ŠKOLSKÁ NEÚSPEŠNOSŤ
10. ŠKOLSKÁ NEÚSPEŠNOSŤ
– za neprospievajúceho žiaka školská prax pokladá takého jednotlivca, ktorý z jedného alebo viacerých predmetov sústavnejšie nedosahuje učebnými osnovami a skúšobným poriadkom určené výsledky v učení
– neprospievanie sa chápe ako narušenie zdravého, normálneho vývinu celej jeho osobnosti, je prejavom zlyhania, krízy
– neprospievanie žiaka je na jednej strane dôsledkom narušenia žiakovej osobnosti, na druhej strane jej zdravý, normálny vývin narušuje nepriaznivými vplyvmi na jeho psychiku
– úspech a neúspech žiaka chápeme ako funkciu spätú s určitými zážitkovými stavmi, úspech je výslednicou funkcie osobnosti a situácie
– úspech a neúspech majú určité špecifiká a to, že sú:
o protikladné
o dynamické z hľadiska vykonávanej činnosti, kvality, zážitku
o sú vždy vyjadrením emocionálno-hodnotiaceho vzťahu človeka k vlastnej činnosti
– vo všeobecnosti je úspech žiaduci výsledok činnosti a je atribútom určitého výkonu v učení
– pomocou úspechu sa hodnotia dosiahnuté výkony žiakov a splnenie objektívne kladených požiadaviek na výkon žiakov v činnosti
– úspech a neú. sú produktami učenia
– v podmienkach rôznych typov škôl je ú. (neú.) limitovaný učebnými osnovami predpísanými množstvom učiva, ktoré žiak za určitú dobu má aktívne zvládnuť
– úspešnosť je črtou osobnosti, má relatívne stálu, ale zároveň dynamickú štruktúru
– utvára sa v priebehu činnosti a v závislosti od situácie
– úspešnosť je
o bipolárna s rôznymi stupňami, t.z., že každý žiak zaujíma určitú pozíciu na škále úspešnosti
o dominantná, t.j. ovplyvňuje a determinuje prejavy spontánnej aktivity žiaka
o univerzálne črty osobnosti – vyskytuje sa u každého žiaka, len v inej miere
– vyjadrením úspešnosti a neúspešnosti je dosiahnutý celkový prospech žiakov
