Johann Friedrich Herbart

Johann Friedrich Herbart (1776-1841)
– filozof, pedagóg
– išlo mu o skutočné vedecké spracovanie pedagogiky

Diela:
Všeobecná pedagogika (1806)
Náčrt prednášok z pedagogiky (1835)
– v oboch sa zaoberá pedagogikou – ped. má z etiky odvodiť cieľ výchovy a z psychológie cesty, zásady, výchovné a vyučovacie metódy
– vychovávateľ sa má opierať o kriticko-vedeckú reflexiu o výchove a vyučovaní
– cieľom výchovy je charakterová sila a mravnosť, ktoré sú vyvolané 5 praktickými ideami (vnútorná sloboda, dokonalosť, žičlivosť, právo, spravodlivosť)
– viac mu záleží na charaktere ako na vedomostiach
– centrom pedagogického snaženia je oblasť predstáv – myšlienkový okruh
– okrem vyučovania rozlišuje ovládanie (to vonkajšie – dozor, autorita učiteľa) a disciplínu (to vnútorné – apeluje na svedomie dieťaťa – orientuje jeho myseľ na mravné zásady) – pedagóg musí mať prehľad o možnostiach a vedieť zhodnotiť situáciu, má nájsť správnu cestu, ako sa k dieťaťu dostať – na to má cviciť a pripravovať seba samého
– treba vytvoriť povzbudzujúcu atmosféru, podporovanie mysle dieťaťa
– jadrom výchovy je vyučovanie – je to cesta vytvárania myšlienkového okruhu – vyučovanie však nemá len sprostredkovať vedomosti a zručnosti – ale musí byť jasne orientované i na formovanie charakteru
– úlohou vyučovania je viesť žiaka k rovnomernej mnohostrannosti záujmov, rozvíjať jeho sily a vedomosti
– žiak má pochopiť skutočnosť nielen empiricky v jednotlivostiach, ale i špekulatívne v súvislostiach a i esteticky
– nové učivo má nadväzovať na staré poznatky
– zaoberanie sa predmetom prebieha v 4 fázach:
1. pokojné vhĺbenie – zrozumiteľnosť – dochádza k pochopeniu jednotlivostí
2. pokročilé vhĺbenie – asociácia – predmet vhĺbania sa tu spája združuje s ostatnými
3. pokojné ujasňovanie – systém – jednotlivý objekt sa včlení do celku
4. pokročilé ujasňovanie – metóda – od prehľadu sa pokročí k precvičovaniu a aplikácii
„Vyučovanie má ukázať, spájať, učiť a filozofovať.“
– pri každom preberaní učiva kladie dôraz na zrozumiteľnosť jednotlivých častí – väčšie pozostávajú z menších atď.
– metódy treba skúšať, podľa potreby meniť a vynaliezať nové, experimentovať
– rozlišuje názorné analytické (skúsenosť sa rozoberá a objasňuje formou dialógu) a syntetické vyučovanie (historické rozprávanie, názorný opis toho, s čím sa deti doteraz nestretli)