Zložky výchovy mentálne postihnutých
7 Zložky výchovy mentálne postihnutých
Každý človek, teda aj MR je jedinečnou osobnosťou determinovanou endogénnymi činiteľmi – dedičné znaky, potencionálnymi možnosťami, vlastným postihnutím, ako aj exogénnymi činiteľmi – najmä prostredie a výchova.
Endogénne činitele, kde patrí aj dedičnosť, teda prenos znakov z rodičov na potomkov, kedy si dieťa prináša na svet anatomicko-fyziologické predpoklady, nadanie, vlohy… potencionálne možnosti, ktoré sa nemusia realizovať, pretože ich realizácia závisí od viacerých podmienok.
Výchovný proces MR dieťaťa prebieha zhruba v štyroch etapách: 1. Dieťa sa má zrozumiteľne, jasne dozvedieť, čo má vykonať a ako to má vykonať, ako má reagovať a ako sa má správať. 2. Dieťa si navyká na požadované správanie v konkrétnej praktickej činnosti. 3.Dieťaťu sa vysvetľujú a zdôvodňujú požiadavky. 4. V poslednej etape má byť dieťa samostatné, má ísť o uvedomené vykonanie požiadavky.
Reakcia dieťaťa na požiadavku môže byť buď pozitívna s vnútorným súhlasom, alebo bez neho, alebo negatívna ako pasívny alebo aktívny negativizmus. Dosiahnuť pozitívnu formu reakcie s vnútorným presvedčením na výchovné požiadavky predpokladá dôkladné všestranné poznanie dieťaťa –poznanie aktuálneho stavu vývinového tempa a tendencií, potencionálnych možností, zvoliť primerané výchovné metódy a prostriedky a dodržať základné výchovné zásady (Bajo, in Bajo, Vašek, 1994).
