Stupne mentálnej retardácia
Ľahká mentálna retardácia (zaužívaným termínom je aj debilita) IQ od 50-69. Neuropsychický vývin, motorický vývin, psychické procesy a reč sú kvantitatívne a kvalitatívne odlišné od normy, čiastočne oneskorené a obmedzené. Najvýraznejší deficit je v myslení – v abstrakcii, dedukcii a úsudku, ale duševné prejavy sú už riadené vyššou nervovou činnosťou a takto postihnutý jednotlivec dospeje k schopnosti abstraktného myslenia. Ľahko mentálne retardovaní sú málo zvedaví, vynaliezaví, nevedia sa hrať a často majú neadekvátne prejavy správania. Reč môže dosiahnuť úroveň zovšeobecňovania a abstrahovania, po stránke formálnej a obsahovej je však u väčšiny narušená. Retardácia psychických funkcii zjavne manifestuje v konfrontácii s intaktnými rovesníkmi najmä v základnej škole a vo väčšine prípadov postupne narastá. Takéto deti potrebujú špeciálny edukačný prístup, sú zaraďované do špeciálnych základných škôl pre mentálne postihnutých, väčšina z nich sa dokáže zaradiť do pracovného procesu.
Hraničné pásmo mentálnej retardácie (zaužívanými termínmi sú aj – mentálny podpriemer, mentálna subnorma, hraničná inteligncia, mentálna inferiorita…) IQ 70-85. Takto postihnutých jednotlivcov nemôžeme zariadiť do kategórie mentálne postihnutých, ale taktiež nedosahujú priemernú mentálnu úroveň – od IQ 86-115 (ktorá sa člení na dolné pásmo IQ 86-95, stredné pásmo IQ od 96-105 a horné pásmo IQ 106-115). V súčasnosti je problémom selekcia, zaraďovanie ako aj poskytovanie náležitej edukácie takýmto jednotlivcom.
