Utváranie zručností a návykov

9 Utváranie zručností a návykov
Zručnosť je naučená pripravenosť k teoretickým a praktickým úkonom, k duševnej a manuálnej činnosti, ktorá sa vykonáva rýchlo, správne a uvedomene na základe osvojených vedomostí a životných skúseností. Ide teda o úspešnú aplikáciu vedomostí v praxi a je nevyhnutnou podmienkou úspešnej intelektuálnej alebo pohybovej činnosti.
Návykom sa rozumie zautomatizované vykonávanie niektorých činností, alebo zložiek intelektuálnej alebo pohybovej činnosti, ktoré sa dosiahli mnohonásobným opakovaním týchto úkonov, činností. Návyky uľahčujú, urýchľujú, skvalitňujú vykonávanú činnosť tým, že ide o činnosť zautomatizovanú, činnosť, ktorá uvoľňuje vedomie človeka sústrediť sa na cieľ činnosti a na jeho tvorivé zložky. Podľa Mojžíška, (1997, in Bajo, Vašek, 1994 str. 154) u intaktných jednotlivcov prechádza tvorba zručnosti niekoľkými fázami:
– 1. fáza – požiadavka poznať výkon, ktorý si má žiak osvojiť, oboznámiť sa so zručnosťou s vedomím jej podstaty, významu
– 2. fáza – nasledujú pokusy o požadovanú činnosť, samozrejme s chybami a nedostatkami a so značnou námahou
– 3. fáza – neskôr žiak dosahuje určitú úspešnosť, rýchlosť vo výkone – vyžaduje si však značné sústredenie a kontrolu
– ďalej nasleduje fáza 4 – keď žiak vykonáva činnosť zručne, presnejšie s prvkami zautomatizovania, žiak je úspešný v relatívne stálych podmienkach činnosti
– 5. fáza – po úspešnom skončení predchádzajúcej fázy nasleduje najvyšší stupeň vývinu zručnosti, keď žiak podáva kvalitné výkony v rôznych podmienkach a situáciách.