Vyučovacie zásady

Zásada názornosti
Je to požiadavka, aby si MP žiaci vytvárali predstavy a pojmy na základe priameho zmyslového vnímania predmetov a javov alebo ich zobrazenia. Vytvoriť vo vedomí žiaka potrebnú zásobu predstáv, učebného materiálu, z ktorého sa prostredníctvom zovšeobecnených predstáv budujú pojmy, patrí k základným úlohám vyučovania. Názornosť má rôzne funkcie – podieľa sa na príprave žiakov na aktívne osvojovanie učiva, podieľa sa na vzbudení záujmu, motivácii… slúži ako zdroj poznatkov, zabezpečuje konkrétnosť, vecnosť, konkretizuje a ilustruje obsah učiteľových slov, uľahčuje a urýchľuje proces poznávania. Nie je však dobré preceňovať túto zásadu, nakoľko u MP žiakov to môže spôsobiť rozptyl pozornosti, zbrzdiť proces abstrakcie, zovšeobecňovania a vytvárania pojmov. Rešpektovanie a uplatňovanie tejto zásady prispieva k osvojeniu si poznatkov žiakmi a k rozvíjaniu ich poznávacích funkcií, procesov a spôsobilostí.
Zásada sústavnosti
Je požiadavka, aby sa nové poznatky, základy vied zaraďovali do sústavy poznatkov skôr osvojených, aby vyučovanie bolo procesom k vytvoreniu ucelenej sústavy poznatkov MP žiakov. Poznávanie u MP žiakov je fragmentárne a prevláda poznatkový chaos a tak poznatky neodrážajú vonkajší svet objektívne a úplne, žiaci rýchlo zabúdajú a poznatky miznú, alebo zostávajú izolované a prakticky nepoužiteľné. Pedagóg musí preto utvoriť pevný systém obsahu a postupu (zápis na tabuli, ktorý odráža štruktúru látky, zhrnutie a zopakovanie látky na konci vyučovacej hodiny, nasleduje precvičovanie, opakovanie, utvrdzovanie učiva, poznatky sa zaraďujú do širších súvislostí a vytvárajú sa medzipredmetové vzťahy, ďalej nasleduje osvojenie si ucelených poznatkov – ich preverovanie).