FORMÁLNE A OBSAHOVÉ ASPEKTY PEDAGOGICKÉHO DIAGNOSTIKOVANIA
FORMÁLNE A OBSAHOVÉ ASPEKTY PEDAGOGICKÉHO DIAGNOSTIKOVANIA.
Diagnostická činnosť učiteľa, ako už bolo povedané má viac úrovní. Existuje oficiálna dokumentácia o každom dieťati, čo sú hotové formuláre. Okrem toho si učitelia vedú svoje vlastné neformálne záznamy svojím vlastným spôsobom, ktorý im je blízky a ktorému často rozumejú len oni sami.
Z formálneho hľadiska teda rozlišujeme diagnostické záznamy:
Diagnostická dokumentácia neoficiálna vykonávaná podľa potreby a aktuálnych prejavov detí, podľa povahy edukačného procesu. Je neformálna, často veľmi konkrétna a pre učiteľa a jeho individuálny prístup k deťom najdôležitejšia.
Diagnostická dokumentácia úradná, oficiálna. Býva spracovaná podľa metodických pokynov a podľa vopred určených požiadaviek na vyplnenie osobného listu dieťaťa a na spracovanie charakteristiky dieťaťa. Tieto materiály majú povahu je úradného záznamu.
Treba však povedať, že podkladom pre vypracovanie oficiálnej diagnózy je vždy práve diagnóza neoficiálna, vo všetkých troch úrovniach diagnózy. Túto neoficiálnu dokumentáciu si učiteľky vedú formou záznamov a často symbolmi v učiteľskom záznamníku, ba dokonca často ju držia úplne jednoducho len v pamäti, čo je samozrejme málo spoľahlivé. Napriek tomu treba zdôrazniť, že práve neoficiálne záznamy a registrácia poznatkov o dieťati (vrátane pamäťovej registrácie) má mimoriadny význam a nemožno ju podceňovať. Veľmi však záleží na spôsobe a systéme, ktorý učiteľ má vytvorený, lebo tento môže pomôcť k dobrému poznaniu, ale na druhej strane aj skresliť poznatky o deťoch.
