Etika učiteľa vo vzťahu k učiteľovej diagnostickej kompetencii
Etika učiteľa vo vzťahu k učiteľovej diagnostickej kompetencii.
Pojem etika učiteľa nadobúda v súčasnosti novú dimenziu morálnu, obsahovú aj výkonovú, čím máme na mysli najmä nové podmienky škôl v meniacej sa spoločnosti. Inak povedané: komu patrí profesionálna kompetencia a povinnosť diagnostikovať, čo má diagnostikovať a ako, akými metódami to môže uskutočniť.
POSTAVENIE PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY V PROFESII UČITEĽKY
S nárastom nárokov na učiteľské kompetencie rastie aj požiadavka zvýšenia zodpovednosti za rozhodnutia k činnostiam, ktoré súvisia s diagnostikovaním, vhodnosťou voľby a metód jej realizovania a využitím či „použitím“ výsledkov diagnostického zisťovania.
Existujú rôzne názory na pedagogickú kompetenciu, či učiteľskú kompetenciu alebo kompetencie. Kosová (1996, s. 84) v súvislosti s prípravou učiteľa uvádza tri dimenzie spôsobilostí:
• personálno – sociálnu, chápanú ako požadované osobnostné predpoklady pre výchovu a vzdelávanie detí,
• teoretickú, chápanú ako požadované vedomosti pre výkon učiteľského povolania,
• činnostnú – chápanú ako požadované praktické schopnosti a zručnosti.
