Vznik pedagogickej diagnostiky ako samostatnej disciplíny
5.1 Vznik pedagogickej diagnostiky ako samostatnej disciplíny
Z historického pohľadu ide o jednu z mladších pedagogických disciplín, teoretickým prácam sa v našich podmienkach autori začali venovať od 60. rokov 20.storočia. Zo štúdia dejín pedagogiky a porozumení obsahovému posolstvu histórie pedagogického myslenia, sú zrejmé paralely poukazujúce na to, že problematikou diagnostikovania žiaka a pedagogického procesu sa zaoberali pedagógovia už pred J. A. Komenským. I keď nešlo o pedagogickú diagnostiku v dnešnom ponímaní, pedagógovia sa zaoberali otázkami, ktoré moderná pedagogická veda zaraďuje k pojmu a do predmetu pedagogickej diagnostiky. V predchádzajúcich obdobiach bola problematika dnešnej pedagogickej diagnostiky obsahom a predmetom pedagogiky v najširšom slova zmysle. Komenským zdôrazňovaný princíp individuálneho prístupu k dieťaťu je predchodcom ďalších pedagogických tendencií stavajúcich na tomto princípe vychádzajúcom z poznatku o rozdielnosti ľudských pováh. (Rousseau J.J., Locke J., Tolstoj L.N., Diesterweg F.A., Pestalozzi J.J., Fröbel, F.).
Aj mnohí zo slovenských a českých pedagógov z konca minulého a začiatku 20. storočia vo svojom pedagogickom diele priznáva pedagogickej diagnóze ako spoznávaniu pováh a schopností jednotlivých detí význam pri výchovnovzdelávacom procese. O pozorovaní, hodnotení a kontrole písal Kádner O., Lindner G., Chlup O., Příhoda V., Vrána S., (Mojžíšek L., 1986). Konkrétne sa pedagogickj diagnostike v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch venovali autori: Mojžíšek L., Hrabal V., Švec V., Kompolt P., Kouteková M. a ďalší.
