Stupne mentálnej retardácia

Ťažká mentálna retardácia (zaužívaným termínom je aj hlboká idiocia) IQ od 20-34. Ide o výrazné oneskorenie psychického aj motorického vývinu vo všetkých vývinových etapách. Výrazne je oneskorené sedenie, státie a chodenie, pohyby sú nekoordinované, často sú prítomné kývavé pohyby. Manifestuje tu už aj sexualita, jednotlivci reagujú na hlad, chlad, teplo a vlhko, ale preexponovanými reakciami, svoje okolie vnímajú. Pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú minimálne, myslenie celkom chýba, duševný vývoj je na úrovni nižšej nervovej činnosti – pudovej, afektívnej a vegetatívnej, môžu byť prítomné aj prechodné formy (napodobňovanie). Reč môže byť prítomná, je však primitívna, chybná, bez chápania obsahu. Možno ich naučiť elementárnej sebaobsluhe, hygiene a veľmi jednoduchým manuálnym prácam. Potrebujú celoživotnú starostlivosť v rodine alebo v DSS, kde môžu byť prakticky a sociálne užitoční.
Stredná mentálna retardácia (používaným termínom je aj imbecilita) IQ 35-49. Vývoj takto postihnutého jednotlivca je obmedzený v neuropsychickom a somatickom, výrazne zaostáva aj motorika, avšak vo všetkých spomenutých oblastiach je toto obmedzenie menšie než u HMR a ŤMR. Činnosť pamäti je vo všetkých fázach veľmi slabá, prítomné je myslenie, avšak na veľmi primitívnej úrovni, reč sa vyvíja veľmi oneskorene, dosiahne úroveň konkretizácie, slovník je však chudobný, jednotlivci sú väčšinou schopní vytvárať jednoslovné vety, emocionálne sú nevyrovnaní, labilní, s častými neadekvátnymi afektívnymi výbuchmi, dosahujú už úroveň podmienených reflexov. Sú schopní osvojiť si hygienické, spoločenské a pracovné návyky a zvládnu prvky trívia. V špeciálnych základných školách pre mentálne postihnutých v C variante sa im poskytuje edukácia. Sú schopní vykonávať jednoduché manuálne práce v chránených dielňach, alebo v rámci ústavov, sú však celý život nesamostatní a odkázaní na dozor – usmerňovanie inými osobami a permanentnú kontrolu.