DIFERENCIÁCIA ŽIAKOV V ŠKOLE

Diferenciácia v škole je súhrn všetkých organizačných opatrení, ktorými sa dosahuje rôzne pôsobenie na žiakov v zmysle vyučovacích alebo výchovných zámerov (H. Glockel). Tieto organizačné opatrenia sú racionálne a zmyslové. Selekcia takýto racionálny charakter nemá. Diferenciácia je procesom (dejom) rozrôzňovania, prerozdeľovania, rozlišovania, odstupňovania. Selekcia je procesom výberu, má už príchuť eliminácie, to znamená výberu a vyraďovania niečoho dokonalejšieho, resp. horšieho, nevhodného. Selekcia prenesene prináša aj určitú sociálnu pozíciu, čo platí najmä pre výberové školy, výkonnostné kurzy.
Všeobecne prijímaná definícia zdôrazňuje, že diferenciácia znamená rozdelenie žiakov do skupín ľubovoľnej veľkosti podľa jedného alebo viacerých znakov, ktoré sa vykonáva v predpoklade, že sa dosiahnu určité učebné alebo výchovné ciele. Skupiny môžu byť podľa znakov homogénne alebo heterogénne.
Diferenciácia je pojem, ktorý v najširšom zmysle označuje rad opatrení, ktoré zlepšujú školskú realitu, zvlášť efektivitu vzdelávania prostredníctvom zámerneho zasahovania do organizácie skupín žiakov (Vaňová). Žiaci sa dostali do svojej základnej skupiny len na základe administratívneho rozhodnutia.V tomto všeobecnom význame sa pojem vzťahuje k takým tradičným spôsobom organizácie školy ako je členenie žiakov podľa rôznych im primeraných vzdelávacích ciest (podľa veku, viery, pohlavia…)
Naopak, selekciu vo všeobecnosti definujeme ako všetky procesy diferenciácie ciest a šancí vzdelávania detí a mládeže na rôznych stupňoch školstva, teda s rozdielmi na primárnom a sekundárnom stupni.
Selekcia má vždy dôsledky pre konkrétneho žiaka, kým difernciácia nie. Selekcia je rozhodnutím o zaradení osoby do jednej z dvoch tried, pričom jedna z týchto alternetív má vždy pre zaraďovanú osobu nežiadúce dôsledky.
Samotná diferenciácia a selekcia vznikajú s demokratizáciou školstva a likvidáciou stavovských bariér v prístupe ku vzdelaniu v zmysle hesla “vzdelanie pre všetkých”. Najväčší význam pre existenciu a fungovanie týchto dvoch javov majú dva fenomény, ktoré učitelia nemôžu výrazne ovplyvniť, a to výkonostný princíp a samotné funkcie školy.
Žiadny zo spoločenských princípov nie je natoľko rešpektovaný ako výkonnostný princíp, možno konštatovať, že celá výstavba a organizácia života tradičnej školy a jej ideológia je zdôvodnená práve týmto princípom. Týmto pojmom označujeme vo všeobecnosti výsledok procesu učenia, ktorý je buď podnecovaný vyučovacími zámermi, alebo je plánovito riadený (K. A.Heller). Označujeme ním celkové výkonnostné správanie v kontexte školských vzdelávacích úsilí.