PREDMET POROVNÁVACEJ PEDAGOGIKY

2. PREDMET POROVNÁVACEJ PEDAGOGIKY
Predmet porovnávacej pedagogiky sa vlastne neustále rozširuje. Najprv bol vnímaný len ako popis vzdelávacích sústav v jednotlivých krajinách, pri ktorom sa hľadajú ich zhody a rozdielnosti. Dnes je však porovnávacia pedagogika disciplínou, ktorá nielen popisuje, t. j. konštatuje zhody a rozdiely medzi vzdelávacími systémami jednotlivých krajín, ale tiež analyzuje početné vlastnosti fungovania týchto systémov a ich výsledky (Prucha 2000). Porovnáva medzi sebou celé školské systémy, alebo len niektoré javy (napr. poňatie predškolskej výchovy vo svete).
Môže porovnávať horizontálne – teda krajiny v tej istej dobe medzi sebou, alebo vertikálne – vývoj niektorého, alebo viacerých školských systémov, čo jej umožňuje odhaľovať‘ prevažujúce tendencie vo svete a predpokladať‘ prognózy do budúcnosti. Pri tejto činnosti súčasne zisťuje, od čoho v daných krajinách rozvoj vzdelávania najviac závisí, ktoré sféry spoločenského života ho najviac ovplyvňujú a kedy je najefektívnejší.

Porovnávacia pedagogika sa najčastejšie vymedzuje tak, že:
* je analýza vzdelávacích systémov, pedagogických javov a faktov vo dvoch či viacerých krajinách, či celosvetovo v ich politických, sociálne ekonomických, kultúrnych, náboženských a iných súvislostiach (Brickman, Váňova)
* je multidisciplinárna a interdisciplinárna, čerpá informácie a súčasne sa využíva v sociológií, ekonómii, demografii, vo vzdelávacej politike, v kultúrnej antropológii, a tým v nej už pedagogika nemá výlučné postavenie
* používa údaje z jednej alebo viacerých krajín :
a) k popisu vzdelávacích systémov, ich fungovania a efektov
b) k pomoci pre rozvoj vzdelávacích inštitúcii a praxe
c) k objasňovaniu vzťahov medzi vzdelaním a spoločenskými javmi
d) k formulovaniu trendov vývoja platných pre viac krajín. Niektorí autori (Schriewer) ju delia na:
a) akademickú – teoretický výskum, komparácia, objasňovanie vzdelávacích systémov a všeobecných problémov v medzinárodnom kontexte
b) intervenčnú – analýzy zamerané na praktické využitie v inej krajine
c) je vymedzovaná tak široko, že je chápaná okrem toho, aj ako informovanie, dokumentovanie, zber údajov o vzdelávacích systémoch,
t. j. empiricko – deskriptívna