Výchova mentálne postihnutého dieťaťa v rodine

3.Úzkostlivá výchova je taká, keď sú rodičia v nepretržitom strachu a obavách o dieťa, okolie sa im zdá byť nebezpečné, neustále dieťa ochraňujú, obmedzujú a všetko radšej robia za neho. Výsledkom takejto výchovy je pasivita dieťaťa, strata záujmu o nejakú činnosť a značná diskrepancia medzi aktuálnou a potencionálnou úrovňou psychických funkcií. Extrémnou reakciou dieťaťa na takúto výchovu môže byť aj negativizmus, či agresivita.
4.Neúmerne náročná výchova, extrémne prísna, perfekcionistická býva často v rodinách intelektuálov. Takíto rodičia chcú permanantným zvyšovaním nárokov priviesť MP dieťa na úroveň normy. Dieťa je často trestané a prirodzene z tejto nerovnej súťaže vychádza vždy neúspešne, stráca sebadôveru, môže sa stať neurotické, vzdorovité, agresívne a negativistické.
5.Protekčná výchova je dosť častým javom v rodinách s MP dieťaťom. Rodičia dieťaťu odstraňujú všetky prekážky, v škole vyžadujú pre svoje dieťa rozličné ohľady, úľavy a privilégia, ťažkosti svojho dieťaťa podľa potreby zastierajú, alebo zveličujú za účelom dosiahnutia cieľa – pomôcť dieťaťu. Aj tu reakciou dieťaťa môže byť pasivita, agresivita, rezignácia a nesamostatnosť.
6.Ľahostajná výchova je sprevádzaná chladom a nezáujmom o dieťa, kedy rodičia rezignovali, kapitulovali. Narúša sa vzťah matka-dieťa, ktorý je základným predpokladom jeho zdravého psychického, najmä emocionálneho vývinu. Deti sa neraz dostanú do opatery starých rodičov, či iných ľudí.
7.Extrémnym výchovným postojom je nepriateľstvo k postihnutému dieťaťu – zavrhujúca výchova. Permanentné výchovné neúspechy a životné komplikácie spojené s postihnutým dieťaťom môžu vyústiť do otvoreného nepriateľstva voči dieťaťu. Dôsledky predstavujú širokú škálu sekundárnych porúch, vždy je evidentná deprivácia a frustrácia (Bajo, Vašek, 1994).