Mravná výchova
7.6 Mravná výchova
Môže ísť o povinne voliteľnú náboženskú výchovu, alebo etickú výchovu.
Mravná výchova formuje a reguluje najelementárnejšie a najcennejšie vlastnosti osobnosti a sociálne vzťahy – vzťah k edukácii, k činnosti, k práci, k rodičom, učiteľom… – osobnosť a sociálne vzťahy tvoria u mentálne retardovaných jednotlivcov podstatu ich defektivity. Cieľom mravnej výchovy je naučiť mentálne retardované deti naučiť podriaďovať svoje vlastné záujmy a správanie požiadavkám a záujmom spoločnosti. Psychopedickým prístupom sa má umožniť týmto deťom vrastanie do spoločenského prostredia vhodným správaním. Budovanie mravných kvalít je podmienené stupňom mentálne postihnutia – iné ciele, úlohy, obsah a reálne výsledky bude mať mravná výchova detí a mládeže v hraničnom pásme MR a iné budú u strednej alebo ťažkej MR.
Proces mravnej výchovy sa začína kladením konkrétnych požiadaviek na dieťa, tieto požiadavky môžu byť priamo vyslovené, alebo môžu vyplynúť z bezprostredného citového prežívania činností a situácii a to prirodzených alebo zámerne navodených. Nasleduje upevňovanie požiadavky a požadovanej odpovede opakovaním situácií, utváraním a upevňovaním návykov a zvykov správneho konania. Sústavou návykov a stereotypova požadovaného správania budujeme u dieťaťa základy jeho orientácie v spoločenskom prostredí a jeho autoreguláciu, vytvárame bázu pre vznik a vývin mravného vedomia a mravných citov. Zavŕšením procesu mravnej výchovy by malo byť praktické, aktívne uplatňovanie mravných požiadaviek v rozličných situáciách.
