Diagnostika v pedagogike mentálne postihnutých
Psychopedická diagnostika sa snaží o vypracovanie najvhodnejších metód, pomocou ktorých sa odhaľujú individuálne osobitosti (znaky a vlastnosti) mentálne postihnutých jednotlivcov, cieľom diagnózy je určiť optimálny, individuálne aplikovaný didaktický výchovný model pre mentálne postihnuté dieťa a z nej vyplývajúce zvýšenie efektívnosti výchovy a vyučovania – optimálne zvolené vyučovacie metódy, odhalenie ťažkostí, ktoré môžu u mentálne postihnutého žiaka negatívne ovplyvniť proces učenia, či sociálnu adaptáciu a možnosť následne určiť adekvátny korekčný program a eliminovať prekážky.
Tiež si treba uvedomiť, že aktuálne výsledky sa nemusia kryť s potencionálnymi možnosťami mentálne postihnutého jednotlivca, z toho vyplýva, že diagnózu je nutné spojiť s prognózou, teda odhaliť potencionálne možnosti dieťaťa a určiť optimálne metódy na ich dosiahnutie. Dôležitý je tu individuálny prístup v nasledujúcich okruhoch – edukačnom, korekčnom, stimulačnom. Potencionálne možnosti mentálne postihnutého jednotlivca sa určujú v týchto problémových okruhoch: určenie adekvátnej vzdelávacej možnosti, určenie osobitostí v osvojených spôsobilostiach (v gramotnosti), určenie osobitosti v osvojených návykoch, určenie osobitostí v sociálnej interakcii a komunikácii a sociálne správanie sa (Bajo, in Bajo – Vašek, 1994). (Diagnostický model: znaky –diagnostika – diagnóza – prognóza – edukácia, stimulácia, korekcia – metódy – ciele.).
