Vých. k tvorivosti, jej mechaniz.

14. Vých. k tvorivosti, jej mechaniz. –
V posledných desaťročiach sa dostáva do popredia otázka vzdeláv., kt. vy nebolo zamerané len na poznávaciu stránku. Škola by skôr ako sprostredkov. vedomosti, mala človeka naučiť poznatky vyhľadávať a adekvátne využívať. Pomôcť mu orie ntovať sa v sebe samom, v živote, pripraviť ho na probl. súčastnosti a budúcnosti. Jedna z ciest k tomuto cieľu vychádza zo zdôrazňovania úlohy tvorivosti vo vzdelávaní. Spočíva vo vytvorení takej atmosféry, klímy a organizácie vyučovania, kt. podnecujú tvorivé myslenie, teda prinášanie nových pôvodných riešení. Alebo všeobecnejšie rozvíjajú tvor. prístup k svetu, pre kt. sú okrem osobnostných predpokladov dôležité aj vonkaj. podm. Zákl. východiskom pri rozvíjaní tvorivosti je, že tvorivé schopnosti má každý človel a tvor. je možné cvičiť. Tvor. sa ako každá schopn. rozvíja v činn.V škole je touto činn. učenie sa na strane žiaka a učenie na str. učiteľa. Výsledný efekt závisí od interakcie žiak. Len tvorivý učiteľ, schopný meniť, prospôsobovať a hľadať nové metódy a postupy, môže tvorivo vyučovať. Cieľom tvorivého vyučovania je formovanie tvorivej osobnosti. Je zamarané na rozvoj tvor. vnímania a myslenia, obrazotvornosti. Podnecuje v žiakoch potrebu novosti, zvedavosť ale aj vytrvalosť pri prekonávaní prekátok. Využíva problémové metódy vyuč. a vyžaduje špecific. atmosféru. Tvorivá atmosféra v triede sa prejavuje aktivitou a samostatnosťou žiakov. Učiteľova činnosť pri tvorivom vyuč. je charakterizovaná tým, že:- dáva žiakom úlohy na hranici ich možností,- povzbudzuje aktivitu, samostatnosť,-používa humor a optimizmus,- nenapomína, ale usmerňuje predkladaním alternatív,- učí žiakov klásť otázky a hľadať odpovede,-vedie žiakov k tomu aby najprv tvorili možnosti riešení a až potom ich hodnotili,-učí kritickému a hodnotiacemu mysleniu,-pri hodnotení práce nevychádza z predpokl. či žiak vie-nevie, ale snaží sa zistiť dosiahnutú úroveň,-viac povzbudzuje a chváli ako trestá. Výchova k tvorivosti je súčasťou vých. celej osobnosti čl. Tvorivosť je prirodzená podstata čl. Je to spôs., akým čl. reaguje na svoje okolie, vzťahy medzi ľuďmi, na svoje vn. pocity, prežívanie. Prostred. tvorivosti čl. vyjadruje svoje nálady, myšlienky, komunikuje s ľuď. Je to prostriedok sebavyjadrovania. Na zákl. tvorivých produktov žiakov si vychovávatelia môžu sformulovať obraz o ich psychickom rozpoložení. Tvoriv. je výsledkom spolupôs. dedičnosti a prostredia.
Tvorivosť sa obvykle vymedzuje ako schopnosť prinášať nové, pôvodné, neobvyklé riešenia, kt. sú zárovaň prijateľné.
Zložky tvorivého procesu:
– fluencia(schop. pohotovo a ľahko vytvoriť čo najviac riešení a náp
– flexibilita(schop. pružne vytvárať riešenia prob.)
– originalita(schop. prinášať nové, neobvyklé, dôvtipné rieš. prob.)
– redefinovanie(schop. dať myš. nový význam)
– senzitivita(citlivosť na prob.)
-elaborácia(schop. vidieť detaily)
Súčasti tvorivého procesu:
-intenzívan činn.(záčastňuje sa na nej fantázia, predstavivosť, myš. operácie, city, skúsenosti, záujmy…)
– špeciálna činn.(chápeme ju ako nový prístup, nové metódy. Čiže medzi človekom – subjektom- a produktom-objektom- dochádza k zmene ich vzáj. vzťahu. Túto zmenu spôsobuje vplyv prostredia na čl. a jeho vlastné prežívanie, jeho citlivosť voči okoliu. To následne vyvoláva u čl. potrebu vymyslieť niečo nové.