahy) a funkcionálna analýza (ako systém funguje, aké ma vzťahy a funkcie k širšiemu celku)
* analyticko – syntetická – ide o analýzu vzťahovú, príčinnú, klasifikačnú, syntézu empirických údajov a teoretických úvah
* induktívne – deduktívna – predstavuje postup od jednotlivostiam k celku a naopak
* modelovania – zjednodušene imituje originál pre potreby jeho skúmania, pri zachovaní jeho podstatných znakov, alebo tvorí novy v hmotnej alebo myšlienkovej forme
* porovnávacia – pozri kapitolu 2.2. 1.