DIAGNOSTIKA VÝKONOV A SPRÁVANIA ŽIAKOV

8. DIAGNOSTIKA VÝKONOV A SPRÁVANIA ŽIAKOV

Diagnostikovanie a diagnóza

Od 2. pol. 60. rokov sa postupne rehabilitovala pedagogická diagnostika a bol prijatý postulát o nevyhnutnosti diagnostických činností učiteľa. napriek tomu sa diag. činnosti obmedzujú len na špeci oblasť škol. diagnostiky – na školské hodnotenie.
Termín diagnostika prešiel do pedag. z lekárskych vied, ale súčasná pedagogická diagnostika si vytvára vlastný model poznávania javov (u žiaka nie patologických symptómov) nezávisle na pôvodných vzoroch medicíny a neskôr psychológie.

Diagnostika – 2 významy:
1, proces diagnostikovania – zisťovania a hodnotenia stavu rozvoja žiaka – teda praktická úroveň
2, špeciálna vedná disciplína pedagogiky – teda teoretická úroveň ( predmetom sú metodologické otázky a tvorba teórií)

Diagnóza – výsledok diagnostických činností.
je to vyslovenie súdu o žiakovi/triede a rozpoznanie buď určitého stavu, alebo príčin ich vzniku u sledovaného objektu
je vždy spojená s pedagog. rozhodovaním učiteľa, vzniká na korekciu výchovných a vzdelávacích činností a podmienok, kt. v nej prebiehajú
Zákl. funkcia diagnostiky – pomoc žiakovi v jeho škol., sociál. živote
dopĺňa hl. oblasť učiteľovho pôsobenia – vyučovanie
Členenie diagnostiky podľa časového faktora:
mikrodiagnóza – spojená s prakt. činnosťou učiteľa, krátkodobá d. – náhodné zisťovanie bez zámerného zacielenia
základná – denná d. – viazaná na určitú činnosť- najmä na skúšanie a posudzovanie (úlohu tu zohráva faktor času – je posilňovaný aj počtom žiakov v triede)
dlhodobá, skupinou odborníkov zostavená zovšeobecňujúca d. – sústavné sledovanie žiaka – triedny učiteľ, výchovný poradca