MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
9. MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
Jedným z problémov, ktorým je v súčasnej porovnávacej pedagogike venovaná najväčšia pozornosť‘ je multikultúrna výchova a vzdelávanie. Je definovaná ako príprava na sociálne, politické a ekonomické reality, ktoré žiaci prežívajú v kultúrne odlišných a komplexných medzil’udských stykoch (Prucha 1991). Silnejúci záujem o tuto otázku vychádza z presvedčenia. že ľudstvo obývajúce tuto planétu ma napriek mnohým najrôznejším odlišnostiam spoločnú identitu a že rozvíjaním tejto identity možno napomáhať‘ riešeniu globálnych problémov ľudskej civilizácie ako sú odvrátenie vojen, zachovanie mieru, zabránenie ekologickým katastrofám a pod. Medzi rôznymi definíciami, ktoré vymedzujú tento pojem možno rozlíšiť dva charakteristické prístupy:
* Multikultúrna výchova a vzdelávanie je proces, ktorého prostredníctvom si jednotlivci vytvárajú spôsoby svojho vnímania a hodnotenia kultúrnych systémov, odlišných od ich vlastných a spôsoby svojho správania sa v týchto systémoch. Cieľom tohto procesu je vytváranie určitých dispozícií, konkrétnych vedomostí a zručností pre život jednotlivca v multikultúrnej civilizácií. Označujú sa pojmom interkultúrna kompetencia a toto poňatie sa osobitne venuje možnostiam jej zámerného utvárania a možnostiam jej zisťovania a merania .
Multikultúrna výchova a vzdelávanie je pedagogický program, ktorý zabezpečuje také učebné prostredie, ktoré je prispôsobené vzdelávacím, sociálnym a jazykovým potrebám žiakov z rozdielnych etnických, rasových a iných minorít. Dôraz je položeny na rešpektovanie potrieb, ktoré majú jednotlivci z hľadiska svojej príslušnosti k určitej kultúre s tým. aby tato kultúra bola zachovaná a aby jej príslušníci boli vedení k zodpovednosti za jej zachovanie. Realizuje sa napr. v práve deti vzdelávať‘ sa vo vlastnom materinskom jazyku. ako aj vo vytváraní adekvátnych, kultúrne spravodlivých vzdelávacích prostrediach pre príslušníkov menšín. V súvislosti s touto koncepciou sa objavuje pojem „internacionalizácia výchovy a vzdelávania“, ktorý je chápaný ako príprava občanov k uvedomovaniu si globálnosti civilizačných problémov bez etnocentrického uzatvárania sa do hraníc vlastného národa čí štátu.