Výskumné metódy v pedagogike mentálne postihnutých
A/ Výskumné metódy, ktoré napomáhajú formulovať výskumný problém: literárne, tie sa opierajú o štúdium literárnych prameňov a historické, ktoré sa zameriavajú na skúmanie daného problému z historického hľadiska.
B/ Výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov: pozorovacie, charakter tejto metódy je determinovaný cieľom, pretože je dôležité vedieť, či sa výsledky používajú na výskumné alebo diagnostické zámery. Ide o cieľavedomé, zámerné vnímanie psychopedických javov a procesov so zameraním na odhalenie podstatných vzťahov a súvislostí. Je najpoužívanejšou metódou pre skúmanie špeciálno-pedagogických javov a procesov. Je nutné uvedomiť si špecifiká, ktoré z daného postihnutia vyplývajú, napr. diferencie, ktoré sa môžu vyskytovať medzi podstatou a javom (intaktný vzhľad nemusí byť symptómom intaktného intelektu, nepochopenie slovného príkladu z matematiky nemusí byť dôsledkom jeho nezvládnutia, ale žiak napr. nemusel porozumieť prečítaný text…). Aby sa zvýšila presnosť a účinnosť pozorovania, je nutné použiť spresňovacie pomôcky a techniky, ktorými sú napr. registrácia pozorovaného a určenie toho, na čo sa pozorovateľ prioritne sústredí (či je to frekvencia, intenzita…). Výhodou tejto metódy je bezprostrednosť situácie a priama účasť a neviazanosť výsledkov na vedomostiach či spôsobilostiach pozorovaných, taktiež sa nevyžaduje aktívna spolupráca s pozorovaným. Nevýhodou je však neopakovateľnosť situácie, pasivita pozorovateľa, ktorý nesmie zasahovať do pozorovanej situácie, taktiež obmedzenosť počtu pozorovaných osôb a možnosť subjektívneho ovplyvnenia pozorovateľa.
