Etika učiteľa vo vzťahu k učiteľovej diagnostickej kompetencii
Kyriacou (1996 s. 25-26) chápe učiteľskú kompetenciu ako súbor učiteľských zručností (skills) v nasledovných oblastiach: plánovanie a príprava, realizácia vyučovacej hodiny, riadenie, vyučovacej hodiny, klíma triedy, disciplína, hodnotenie prospechu žiakov, reflexia a evalvácia vlastnej práce
Švec V. (1998) uvádza nasledovné:
• kompetencie k vyučovaniu a výchove – psychopedagogická, diagnostická komunikatívna
• osobnostné kompetencie – schopnosť akceptovať seba samého, žiakov a kolegov, schopnosť asetívneho, autentického a empatického správania
• rozvíjajúce kompetencie – adaptívna kompetencia, výskumná kompetencia, informačná kompetencia, autoregulatívna kompetencia (podľa: Horká 1999)
Podľa Langovej (1992, s. 29) učiteľ vystupuje v nasledovných rolách:
• inštruktor – organizátor (učiteľ je sprievodca žiakov v ich učení, správaní, záujmových aktivitách, informuje, vysvetľuje, radí, usmerňuje)
• stratég – riadi vyučovacé proces, vedie žiakov k vzájomnej spolupráci, vzťahom, podporuje súdržnosť skupiny
• diagnostik a terapeut – uvedomele poznáva a hodnotí žiakov, zisťuje príčiny výchovných a vzdelávacích ťažkostí a redukuje tieto ťažkosti
• poradca
• zhromažďovateľ informácií.
