Mentálna retardácia
3 Mentálna retardácia
Mentálna retardácia (z lat. mentis – myseľ, retardare – meškať, zaostávať) je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, IQ nižšie ako 70, prejavujúcu sa už v útlom detstve a spôsobujúcu aj poruchy prispôsobovania.
Mentálna retardácia je strešné označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu, v minulosti sa používali výrazy ako: duševne chybní, duševne úchylní, duševne abnormálni, duševne oneskorení, duševne defektní, rozumovo chybní, rozumovo zaostalí, deti s chybným rozumovým vývinom, intelektovo abnormálni, slabomyselní, origofrénni, mentálne defektní, mentálne oneskorení a v súčasnosti je to pojem mentálne retardovaní, ktorý je všeobecne prijatý. Tento termín vystihuje medicínske, psychologické, pedagogické a sociálne aspekty retardovaného človeka od jeho narodenia až po smrť, tento pojem vyjadruje teda interdisciplinárny charakter (Bajo, in Bajo, Vašek 1994).
Mentálna retardácia vyjadruje výrazné zaostávanie duševného za telesným vývinom, a to bez ohľadu na príčinu, druh, klinickú formu, typ alebo stupeň mentálneho postihnutia. Pojem retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie, čo však zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je definitívne ukončené a nemenné. Teda tento pojem naznačuje aj to, že potencionálna mentálna úroveň retardovaného jednotlivca môže byť vyššia, než je jeho aktuálny mentálny výkon, je to označenie bez pejoratívneho nádychu.