G. A. Lindner, O. Willman, Otakar Kádner

– G. A. Lindner (čes. pedagóg) vymedzuje didaktiku ako náuku, aj ako umenie, k nej pričleňuje pedagog. v užšom zmysle slova ako náuku o vedení, obe súčasti ped.. člení na základe delenia pojmu výchovy na pojem vyučovania a výchovy v užšom zmysle slova
– z hľadiska vedy je didaktika vyuč. náukou, z hľadiska umenia je vyučovacím umením
– pretože vyučovanie nie je nič iné než prostriedok výchovy, je aj náuka o vyuč. (didaktika) časťou ped.
– jej predmetom je súhrn problémov, ktoré sa vzťahujú na oblasť vyučovania
– podľa tohto sa did. rozpadá na tri hlavné časti
o podľa predmetu výučby
o podľa metódy a zásad vyuč. (táto časť sa nazýva metodika)
o podľa osôb a miest výučby

– O. Willman nadväzuje na Komenského, pokladá did. za náuku o vzdelaní, o vzdelávacej práci
– na konci 19. st.. je did. definitívne súčasťou ped.
– v 20. st. sa pestrejšie diferencujú fil. základy metodologických prístupov
– v dôsledku rozvoja exaktných vied a svetonázorových orientácií sa formujú 2 hl. vzorce pedagogickej reflexie
o duchovedná ped. (did.)
o scienticky orienotvaná ped., empirická

– Otakar Kádner , „Základy všeo. ped.“
– do výrazu didaktika zahŕňa teóriu výučby i prax výučby, je súčasťou ped.
– did. rozoberá nielen prostriedky a spôsoby vyučovania, ale aj jeho účel, látku a miesto, preto sa z nej časom vyradila metodika
– vývin didakt. myslenia smeroval nielen k diferenciácii predmetovej didaktiky, ale aj k jej špecializácii podľa jej zamerania na problémy a úlohy jednotlivých stupňov a druhov škôl